Krverůž - A. G. Howardová // recenzia

Nedávno som prekonala čitateľskú krízu a od tej doby sa neviem zastaviť. Čítam, čo mi príde pod ruku a zatiaľ mi všetko dokonale vychádza. Viem však, že čoskoro príde zlom a knižky opäť odložím, preto teraz budem čítať ako drak :D

Prečítala som si túto knižku, pretože som na ňu našla akciu a vedela som, že keď sa teraz zriekam mnohých recenzákov, kúpila som si zásoby sama a neviem ich pustiť z ruky. Lepší nákup sa mi už dlho nepodaril a ja som totálne nadšená.

,,Jediná cesta jak se stát, kým mám být, je zrcadlit se v tobě."

Toto je možno netradičný začiatok, ale knižka je mojim šťastným výberom a pamätám si, že som sa na ňu tešila pred pár rokmi. No a konečne sa mi to podarilo. A môžem povedať jedno, že knižka o ktorej práve píšem recenziu pre vás, mojich vzácnych knižných zvedavých priateľov ako som ja, táto knižka odo mňa nechcela odísť celú noc :D

Niekedy si vravím, že to, čo píše martinus o tom, koľko času čítania zaberie knižka, je blbosť. Podľa neho by som  vôbec nemusela byť hore celú noc, haha :D ale aspoň viem, že sa v rýchlosti ešte môžem zlepšovať.

Krveůž, áno ja som teraz v Prahe a knižky teraz čítam v češtine, bola spočiatku obyčajnou fantasy knižkou. Začiatky však môžu byť častokrát dosť nudné. Avšak nudný začiatok netrval dlho a keď sa príbeh rozbehol, bol čarovný, začal byť napínavý a chytľavý.

,,Slabí zahynou a silní z toho vyjdou ještě silnější."

Sčasti je príbeh strašidelný. Sčasti je nádherný a romantický. Sčasti naháňa strach a sčasti navádza k úsmevu. Celý príbeh strého fantóma opery je opradený tajomstavmi, nepredvídateľnosťou a neobyčjnosťou.

Písmo je tmovo červené v celej knižke a začiatok každej kapitoly lemujú tŕne v rovnakej farbe. Sprvu je ťažké zvyknúť si na farebné písmenká, ale neskôr to už čitateľ vôbec nevníma. Vizuálne prevedenie sa naozaj vydarilo a môže sa píšiť originalitou.

Hlavná hrdinka mi spočiatku prišla trošku mimo. Ale mohli za to všetky tie čudné okolnosti, ktoré dotvárali celý príbeh. Špeciálne čarovné schopnosti, záhadné chodby, stará zvláštnosťami opradená škola. Skupina deciek, ktoré šoklu navštevovali robili z príbehu niečo reálne a uveriteľné. Skutočný príbeh žiakov, ktorí sa priatelili, skrývali tajomstvá a skrývali svoje myšlienky. Ako každá iná stredná škola. Tínedžeri zápasiaci o postavenie, o uznanie, brániace svoje zvláštnosti a odhodlávajúci sa vyznať lásku svojej spriaznenej duši.

,,Najít spřízněnou duši se rovnalo horoucímu peklu."

Príbeh je posadený do moderného Paríža, ale všade je prítomná a podstatná skôr nie príliš dávna minulosť. Úžasné miesto a v knižke cítiť nádych Paríža. Kultúra, tradície, správanie, jazyk, história aj obyvatelia. Týmto všetkým bola knižka nasýtená. Tým bola originálna.

Možno to, čím ma knižka tak oslovila bola ľahkosť, s akou sa čítala a striedanie pohľadov, ktoré ma nadchne skoro vždy, keď sa v knižke objaví. V tomto prípade sa striedali pohľady mladého tínedžera, ktorý sám nevedel, kým je až kým nestretol JU a samotnej hlavnej hrdinky, ktorej čistý spev spôsoboval poslucháčom zimomriavky a mldloby jej samej.

Postavy boli výnimočné a osobité, zábavné, príbeh bol strhujúci, tajomstvá v ňom boli strašidelné a chytľavé, prostredie bolo úžasné a celý nápad vyšiel skvele. Až na neskonale pozitívny koniec, ktorý mohol skončiť aj ponurejšie, ale to knižky robia. Končia sa šťastne, aj keby nemuseli. Ale sú to knižky :)

- Veronika -