Budúcnosť patrí tomu, kto verí v krásu svojich snov. (s. 291)
Ak obľubujete ženské romány, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa už stretli s autorkou Simonou Roškovou.
Po dnešnej noci mi nevolaj je autorkinou treťou knihou, ktorá vám opäť raz ponúka silný príbeh.
Tentokrát tu máme Vanesu a jej tragický život. Nikdy to nemala ľahké, čelí neusporiadanej rodine, na štúdium si musí tvrdo privyrábať, hanbí sa za svoje rodinné zázemie a situáciu, ktorej musí každý deň čeliť.
Po otcovom zlyhaní sa vrhá do náručia charizmatického muža, ktorý jej pripadal ako prístav uprostred mora, v ktorom sa postupne strácala.
Zamilovaná po uši verí, že jej opätuje svoju lásku a pomôže jej postaviť sa na nohy. Odsudzujúc maminu závislosť, snaha nebyť závislá na nikom a zobrať svoj život do vlastných rúk, často verí zdaniam, ktoré sú klamlivé.
Jej cesta ku šťastiu nie je jednoduchá, neustále na ňu dýcha minulosť a berie jej všetky ilúzie o pocite šťastia, ktorý sa síce dostavil, no vystriedala ho krutá realita...
Dôvera je ako papier. Ak ho raz pokrčíš, už nikdy nebude hladký. (s. 300)
Po dnešnej noci mi nevolaj nie je len treťou autorkinou knihou, ale zároveň treťou, ktorá sa mi dostala do rúk, čiže jej štýl mi je známy a viem, čo od nej očakávať.
Knihe rozhodne prospel tento formát (rovnako ako jej druhej knihe), pretože sa čítala akoby sama. Kapitoly nie sú dlhé, písmenká sú dosť veľké a to vzbudzuje záujem a potrebu čítania.
Čo sa týka obsahu, autorka opäť stavila na silný, tragický príbeh mladej ženy, ktorá musí bojovať so svojimi démonmi, ocitá sa v klbku šťastia, ktoré sa neskôr rozmotá a značne jej skomplikuje život.
Ako dievča, ktoré je závislé na sebe samom, sa bezhlavo, naivne odpúta svojho presvedčenia a začína veriť, že láska môže byť aj krásna a niet v nej komplikácií.
Tá ju však veľmi rýchlo prefacká a Vanesa je nútená sa zas postaviť na nohy, úplne sama.
Rošková stavila na tému alkoholizmu, nevery, lásky, oddanosti, priateľstva, klamstiev, dôvery a pádov. Životné osudy jej postáv sú tragické, každá má negatívnu minulosť, s ktorou sa musí postupne zmierovať a hľadať svoje útočisko.
Zároveň však poukázala, že situácia nikdy nie je taká kritická, že niet možnosti sa z nej dostať. A aj keď stratíme úplne všetko, ešte stále máme samých seba a svoju hrdosť, s ktorou dokážeme kráčať vpred.
Kniha síce svojou témou nepatrí do oddychovej literatúry, ale jej spracovanie a štýl písania vás dokážu preniesť do iného sveta, uvedomiť si svoje chyby a hľadať dôvody konania ostatných trochu hlbšie a nie ich odcudzovať, ale v prvom rade pochopiť.
Bažila po láske, ako baží narkoman po svojej dávke. (s. 282 - 283)
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme autorke. Môžete ju sledovať aj na jej instagrame.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára