"...nádej neumiera ako ľudia. Nádej je plodom želania a ak je dostatočne vrúcne, musí sa premeniť na skutočnosť..." (s. 325)
Kultúrna genocída, agresívna asimilácia, neľudské zaobchádzanie, celoživotné traumy. To sú nosné témy spoločenského románu Ľaliové deti.
Aspoň tak sa uvádza v anotácii tejto knihy. Čo však ja, ako bežný čitateľ, vidím v tejto knihe?
Lásku, podporu, silu a odvahu bojovať a nevzdať sa. A na týchto pilieroch vystavaný silný príbeh, ktorý je zároveň nádherný v určitom slova zmysle.
V románe sa stretáva čitateľ s troma dôležitými postavami, okolo ktorých sa točí celá dejová línia či línie.
Prvou postavou je vdovec Matthew Scott, starý Krí, ktorý stratil cestu k svojim deťom, belochom sa radšej vyhýba a čoraz viac sa opúšťa vo svojej zatrpknutosti.
Daniel Tait je jeho nový sused, ktorý uteká pred minulosťou drogového dílera a útočisko hľadá v opustenom dome po starej mame. Jeho život však nie je taký jednoduchý a vždy sa ocitá na zlých miestach v zlom čase. Tentokrát nájde zabitého medicinmana, neskôr ho obvinia z vraždy a to, pred čím chcel utiecť, ho opäť začína pritláčať k zemi.
Do týchto dvoch osudov, ktoré sa nezvyčajne spoja v jednej nezvyčajnej službe, vstupuje tretia postava - Tantoo, ktorá je bývalou balerínou, snaží sa podporovať svoju ovdovelú dcéru a nájsť v sebe silu bojovať, vystúpiť z radu a povedať, čo sa dialo na internátoch, na ktoré boli zavlečené indiánske deti za účelom prevýchovy.
Človek si zrejme môže uchovať tajomstvá v srdci len do istého času a je pochopiteľné, že túži podeliť sa o ne so spriaznenou dušou. (s. 317)
Dej sa delí na tri časti. V prvej sa recipient oboznamuje s hlavnými postavami, autorka sa zameriava na ich citové rozpoloženie a veľmi dobre vykresľuje ich charakter, ktorý sa čitateľovi postupne kapitolu po kapitole dotvára.
Druhou časťou sa vracia do minulosti z rokov 1939 - 1945, v ktorom predostiera príbeh dvoch detí (zároveň však aj mnoho ďalších detí), ktoré boli odvlečené zo svojich rodinných kruhov do cirkevných škôl, často trestané, znásilňované, komandované. Vyvíjajú sa tu dve postavy - jedna bola násilne zobraná zo školy a umiestnená do internátnej školy a tú druhú rodičia museli prepustiť z domu a vydať ju úradom, dobrovoľne.
Osud týchto dvoch postáv sa vzájomne prepletá a autorka nám ponúka nielen dej, ktorý je plný sĺz, smútku, smrti, ale zároveň aj kamarátstva, ľudskej spolupatričnosti, či istej formy lásky.
Tretia časť sa zameriava na Národné zhromaždenie Indiánov a na celkové zhodnotenie deja či priblíženie ďalšieho osudu postáv.
Opierajúc sa o historické fakty a výpovede skutočných obetí, autorka pútavo približuje zločiny asimilačného procesu Indiánov v Kanade v 40-tych rokoch 20. storočia, nevynecháva tému rasizmu, násilia či znásilňovania, neľudskosti, nevysvetlených úmrtí, ale zároveň poukazuje aj na vzájomnú podporu a hľadanie kúsku šťastia, keď si už myslíme, že nič dobré nás nečaká.
...spomínajúc na ten deň, som si uvedomila, že v tom strihaní bola istá symbolika. Indiáni si ostrihajú vlasy na znak smútku za niekým blízkym, keď umrie. Nám v ten septembrový deň umrelo detstvo. (s. 247)
Kniha je nabitá nielen emóciami, ale autorka je inšpirovaná mnohými udalosťami či témami: odcudzením rodiny, hľadaním skutočných hrobov mŕtvych detí, rodinných príslušníkov indiánskej vrstvy, zlými ľudskými vlastnosťami, náboženstvom či skutkami nábožensky orientovaných ľudí a pod. Je toho toľko, čo môžem o tejto knihe povedať ako čitateľ, ale je na vás, aby ste objavili jej čaro.
Pre mňa jedna z výborných kníh, ktoré som tento rok čítala. Hoci vyšla už minulý rok, je potrebné, aby si našla čitateľov aj teraz a aby v nej čitatelia objavili síce silné a náročné témy, ale na konci aby zistili, že úsilie za niečo bojovať nie je márne a možno sa raz ľady pohnú a všetko sa zmení. Možno raz...
Ale na to treba jednu jedinú a pritom veľkú vec či vlastnosť.
Čistú, nefalšovanú, nezaujatú ľudskosť.
A tá sa veľmi ťažko hľadá...
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem Enribook..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára