Život je ako rozprávka zbavená všetkého čarovného. Niekedy zlí vyhrávajú a dobrí potom trpia. (s. 297)
Hrobár z Paríža je kniha, ktorá mi dala zabrať...
14. júl 1789 je deň, keď sa navždy zmenila tvár Francúzka a rovnako aj Marcela nadchol ideál slobody, rovnosti a bratstva, a preto ochotne priložil ruku ku krvavej mašinérii, ktorá stála životy množstva vinných, ale hlavne nevinných ľudí, vrátane životov Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty.
Ako asistent kata to nemá jednoduché a musí sa prizerať, ako mu najbližší umierajú priamo pred očami. Na rad však prichádza aj jeho milovaná Ynez.
"To, že nemám ženu, pre ktorú by bilo moje srdce, neznamená, že neviem, čo je milovať,"... (s. 170)
Zrejme budem musieť pri tejto recenzii dať svoje subjektívne ja do stredu diania, pretože inak by som asi najlepšie nevyjadrila moje rozhorčenie a zároveň záujem o túto knihu.
Na pozadí krvavej mašinérie sa rodí príbeh lásky medzi šľachtičnou a parížskym hrobárom. Vo svojom živote sa stretávajú s množstvom tragických udalostí.
Či už ide o stratu blízkych, strata priateľov, vraždy, popravy, slzy, obetovanie nevinných - všetko toto sa nesie celou knihou a vytvára osudy dvoch hlavných postáv.
Keď si tak čítate tieto riadky, tak si môžete pomyslieť, že celá kniha bude príbehom lásky, ktorý bude "okorenení" dejinných udalosťami. Opak je však pravdou...
"...Najhoršie na tom nie je to, že ju nemôžem vidieť. Najhoršie by bolo vidieť ju, ale nemôcť byť s ňou." (s. 168)
A to je jedna z vecí, ktorá mi na tejto knihe prekážala.
Príliš veľa opisov dejín. Príliš. Čitateľ bol oboznámený s príbehom, ktorý ho vtiahol, no v istej časti sa ocitol medzi popísanými stránkami o tom, ako fungovala politika, o tom, ako kedy kde sa všetko odohralo, kto bol kráľom, čo chceli ľudia, ako sa správali a podobne.
Tieto časti značne retardovali dej, a preto sa čítanie tejto knihy so mnou tiahlo enormne dlhý čas, pretože som cítila vyslovene nechuť.
Ak by som chcela opis minulosti a to, ako prebiehala revolúcia, tak by som rozhodne siahla po inej knihe a nie po beletrii.
Ďalším problémom boli postavy. Autorka sa mohla viac zamerať na ne, než na opis udalostí, pretože boli čitateľovi predstavené veľmi povrchne. Chýbalo mi akési zžitie sa s postavou.
Navyše aj hlavná postava Marcela bola príliš naivná a často konal bez rozmýšľania, čo absolútne nešlo dokopy s pozíciou, ktorú zastával.
"Pamätaj na jedno. My sme tých ľudí neodsúdili, to urobil tribunál. My ich len posielame tam, kam sa všetci aj tak raz poberieme."
"To má byť cena útechy?" spýtal sa Marcel skleslo.
"Nie, len jediná spravodlivosť," dokončil kat. (s. 149)
Aj napriek tomu, že má kniha značné množstvo nedostatkov, autorka sa venuje viac histórii ako postavám či načrtnutiu romantickej linky, tak v druhej polovici dokázala opantať moju myseľ a na scénu prišla tajomná postava ženy v čiernom.
Tento "zvrat" v deji mi prišiel naozaj originálny a pozdvihol úroveň knihy. Jednotlivé prehovory tejto postavy boli výborne zvládnuté, aj po obsahovej, aj po formálnej stránke, autorka vytvorila postavu, ktorá bola zaujímavá, potrebná pre dej, vytvárala tajomno, nútila čitateľa zamyslieť sa a jej prítomnosť dej obohatila.
Zobrazenie a spracovanie smrti je pevným pilierom, ktorý túto knihu drží pohromade. Keby autorka upustí od nezmyselných opisov, prílišných detailov, viac sa zameria na postavy, neskáče medzi jednotlivými rokmi, ale dej postupuje súvisle, tak by táto kniha bola naozaj niečím fenomenálnym. Šedíková vytvorila, musím priznať, geniálnu postavu, s ktorou dokázala narábať a vytvoriť okolo nej tieň, ktorý recipienta pohltí. Avšak, ostatné postavy už toto šťastie nemali, rovnako ani dej.
"Ľudia nemôžu byť zmyslom života iných ľudí. Sú príliš krehkí a umierajú rýchlejšie ako padajú lupene ruží. Ak budeš žiť len pre ľudí, tvoj život bude plný bolesti z ich strán,"... (s. 264)
Knihu hodnotím ako podpriemernú, ale zároveň vám ju odporúčam, pretože jej druhá polovica je niečím výnimočná, obohacujúca a tajomná. Autorka má síce ešte nevyzretý štýl, často jej opisy boli ako na hodine dejepisu, no niekedy je menej viac a rozhodne má potenciál vytvoriť čitateľné dielo, ktoré vám vyrazí dych svojou premyslenosťou.
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára