utorok 5. mája 2020

Do posledného dychu - Robert Bryndza (recenzia)

Ďalší prípad Eriky Fosterovej od autora knižného hitu Dievča v ľade sa mi dostalo do rúk.

V kontajneri sa našlo mŕtve dievča. Erika je síce na mieste činu ako prvá, prípad však nespadá do jej kompetencie a ona sa s tým nedokáže zmieriť.
Vrhá sa do práce a veľmi rýchlo zisťuje súvislosti s inou, štyri mesiace starou, nevyriešenou vraždou. Obe obete našli v rovnakom prostredí a zomreli tým istým spôsobom, dokonca boli rovnako mučené. Navyše si obe dohovorili schôdzku cez internet...

Jej dohadom však nik neverí, no Erika sa nedá odradiť. Keď vidí utrpenie v očiach rodičov mŕtveho dievčaťa, je odhodlaná prípad vyriešiť. A taktiež aj hlavne kvôli sebe, pretože práca je to, čo ju napĺňa.

Keď za podobných okolností zmizne ďalšie dievča, musia vyšetrovatelia konať čo najrýchlejšie. Koľko času im vlastne ostáva? A ako dosiahnuť, aby sa veci začali hýbať?

Na tieto otázky vám odpovie dej tejto knihy. Autor opäť raz čitateľa zoznamuje s postavami. Túto stratégiu môžeme brať ako niečo navyše, keď si však uvedomíme, že niektorí čitatelia nečítajú knihu po knihe, ako vyšli, tak tento krok môžeme brať aj pozitívne, pretože ostatným čitateľom tak nič neunikne.

"Nezáleží na tom, ako dlho si niekoho miloval. Keď odíde, neznamená to, že by ti chýbal menej." (s. 239)


V knihe opäť raz nechýba napätie, tajomstvá, priblíženie policajného sveta. Autor volí taktiku toho, že čitateľovi prezradí, kto je vrahom, čiže nemusí po tom pátrať sám. Sprostredkúva myšlienky postavy, čím dovoľuje nahliadnuť do psychiky danej postavy, či do rodinného zázemia, či do pracovných alebo medziľudských vzťahov. Postupne buduje postavu od situácií, v ktorých sa snaží skryť svoju identitu, je nenápadná, až vyhrotí túto snahu do absolútnej beznádeje, kedy už nezáleží na tom, akú svoju "tvár" svetu ukáže.

Musím uznať, že autor čoraz viac v knihách sa snaží o realistickejšie opisy - nevyhýba sa ťažko stráviteľným činom, opisom mučenia, zabíjania, či dokonca myšlienkam, ktoré znepokojujú nielen postavu, ale aj recipienta.

Do posledného dychu je mrazivá kniha, ktorá ukazuje svetu nedôveryhodnosť sociálnych sietí, mladé slečny, ktoré sa ženú za úspechom či krásnym mužom, nehladiac na to, či ten, kto sedí na druhej strane, je ten, za koho sa vydáva.
Problematiku sociálnych sietí autor síce viac nerozvinul, no dal ju do centra pozornosti, pretože od nej sa odvíjal celkový dej, ktorý postupoval pomaly, až neskôr nabral ten správny "šmrnc", a odrazu sa všetko začalo diať rýchlejšie.

Robert Bryndza nenecháva na periférii ani postavu Eriky, pretože sa k nej v každej knihe vracia, formuje ju, jej psychiku, správanie, vyrovnávanie sa s minulosťou. Postupne v knihách sa mení jej charakter, čitateľ má možnosť nahliadnuť na jej evolúciu, ak knihy číta rad za radom.

Knihy zo série s Fosterovou sú jednoducho písané, ale napriek tomu vždy dokážu vzbudiť záujem, vyvolať zdesenie, zarezať sa vám pod kožu a nepustiť, až kým si nebude autor istý, že ste schopní dej vstrebať a vyriešiť, až pokým nebude dostatok krutosti, aby postupne vymizla a našla opäť správnu cestu, pritom sa zmierila s minulosťou, ktorej čelí každý hrdina či antihrdina.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si môžete kúpiť aj u nich na stránke.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára