Orgia - Gábor Zoltán (recenzia)

Sedemdesiatktoviekoľko mŕtvol tuhne v záhrade. V hlbinách hromád sa ešte kde-tu hýbe končatina. Všetko je v poriadku. (s. 319)

Ešte asi nikdy nevyvolala kniha vo mne také protichodné pocity...

Orgia je kniha, ktorá sa nedá "zhltnúť" na jedno posedenie. Ja sama som s ňou bojovala neskutočne dlho, pretože bola/je... zvláštna... brutálna... iná...

Recipient sa ocitá opäť vo vojne, resp. na jej konci. V Maďarsku sa uskutočňujú krvavé jatky, ktoré boli vykonávané takzvanými nyilašovcami, ktorými boli obyčajní ľudia, susedia, priatelia...

Celá táto kniha sa dá vnímať ako úžasná apoziopéza, pretože vám úplne zoberie slová, no pritom ste naprosto všetko pochopili. A vlastne... nepochopili.

Poštár nezachraňoval Žida, nehltal ženy, nepatril medzi vojenských dezertérov. Osud si proti sebe poštval inak než továrnik. Ak sa dá veriť tomu, čo povedal v zajatí, jeho hriechom bola jediná veta ráno na poštovom úrade: "Kolegovia, viete niekto, v akom kurze dnes menia pengo na ruble?" V miestnosti boli piati-šiesti. Všetci sa smiali. Jeden z nich ho udal. Doma ho čaká mladá manželka a dve malé deti. (s. 119)

Gábor Zoltán vytvoril nevšednú knihu, ktorá má naozaj veľmi zvláštny štýl písania a množstvo postáv, v ktorých sa čitateľ stráca, nachádza a opäť stráca. 

Celý dej je počiarknutý násilím, sexualitou, zabíjaním, klamstvami, útekmi, plačom. 

Detailné opisy a časté používanie nadávok, opisy násilia, ktoré bolo páchané na ženách, ale aj deťoch či mužoch. 

V tomto období nezáležalo na tom, či ste muž alebo žena, či ste chorý alebo zdravý. Všetko záležalo iba na tom, či ste Žid.

"Berci môj, nedávno bol plný dom Židov. Povedz, čo sa s nimi stalo?"
"Odišli sa prechádzať so Snehulienkou a siedmimi trpaslíkmi na nábrežie Dunaja." (s. 276)

A postupne prestalo platiť aj to. Zabíjali sa všetci. Matky, ktoré čakali dieťa. Ženy, ktoré ukrývali vo svojom dome Židov. Muži, ktorí odmietli hovoriť a prezradiť, kde sa nachádza ich rodina. Rodiny, ktoré odmietli sa vzdať nadobudnutých cenností, odmietli sa odlúčiť, či podriadiť sa nezmyselným príkazom.

Najhoršie na tom všetko bolo to, že ľudia, ktorí "súdili" týchto väzňov, neboli ničím "viac ", nemali žiadnu hodnosť - boli ich susedmi, známymi, či dokonca takí, ktorí mali rovnaký pôvod. 

"Neunavuj sa, aj tak nevládzeš bežať tak rýchlo, ako ja strieľam!" (s. 62)

Násilie sa páchalo na každom. Vždy bol niekto, kto mal vyššie postavenie, vyššiu moc, vyššie právomoci. A ľudia museli byť ticho. Ticho, nič nehovoriť.

No nahlas zomrieť...

Orgia je asi najsilnejšia kniha od vydavateľstva Absynt. Je rozhodne iná a musím povedať, že z vojnového obdobia zrejme najbrutálnejšia, ktorá sa mi dostala pod ruky.

Spôsobila zimomriavky, zhnusenie, ale zároveň ma nútila v istých momentoch pretáčať stránky rýchlejšie a rýchlejšie, pretože som stále verila, že sa stane zázrak... že niekomu svitne nádej...

Nemcov mozog sa v menších i väčších častiach rozšplechne. Rovnako sa vyleje aj veľa krvi. Viacerým na tvár či šaty, ale nikto neohŕňa nosom. Icu Tóthová neveriacky skúma medzi prstami špinavobiely kus mozgového rôsolu. V tomto žeby boli myšlienky? (s. 272)

Určite ju neodporúčam slabším povahám. Znásilňovanie nabralo v tejto knihe iný rozmer, ľudia boli zabíjaní pri nedobrovoľnom sexe a mnohí sa na ich utrpenie pozerali...

Na konci si začnete hovoriť, že tí, ktorí skončili v Dunaji mali "šťastie" v nešťastí, pretože to, čo zažili ostatní, sa nedá s utopením ani porovnávať. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Absynt. Knihu si kúpite aj na ich stránke.