Ako dospieva náš čitateľský vkus // Elly Kennedy - Návrh

Toto mala byť pôvodne recenzia, ale asi ju otočím trošku iným smerom. Prezradím vám, ako môj čitateľký vkus dospieva, mení sa a trápi ma.

Vy viete, ako túto autorku ,,žeriem", ako zbožňujem podobné príbehy, nemohla som knižke odolať, no po ďalších už nesiahnem. Ešte v lete, keď som knižku čítala, som bola totálne pohltená jej úžasnosťou a jedinečnosťou. Teraz s odstupom času si hovorím, že je to vlastne tisíckrát omieľané to isté. Aj keď, veľmi skvelým štýlom a úžasnou autorkou.

Keď som začala čítať PP, hltala so  stránku za stránkou, knižku po knižke. Táto autorka si dokáže získať každého či už v dvojici alebo samostatne. Píše perfektne aj o tuctových témach.

Návrh bol pre mňa knižkou, ktorá sa v mnohom podobala na iné knižky a aj napriek tomu ma totálne pohltila. Bola som závislá a bola som nadšená, až kým som neprišla na koniec a nepovedala som si, že nič nové mi tá knižka vlastne nepredala. Elle Kennedy píše naozaj úžasne, chytľavo a originálne, ale trh je  značne presýtený a, bohužiaľ, tieto situácie a témy už sú dosť obohrané.

Keď som si prišla do kníhkupectva kúpiť ďalšiu knižku zo série, akosi som si to rozmyslela. Dokedy ešte budem čítať rovnaké príbehy, aby som zistila, že je čas pohnúť sa inam?? Týmto, samozrejme nechcem a ani nebudem kydať na takéto knižky, pretože sama si rada také prečítam a aj táto konkrétne ma neskutočne chytila. Bohužiaľ, raz musí prísť obdobie, kedy dievčatá zahodíme naše ružové okuliare, prestaneme snívať o princoch a vysnenej práci, zistíme, že situácie z filmov a knižiek nie sú reálne a spadneme tvárou na chodník, aby sme zistili, že svet tam vonku je ozaj krutý a len snívať nestačí. Treba viac makať, pokiaľ rodičia nemajú plné vrecká peniažkov a nevystačíme si s brigádou v hypermarkete.

Hlavné postavy sú normálne a neprikrášlené. Autorka opisuje ich normálny život v úplne normálnom prostredí. Čož ale dáva čitateľkám najmä v mladšom veku pocit, že aj ich si nájde rozprávka a nemusia sa vôbec snažiť. Práve naopak, aj knižky niekedy ukazujú, že snažiť sa je nevyhnutnosťou aj po smaotnej výhre, pretože nikto neche z výšky spadnúť na dno, odkiaľ sa len veľmi ťažko vstáva.

Keď som bola na ZŠ, chodila som v lete do knižnice každý druhý deň, čo bolo vlastne vždy, keď bola otvorená. Niekedy aj dvakrát za deň. Vymeniť knižku, ktorú už som prečítala a vziať si ďalšiu, aby ma zasýtila na tie dlhé dva dni, kým opäť otvoria. Boli to knižky o zvieratkách a náčné detské encyklopédie.

Už tieto knižky nepovažujem za niečo, na čo sa chcem sústrediť, ale skôr za oddychovku a nenáročné čítanie v časoch, ktoré každý občas potrebujeme. Aj cez to ich však považujem za dôležitú súčasť v mojom čitateľskom vývine. Tieto knižky som kedysi tak strašne zbožňovala a nemyslím si, že to bolo niečo zlé.

Jedinej závoslosti, ktorú zároveň považujem za guilty pleasure, sa asi nikdy nevzdám, a tou sú YA fantasy. Áno, sú plné nadprirodzených javov, kúziel a tiež nezmyselnej romatiky, ale pri týchto knižkách mám odstup, pretože viem, že sa to líši od skutočného života. Uvedomujem si, že celý príbeh vrátane postáv, okolností aj prostredia je vymyslený a tým pádom sa s ním nestotožním a nijako to neovplyvní to, že by som zrazu svet vnímala ako továreň na zázraky.

Určite mi dajte vedieť ak ste tiež za svoju knihomoľskú kariéru zmenili smer, alebo to považujete za obscénne.

Ďakujem. Prajem Vám krásne dni ;)

- Veronika -