sobota 24. októbra 2020

Ty krásna, temná Vanessa - Kate Elizabeth Russell (recenzia)


Už od vydania kniha Ty krásna, temná Vanessa búra všetky instagramové profily, ktoré prinášajú pozitívne ohlasy a slová o najsilnejšej knihe, ktorá nie je vhodná pre citlivé povahy...

A v tomto lesku pozitivity prichádzam ja s jednou malou vlnou negativity...

Ide o príbeh Vanessy, ktorý je prerozprávaný v dvoch časových rovinách. Rok 2000, keď pätnásťročná  Vanessa sa zapletie so svojím štyridsaťdvaročným učiteľom angličtiny. Ako neskúsené a naivné dievča sa zamiluje, no občas niekde hlboko v sebe cíti určitý odpor a pochybnosti, ktoré sa jej z času na čas zmocňujú.

A rok 2017, ktorý zachytáva stúpajúce obvinenia zo znásilnenia. Stranea obvinia zo sexuálneho obťažovania bývalej študentky, ktorá následne kontaktuje Vanessu, aby proti nemu svedčila. Bolo to však naozaj tak, že Vanessu využil, alebo to bola láska jej života? 

"Naozaj potrebujem, aby to bol príbeh lásky. Viete? Naozaj to veľmi, veľmi potrebujem."
"Viem", prikývne.
"Lebo, ak to nie je príbeh lásky, tak potom čo to je?"
Pozriem sa do jej lesklých očí, do otvorenej tváre plnej empatie.
"Je to môj život," poviem. "Toto je celý môj život." (s. 364 - 365)

Tieto a ďalšie otázky si kladie hlavná hrdinka tohto príbehu počas celého deja. Dej tam viac-menej ani nie je, a to mi prišlo trošku ako problém. I keď máme nastolenú určitú problematiku, tak autorka sa točí iba okolo anotácie a neprináša nám žiadne prevratné fakty, zvraty, ktoré by sa nedali vydedukovať z toho, čo si čitateľ prečíta na obálke knihy. 

Dejová línia sa síce posúva, ide o striedanie prítomnosti a minulosti. V minulosti sa autorka posúva - zachytáva jednotlivé stretnutia, odhalenia, dopady nielen na psychiku Vanessy, ale zároveň aj celkové dopady ich vzťahu na jej fungovanie. 
Ale! Všetko toto je výborné, no čas, ktorý sa zameriava na prítomnosť, sa neposúva, viazne, zameriava sa na druhých ľudí, rozpracúva viacero nevysvetlených okolností, ktorým autorka mohla venovať viac priestoru. 

Vanessa bola naivné dievčatko, celý jej proces a to, ako si nedokázala pripustiť, že ju zneužíval jej učiteľ, pritom boli u nej zaznamenané viaceré výkriky, keď si to uvedomila; to, ako ho milovala a verila mu, všetko toto bolo briliantne opísané, čitateľ mohol a vedel čítať aj medzi riadkami. 
Postava Stranea bola zahalená rúškom tajomstva, niekedy jeho pohľady v knihe značne chýbali, ale asi to bol autorkin zámer, zamerať sa iba na Vanessino prežívanie. 

Otvorím ústa, vpustím všetko dnu, prehltnem to a hlboko v mojich útrobách sa to premení na vinu. (s. 212)

Kniha sa zameriava nielen zneužívaním mladých dievčat, vzťahom učiteľa a žiačky, ale poukazuje aj na dievčenskú naivitu, na istý druh lásky, na kamarátstva, na rodinu, na to, ako niektorí ľudia vedeli, čo sa deje, no nič neurobili, aby to prestalo, na hľadanie si partnera, problémy spojené s akousi zablokovanosťou voči vzťahom, hlbšiemu emočnému cíteniu. 

Všetky témy boli spomenuté, niektoré viac, niektoré menej rozvinuté, čo však tejto knihe chýbalo, bola emocionalita, ktorá by čitateľa strhla, podupala a nepustila až dovtedy, dokým by nevydýchol. 
Síce sa stretávame s témou sexuálneho obťažovania či detailnejšími opismi sexu, tak nemôžem tvrdiť, že je to niečo pre slabšie povahy. Už aj z hľadiska toho, že ako ľudia sme v tomto svete zvyknutí na horšie veci. Je to smutné, nemalo by sa to praktizovať/diať, ale nie je to zároveň niečoho také, čo by nás malo odradzovať od čítania.

I keď je to bolestné čítanie, jeho intenzita často klesá s pribúdajúcimi stránkami. 
Na začiatku čitateľ, plný očakávania, sa vrhá do deja, spoznáva ho, vníma, nevie sa odtrhnúť, no potom dej sa nemení, neustále sa dejú tie isté veci, len trošičku pozmenené, čitateľ stráca akýkoľvek záujem o vyvolanie emócie, pretože všetku už vložil do začiatku.


Ty krásna, temná Vanessa je silné čítanie, ktoré sa zameriava na tému, ktorá by nemala byť tabu. Rozoberá vnútro hlavnej hrdinky až do kostí, snaží sa prísť na to, aký bol učiteľ, ako sa zachovali ľudia v jej okolí, ako na to reagovala jej matka, jej otec, ako kamarátky, ako sa to ďalej vlieklo s ňou a ako ďalej tento fakt formoval jej ďalšie životné kroky. Napriek tomu som si ako čitateľ nevytvorila isté puto k hlavnej postave, pretože mi miestami prišla skôr ako vinník než obeť. A to bol presne zámer tejto knihy. Zmiasť čitateľa, vystupňovať dej do maxima a potom povoliť jeho voľný priebeh. 
Autorka však na druhej časti zastala, dej síce priviedla na maximum, ale emócie stratila cestou a k čitateľovi sa nedostavili. 

"Keď sme spolu," povie, "mám pocit, akoby to temné vo mne vychádzalo na povrch a obtieralo sa o to temné v tebe." (s. 166)

V konečnom dôsledku a v tejto chaotickej recenzii, v ktorej ste sa zrejme už aj vy stratili, urobím krátky "sumár":
- postava Vanessy je veľmi dobre spracovaná, zachytená každá jej myšlienka, výkriky, naivita;
- postava jej učiteľa je však zahalená rúškom tajomstva, no jeho manipulatívna črta je značne poznateľná;
- dej sa vyvíja iba v minulosti, v prítomnosti stojí, vytvára nezmyselné situácie, ktoré nie sú ďalej vysvetlené a často uniká ich pointa;
- chýbala akákoľvek emocionalita, ktorá by knihu urobila silnou v tom zmysle, že po jej prečítaní by ste museli dané situácie a daný vzťah minimálne deň "rozdýchať";
- výborný začiatok, ostatok sa však vliekol, ďalšie postavy boli akoby do počtu, bez hlbšej súvislosti a vysvetlenia;
- u mňa chýbal aj akýsi "pocit hnusu", ktorý by som pri tejto knihe s touto témou mala aspoň trochu pociťovať.

Kniha je teda priemerná, ale napriek tomu určite čitateľná a potrebná v knižnom svete. Skôr určená starším čitateľkám, ktoré si dokážu uvedomiť naivitu hlavnej postavy a neodsúdiť ju. 

Tá matematika sa mi páčila, je trikrát taký starý ako ja, ľahko som si vedela predstaviť, ako som v ňom trojmo usalašená: jedno moje ja sa mu túlilo k mozgu, druhé k srdcu a to tretie sa premenilo na tekutinu a prúdilo mu v žilách. (s. 15)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite aj na ich stránke.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára