Chladnokrvne - Robert Bryndza (recenzia)

Ak máte chuť na jednoduchý triler s výbornými postavami, tak táto séria je to pravé pre vás. 

Ak čítate postupne všetky knihy zo série, tak opäť sa stretávame s Erikou Fosterovou a jej tímom. Tentokrát ide o zhrdzavený kufor, v ktorom čaká nepríjemné prekvapenie - rozrezané telo mladého muža, ktorý bol vyplavený na breh Temže.
Pred dvoma týždňami bolo navyše v podobnom kufri nájdené aj telo mladej ženy. 

Pred Erikou stojí úloha vypátrať vraha/vrahov, spojiť si jednotlivé prípady a pátrať v minulosti nielen zavraždených postáv, ale neskôr aj v minulosti páchateľa. Keď sa však do hry zapoja aj drogy, tak sa karty pomiešajú omnoho viac. 

Jednou nezanedbateľnou črtou všetkých Bryndzových kníh je to, že už sa približuje istej šablónovitosti, ktorá značne ubúda na záujme čitateľa a vytváraní napätia. Zo subjektívnych príčin môžem konštatovať, že mi nerobilo problém prestaň čítať na konci, nakoľko nebolo pre mňa to "vyhrotené finále" dôležité. A to je asi jednou z chýb, ktorú táto kniha má. 

I keď ma nemá autor už čím prekvapiť, neustále však musím vyzdvihovať jeho jednoduchý štýl, ktorý nie je síce pútavý napätím, ale má v sebe istú iskru, ktorá vás núti istým spôsobom si "užívať" daný dej, dané situácie, príbeh.

Postavy opäť raz sú čitateľovi predstavované, ako som spomínala už v predchádzajúcej recenzii na knihu z tejto série, tak tento ťah beriem pozitívne, pretože aj čitatelia, ktorí nečítajú knihy za sebou, si dokážu viac priblížiť postavu a uvedomiť si jej hlavné znaky.

Príbeh je rozdelený do dvoch rovín, čo je u autora zvykom. Ide o rovinu vyšetrovania a priblíženia života šéfinšpektorky Eriky a ďalších postáv z jej okolia. Tieto vsuvky - či už rodinné alebo milostné, beriem ako oživenie deja a pripadajú mi adekvátne k obsahu. 
Autor sa teda zameriava nielen na vyriešenie prípadu, ale zároveň dáva priestor na evolúciu postavy, na akési uvedomovanie si svojho šťastia a jeho neustále hľadanie - resp. hľadanie akejsi životnej rovnováhy. 

Druhá rovina je rovinou, v ktorej sa prihovára vrah/vrahovia, resp. približuje sa jeho/ich minulosť a aj isté dôvody toho, čo robí/robia. 
Tieto roviny sú prítomné v každej Bryndzovej knihe. Čitateľ síce stráca určitú možnosť hľadania páchateľa a istých dohadov, ale na druhú stranu má možnosť nahliadnuť do deja trošku hlbšie, priblíži sa mu psychika a situácie, ktoré formujú dané postavy do toho, čo sa z nich stáva či napokon stane.

V knihe nechýbala teda téma lásky, nevery, únosu, taktiež brutalita, rodina (v tom krásnom či v tom najhoršom zmysle - napr. keď matka odloží svoje dieťa), znásilnenie, drogy. Všade je plno krvi, neporozumenia a rýchlych dejových zvratov, ktoré dávajú možnosť rýchlejšieho čítania. 

Celkovo knihu hodnotím ako priemernú, pretože sú isté výhrady, ktoré k nej mám, hlavne teda to, že ide autor už podľa svojej šablóny, čo ale zas na druhú stranu niekedy nie je vôbec zlé (približovanie postáv v každej knihe, ich hlavné znaky, charakteristika). Jej čítanie mi ubehlo veľmi rýchlo, dovolilo mi na chvíľku zastaviť a vnímať len text, ktorý svojou jednoduchosťou si získal moje sympatie a navnadil ma na ďalšie autorove knihy.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.