štvrtok 19. novembra 2020

Farby smútku - Jeff Zentner // recenzia

Umenie je súčasťou každého z nás. Či už mu prikladáme dôležitosť, alebo nie. Naše vnemy sú stále prítomné. Naše myšlienky sú stále prítomné. Naši priatelia sú nonstop k dispozícii. Nič netrvá navždy a sú chvíle, kedy je dôležité zastaviť sa a pocítiť vďačnosť. Za to, že vnímame a za to, že máme priateľov. Bútľavé vŕby vo všetkých podobách. Podľa mňa, práve o tomto táto čarovná knižka hovorí.

,,Také rany zahojí jedine čas." ...
,,V tom prípade chcem ísť spať a zobudiť sa najskôr o desať rokov."

Autor nám predkladá úžasný príbeh. Nie je to po prvýkrát, čo sa vám zdôverujem s tým, ako mám rada chlapčenské pohľady. Pán autor sa s týmto pohral výnimone skvelo. Prekvapivo a jedinečne. Podarilo sa mu napísať neľahký príbeh, ktorý dokázal chytiť za srdce, aj za hlavu. Je to príbeh o sile, o pevnej pôde pod nohami, o mysli, o samote a priateľstve, o skutkoch a o premýšľaní. Je nasýtený všednosťou a zároveň je tak úžasne originálny.

Carvera nie je možné nezamilovať si. Od začiatku som vedela, že by som sa naňho mala pozerať s opatrnosťou, pretože možno zavinil dopravnú nehodu. Aké neodvrátiteľné dôsledky má aj náš najnepostrehnuteľnejší skutok. Naše činy majú dôsledky, aj keď si to častokrát neuvedomujeme. Aj napriek tomu, čo sa Carverovi prihodilo som mu však bola naklonená. Nikdy som nevedela, čo čakať, čo si myslieť, pretože správy sa striedali nečakane rýchlo. 

Carver neustále spomínal na svojich kamarátov, predstavoval si čo všetko spolu zažili. Vybavoval si spoločné chvíle. Predstavoval si, že sú stále s ním. Že mu, aj cez ich naplnený osud, stále pomáhali a podporovali ho. Z knižky nie je ani na moment cítiť, že by Carver zabudol, že by sa nestaral, že by ho jeho priatelia prestali zaujímať.

Knižka zároveň ukazuje, ako sa rôzni ľudia vyrovnávajú so stratou. Rôzne. Carver sa stretá so všetkými možnými názormi a správaniami, s všetkými možnými emóciami a fázami. Od podporory, cez ľútosť až k nenávisti. Tieto stránky sú naozaj kľukatou cestou k odpusteniu a k hľadaniu vnútorného pokoja. Sú príbehom o uznaní a strate. O priateľstve a kolobehu života. O nás všetkých.

,,Možno aj láska, podobne ako voda, existuje v nedokonečnom kolohebu a iba mení formu."

Aj napriek tomu, že v knižke vystupuje mnoho postáv, je štrukturovaná systematicky a nepletú sa. Knižka pôspbí realistickým dojmom. Úplne jednoduchá vzorka ľudí v ic každodennom živote . V trápení aj pri zábave. Kapitoly sú pomerne krásne, stručné, za to vtipné a nasýtené nejedným kvalitným priateľstvom. Aj napriek útrapám a cez všetky trápenia, vždy vyjde slniečko. Aj Carverov príbeh mal slniečko. Úprimne, fandila som Jesmyn od začiatku. Pôsobila milo, elegantne, múdro, sofistikovane, hrala na klavír, bola cieľavedomá a zraniteľá presne tak, ako sme všetci. 

Koncept umeleckej strednej školy ma skutočne zaujal. Každý z tejto farebnej bandy sa venoval svojmu umeniu adokonale mu rozumel. Perfektne dopĺňalo ich osobnosti. Autor sa správne pohral s pomermi a umenia nebolo ani veľa ani málo. Výborne vyvážená knižka!

,,Lenže bez smiechu nedokáže žiť nikto. S radosťou vymením dôstojnosť za smiech, lebo dôstojnosť je lacná a smiech je na nezaplatenie."

Doteraz nemôžem uveriť, ako je možné napísať taký obyčajn príbeh takto neobyčajne. Zázračné čítanie, ktoré chytí za srdiečko. Vyčaruje úsmev. A nakopne myseľ.

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

- Veronika -

1 komentár:

  1. Hey dear! I loved your post and already followed you! I want invite you to visit and follow my blog if you want <3

    www.pimentamaisdoce.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť