piatok 22. mája 2020

Dom zlomených anjelov - Luis Alberto Urrea (recenzia)

"Čo sa ti páčilo najviac?" spýtala sa.
"Na oslave?"
"Nie, Flaco. Na živote."
Zareagoval okamžite: "Všetko."
Zamyslela sa nad tým. "Aj to zlé?"
"Neboli žiadne zlé časy," vyhlásil. "Veď si tam bola ty." (s. 312)


Mexičania sú veľmi temperamentní ľudia, no koľkí z vás mali to šťastie, aby sa dostali do ich blízkosti?
Dom zlomených anjelov je kniha, ktorá sa dostane pod kožu nielen im, ale aj vám.  

San Diego, Kalifornia.
Stret Američanov a Mexičanov, tenká hranica medzi dvoma svetmi, ktoré sú rovnaké, no pritom na míle vzdialené. 

Presne to bolo na blížiacej sa smrti zvláštne: každý, kto s ňou mal niečo spoločné, túžil ovládnuť jej záhadnosť - zmocniť sa jej, ale nezomrieť. Najmä každý, kto umierajúcemu utieral zadok. (s. 52)


Príbeh tejto knihy je príbehom o rodine a o smrti. Veľký Angel umiera, predtým však musí pochovať svoju matku. 
Hneď potom má poslednú narodeninovú oslavu, na ktorej sa stretne skoro celá veľká rodina, aby si uctila svojho otca, brata či manžela.

Veľký Angel si vydobyl medzi ľuďmi úctu a často vzbudzoval strach. Teraz ho však opúšťajú sily a on sa stáva otrokom vozíka, zároveň akoby malým dieťaťom, o ktoré sa musia starať najbližší. 

Luis Alberto Urrea vytvoril príbeh, ktorý je sčasti z jeho života, no pritom úplne odlišný. Zachováva si určité situácie, o ktorých nikto nevedel, a predsa sa stali. 
I keď ani jedna postava nie je z jeho života, i tak majú temperament, ktorý sa vyskytne v každej rodine.


"Ten, kto koná dobré skutky, si praje jediné: odčiniť svoje hriechy." (s. 271)


Kniha je rozdelená do štyroch častí. Prvá časť s názvom Horúčkovité pohreby je najviac "uvoľnená". Autor používa svojrázny humor, ktorý vás chytí za srdce. Často vám dané situácie pripomenú tie, ktoré si uchovávate v pamäti vy sami. 
Už hneď na začiatku má čitateľ možnosť nahliadnuť do zvláštnej rodiny, dá sa povedať takej na spôsob "talianskej rodiny", ktorá je plná humoru, kriku, ale zároveň aj lásky.

Druhá časť Vtedy dávno (En aquel entonces) ponúka krátky náhľad do spomienok Veľkého Angela.
Tretia s názvom Oslava  je, ako už sám názov napovedá, najdôležitejšou časťou v knihe, nakoľko v nej dozvieme rôzne tajomstvá tejto veľkej rodiny.
Štvrtá je už akýsi doslov, keďže už od začiatku vieme, ako všetko dopadne - Na záver.

"Mija - nosorožec má takú hrubú kožu, že ho nemôžu poštípať moskyty ani muchy. Ohnú sa im na ňom ciciaky."
"Milé," poznamenala. (s. 71)


Autor vytvoril dokonalý celok plný tajomstiev, stratených synov, celok o nájdení sa v spleti života, smrti, lásky, rodiny, držania pokope, nevery, temperamentu , vôli a chuti do života. 
Celý príbeh je popretkávaný tajomstvami a neustále prítomnou smrťou, ktorá zasahuje do života a úplne ho mení. 

Na začiatku má čitateľ ponúkaný ľahký, zábavný príbeh, ktorý vnesie príjemnú atmosféru. Ako sa však príbeh rozvíja, mení sa aj jeho pôvodné naladenie, autor odkrýva všetky skryté rany, príbeh naberá spád melanchólie a až takej dezilúzie, na konci ktorého príde pochopenie.

"Stíšte to rádio!" vyštekol.
"Nie je pustené, ocko,"  odvetil jeho syn.
"Tak ho zapni!"
Lalo ho poslúchol.
"A stíš ho!" (s.  34 - 35)


Dom zlomených anjelov zlomil aj mňa. Dostal sa mi pod kožu, priniesol mi príbehy zlomených anjelov, ktorí sa túlajú po svete, hľadajú svoje miesto, nesú so sebou množstvo rán, no i tak sa dokážu v určitých okamihoch radovať zo života a vniesť do neho pochopenie a nevšednú lásku, ktorá sa rodí v kruhu rodiny.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj na ich stránke.

štvrtok 21. mája 2020

Cari Mora - Thomas Harris // recenzia

Nemyslím si, že autora Mlčania jahniat, či jeho štýl, by som mala nejako špeciálne predstavovať. Jeho rukopis je zapamätateľný a chytľavý. Ja som po tejto knižke siahla zo zvedavosti a aby som trošku odbočila od mojej čitateľskej rutiny. A bola to teda ozaj veľká výzva:D

Cari Mora je mladým dievčaťom, ktoré si preskákalo ťažkým utečeneckým osudom a skončila ako domovníčka vily po Pablovi Escobarovi. Jej neistá budúcnosť a sny dodávajú knižke nádej a reálnosť. Knižka sa nesie v duchu jej príbehu a to bola pre mňa tá najzaujímavejšia línia.

Zaujímavé bolo aj prostredie, v ktorom sa príbeh odohrával. Nebezpečné Miami. Vily. Jachty. Peniaze. Zločin. Tajomstvá. Značne nepredstaviteľný svet, ale priblížený z tej brutálnejšej strany.

Táto knižka má neskutočne nízke hodnotenia kdekoľvek sa na ňu pozriete. Z môjho pohľadu to nebola zas až taká katastrofa, pretože som dostala niečo nové a ani na moment som sa nenudila, nedokázala som nič predvídať. Avšak viem si predstaviť, že mnohí čitatelia, ktorí podľa predchádzajúcich Harrisových knižiek očakávali niečo, čo bolo v tejto knižke na úplne inej úrovni, ako boli zvyknutí. To ma v prvom rade zamrzelo a bála som sa, či vôbec knižku mám čítať, keď to má byť také ,,strašné". Ale záleží na tom, čo každý čítame a čo považujeme za dôležité. Ja knižku, našťastie, nemám s čím porovnať, a tak ju nehodnotím tak negatívne.

Jazyk knižky bol neskutočne ostrý a najmä myšlienky Hansa-Petra boli slizské, škaredé a nechutné. Táto postava  bola arogantná a nesympatická, ale presne taká mala byť. Skoro všetky mužské postavy v knižke mysleli len na bohatstvo a ženy a ich pohľad bol pre mňa ako pre dievča neskutočne nepríjemné a hlavne zo začiatku som bola vystrašená (Čo som si to vybrala?), kým som si nezačala uvedomovovať, že to nezmením a že to tak naozaj je. Že možno takéto myšlienky nie sú vymyslené a začala som byť vďačná za to, že v realite sa myšlienky čítať nedajú.

Nebudem sa však Petra zastávať, pretože hneď na začiatku dal jasne najavo, čomu sa venuje, čo ho baví a napĺňa. V tom momente v mojich očiach klesol na dno sympatii. Obchod so ženami a ešte ďalšie ešte hororovejšia aktivity, ktoré ani radšej nechcem prezrádzať, bol vykreslený dosť v brutálnom svetle. Peter to však vnímal ako super normálnu vec, a to na tom bolo to najstrašidelnejšie. Keď som sa však odhodlala čítať ďalej, jednoducho treba tie úchylnosti priveľmi neriešiť a už vôbec sa pri nich nepozastavovať.

Aj napriek tomu, že miestami sa dá v knižke ľahko stratiť, bola svižná, rýchla a dynamická a čítala sa fajn. Aj napriek rezonujúcim častiam. V takých prípadoch som skôr chcela mať tieto slová za sebou, preto sa čítala eštš rýchlejšie. Nie je to však knižka na rýchly oddych, pretože sa v jednom čase deje strašne veľa situácii, prichádza strašne veľa postáv a čitateľ musí vydržať v strehu. Postavy len prichádzali a prichádzali a v menách sa začínali poriadne chaosiť. Stalo sa mi, že niektoré stránky som čítala aj viackrát.

Napínavosť knižke nechýba. Ako tajomný príbeh s množstvom nezodpovedaných otázok, ubieha neskutočne rýchlo. Postavy sú čierne a biele, ale nikto nie je dokonalý. Takýto je asi svet v tom najnebezpečnejšom prostredí. Násilie, mafia, tajomstvá, napätie a mnoho tém, ktoré však nedostali ani tak veľa priestoru, pretože všetko sa lialo neodvrátiteľne rýchlo. Knižka ukazuje dve stránky túžby. Je túžba prirodzená možno až živočíšna a je túžba zvrhlá a meateriálne založená, obe mali v knižke svoje miesto. 


Za knižhu ďakujeme bux.sk. Objednávajte tu.

- Veronika -

utorok 19. mája 2020

Annabelle - Lina Bengtsdotter (recenzia)

Zmiznutie Annabelle v malom mestečku Gullspang vyvolá rozruch. Čo sa jej mohlo stať?
Na miesto sú povolaní vyšetrovatelia zo Štokholmu, Charlie Lagerová a jej kolega Anders.
Vyšetrovanie otvára staré rany a na povrch sa dostávajú desivé tajomstvá minulosti, ktoré sú popretkávané s osudom vyšetrovateľky. Čo má spoločné s týmto záhadným mestom?


"Dávaj si pozor na mužov veľkých slov, povedala jej raz Betty. Muži veľkých slov sú tí najhorší. Môžu ti pripadať dobrí, a dokonca aj zabávní, ale väčšina z nich sú totálni blbci. Na to nikdy nezabudni, Charline." (s. 169)


Annabelle je pozoruhodná kniha, ktorá obsahuje tri dejové línie, ktoré navzájom súvisia. Prvá línia príbehu sa odohráva v prítomnosti, keď sa vyšetrovatelia snažia nájsť dôkazy, preveriť najbližšie osoby, ktoré môžu mať niečo spoločné so zmiznutím dievčaťa. Zároveň však autorka do tejto línie pridáva prvky minulosti, ktoré sa viažu na Charlie, ktorá kedysi dávno utiekla pred svojimi démonmi, ktorí sa ju opäť snažia zmiesť na zlú cestu.

Druhá línia približuje recipientovi život Annabelle, jej charakter či rôzne fakty, ktoré súvisia s jej zmiznutím. 
Tretia, Vtedy a tam, môže čitateľa zmiasť, nakoľko sa v nej vyskytujú dve neznáme postavy dievčat, ktoré sa nikde inde v knihe nespomínajú, avšak majú veľmi dôležitú rolu.

"Všetci nemáme na výber."
"Vždy máš na výber."
"To hovoria tí, čo sa šťastne narodili." (s. 103)


Všetky tieto tri línie vytvárajú čitateľný počin, ktorý síce má miestami hluché miesta, nevypovedané otázky či ľudské osudy, ale napriek tomu si svojou záhadnosťou dokáže privolať náležitú pozornosť.

Témy ako alkoholizmus, detstvo, nemožnosť akéhosi "nadýchnutia sa", komplikované vzťahy, predčasné dospievanie, smrť, priateľstvo, nevera, láska, minulosť sú v tejto knihe bohato zastúpené a i keď sa môže zdať, že je nimi príbeh akoby presýtený, tak autorka ich skvelo zakomponovala do prostredia, takže sa toto zdanie v momente vyparilo.

Annabelle nesie znaky tajomstva, postupne odkrývame jej skrytú osobnosť a skryté udalosti, ktoré dali jej smerovaniu iný zmysel.
Takýto zmysel hľadá aj Charlie, ktorá sa dostáva do mesta, ktoré jej je až príliš známe. 


"Nech je akákoľvek, stále existujú ľudia, ktorí sú horší. Svet je ich plný." (s. 212)


Banálna zápletka, ale tak skvelo rozvinutá, že naozaj oceníte psychologickú linku, ktorá v texte prevláda.
Lina Bengtsdotter postupne graduje dej, potom ho opäť spomalí, no jeho vyhrotený koniec vám vezme dych. 

Z príbehu na vás bude dýchať severské prostredie, zabudnutá dedina, v ktorej sa ľudia riadia svojimi pravidlami.
Aby toho nebolo málo, autorka na viac ako 300 stranách vytvorila nielen prienik prítomnosťou zmiznutého dievčaťa a jej minulosti, ale dala akýsi náhľad, ako všetko mohlo dopadnúť, keby sa bolo všetko inak odohralo.

Kniha je teda pozoruhodným a hlavne pôsobivým debutom, ktorý odkrýva staré rany, ktoré aj keď si Charlie myslela, že už sú zahojené, stále sa dokážu znova a znova otvoriť, no potom bolia omnoho viac.
Annabelle a Charlie sú postavami, na ktoré autorka upriamuje svoju pozornosť, rozvíja ich životy, hľadá súvislosti, dopĺňa ich charaktery a zároveň poukazuje na isté spojenie, ktoré medzi týmito dvoma ženami nastalo.

"Možno občas na výber máme, pomyslela si, ale často nám náhoda, osud, alebo čo to vlastne je, stojí v ceste." (s. 241)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

piatok 15. mája 2020

Pumpkin - Martina Depešová (recenzia)

V jeden deň sa pred dverami troch neznámych ľudí objavia listy na rozlúčku. Hana, ryšavé dievča prezývané Pumpkin, v nich prosí svojich priateľov, aby ju nehľadali, a zároveň sa s nimi lúči.

Ani jeden z jej priateľov jej prosbu nevypočuje a všetci traja, nezávisle od seba, sa ju rozhodnú hľadať. Týmto spôsobom sa začne rozvíjať akási amatérska detektívna linka, ktorá prinesie viacero odhalení.

Pri postupe hľadania kamarátky prichádzajú na rôzne tajomstvá, ktorými toto zázračné dievča oplývalo. Autorka sa snaží podať jednoduchý príbeh navonok, no vo vnútri vytvára klbko psychiky, ktoré čaká na to, že sa ešte viac zauzlí.

Pumpkin je kniha, ktorá si rozhodne zaslúži pozornosť. Je to výborný psychologický počin, ktorý sa zakladá na striedaní troch pohľadov, striedaní minulosti s prítomnosťou, no zároveň sa posúvajú aj iné pohľady, ktoré však nie sú nijako označené, sú len násilne včlenené do textu, odsadené. Čitateľ má teda na začiatku mierny "hokej" v tom, kto danú situáciu opisuje. Keď si však zvykne na autorkin štýl, tak mu to už ide akosi spontánne, no začiatok je mierne chaotický.

Problémy s alkoholom, neľahké detstvo, smrť a rôzne psychické tiaže, ktoré drvia hlavnú postavu, ktorá ani takou hlavnou nie je, nakoľko sa čitateľovi ani neprihovára, tieto témy sú vykreslené naozaj, dá sa povedať, výborne, ale predsa, kniha má viacero negatív...

Hlavný problém, ktorý táto kniha má, je ten, že je vydaná bez vydavateľa, čiže sa k nej nemôžu dostať rôzni čitatelia, ktorí by v nej mohli nájsť presne to, čo potrebujú. Keďže nemá vlastnú reklamu, ktorá by ju propagovala, tak nemá taký priestor, aký si (možno) zaslúži.

Ďalšou negatívnou črtou, skôr subjektívnou, je obálka. Kniha vyšla ako samovydanie, obálka síce sedí na dej, ale je všedná a na prvý pohľad nedokáže zaujať. Určite by som zvolila výraznejšiu, aby si prilákala potenciálnych čitateľov.

Najväčší problém, ktorý kniha má, je gramatika a štylistika. Absolútne nerešpektovanie pravidiel slovenského pravopisu, čiarky použité "len tak", niekedy vôbec, viacero bohemizmov, zle pospájaných viet, občas sa našli aj "hrubé gramatické chyby". Viem, že nie je to vinou autorky, nakoľko ľudia, ktorí píšu, si neuvedomujú, že niekde urobia chybu. Môžu si to prečítať aj miliónkrát, stále si ju nevšimnú, až pokým na to nie sú upozornení. Viem to aj z vlastnej skúsenosti.

Summa summarum, keby kniha má jazykového redaktora, zrejme aj editora, pretože by sa jej hodilo aj viac priestoru na to, aby dej bol rozvitý, mala iný typ písma a riadky by nekončili až skoro pri okraji, tak by bola, podľa môjho názoru, jednou z najlepších YA slovenských kníh. Autorka má veľký potenciál, keby dala príbehu väčšiu dušu, rozvila jeho silné stránky, dopriala mu formálnu stránku na vyššej úrovni, tak by kniha nemusela byť taká zlá.

Napriek tomu som ju hodnotila cca 80%, pretože ma naozaj zasiahla. Nechcem vás od knihy odhovoriť, pretože si naozaj zaslúži vašu pozornosť, len chcem poukázať na to, že sa musíte pripraviť na formálnu stránku, ktorá značne uberá originalitu príbehu.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem autorke. 

štvrtok 14. mája 2020

Mágia splnu 1 a 2 - Katarína Senajová (recenzia)

Mágia splnu si získa nejedno dievčenské srdiečko, ktoré miluje mačky.
Mirka dostane do daru rovno dve a už od začiatku si k nim vytvorila veľké puto, ktoré sa časom začalo čoraz viac prehlbovať.

Zistí, že si s nimi rozumie, no vôbec jej to nepripadá čudné, ale jej kamarátkam áno. Tie si všímajú jej výrazné správanie a často ju "bombardujú" otázkami, aby zistili, či sa z nej stáva mačka. Mirka je teda nútená svoje správanie skrývať a naučiť sa s ním žiť tak, aby ju nik z ničoho neobviňoval. No dá sa to?

Musím priznať, že nápad je zaujímavý a verím tomu, že mladé slečny si nájdu v tejto knihe všetko to, čo potrebujú. Je to uletené, ale spomeňme si, aké sme boli deti. Tiež sme túžili, aby z nás boli princezné, neskôr nejaké superhrdinky, učiteľky, skrátka sme chceli byť niečím výnimočné. Výnimočnou sa stáva aj Mirka, ktorá sa mení na mačku, začína lepšie vidieť v tme, lepšie počuť, jednoducho sa správa ako mačka.

Autorka Katarína Senajová napísala knihu vo svojich trinástich rokoch, takže je písaná autentickým jazykom. Nesnaží sa v knihe nič skryť, vylepšiť, zaobaliť. Jednoducho podáva fakty, ktoré jej prídu na rozum a s ktorými sa vyrovnáva trinásťročné dievča.

Vo svojej knihe teda rozoberá nielen Mirkinu "premenu", ale aj kamarátstvo, školu, rodinu, rôzne problémy, zradu od kamarátok, nočné výlety, autentické rozhovory.
Nevyhýba sa smiechu, nervozite, ľútosti, láske, "frajerine".

Jej štýl je veľmi jednoduchý, dokáže čitateľa zaujať, udržať si jeho pozornosť. Nepridáva zbytočné komplikácie, rieši iba tie "problémy", ktoré zažívajú mladé dievčatá. Občasné chyby, trošku zlyhávajúca štylistika však knihe originalitu neuberajú.

Mladší čitatelia určite ocenia nápad premeny hlavnej hrdinky na mačku (teda iba jej správanie), kamarátstvo, nezhody či súrodenecké "hádky".
Starší čitatelia ocenia to, že sa opäť dostanú do "detského sveta", v ktorom malicherne riešili to, ako sa správali kamarátky, ako každý chcel mať svoju najlepšiu kamarátku/najlepšieho kamaráta, taktiež jednoduchosť lásky či rivalitu.

Mágiu splnu beriem ako príjemné odreagovanie, ktoré sa vám bude páčiť. Nie je to klasický "tuctový" príbeh, ale má veľa rôznych aspektov, ktoré sú na ňom príťažlivé.

Druhá časť je, pre mňa, trošku slabšia. Autorka síce rozoberá stále tie isté témy, no akoby sa stále točila v kruhu. Mirka sa snaží svoje správanie skrývať a zároveň spoznáva dievča, ktoré jej je podobné. Prísaha ju však zaväzuje a ona sa márne snaží nájsť toto záhadné dievča, ktorému sľubovala kamarátstvo.

Opäť raz sa čitateľ dostáva do Mirkinho života, do jej rodiny či komplikovaných kamarátstiev, nezhôd, dokonca aj istý náznak rodiacej sa (možno) lásky. Ale aj to iba z čisto dievčenského hľadiska, čo veľmi oceňujem, pretože sa nesnaží tento príbeh okoreniť zamilovanosťou, do popredia dáva priateľstvo, ktoré je v danom veku najpodstatnejšie.

I keď má Mirka trinásť, tak je častým účastníkom na rôznych zábavách, dlho do noci sa túla po vonku, a taktiež autorka často opakuje motívy, scénky či dokonca dialógy, čo beriem ako menšie či väčšie mínus.

Mágia splnu ako celok je veľmi zaujímavá spleť príbehu pre mladé dievčatá, ktorá nikoho nechce uraziť, chce vniesť do života ľahkosť, ale zároveň rieši aj klasické "detské škriepky", nevynechávajúc typické autentické dievčenské správanie. I keď mi druhá časť prišla menej prepracovaná a už viac-menej nepodáva nové témy, tak ju autorka hravo zvládla a po prečítaní som ostala s úsmevom na tvári.

>Sima<

Za poskytnutie kníh na recenziu ďakujem autorke. Môžete ju sledovať aj na jej instagrame. 

streda 13. mája 2020

Ako dospieva náš čitateľský vkus // Elly Kennedy - Návrh

Elle Kennedy (Autor) / Nejlevnější knihyToto mala byť pôvodne recenzia, ale asi ju otočím trošku iným smerom. Prezradím vám, ako môj čitateľký vkus dospieva, mení sa a trápi ma.

Vy viete, ako túto autorku ,,žeriem", ako zbožňujem podobné príbehy, nemohla som knižke odolať, no po ďalších už nesiahnem. Ešte v lete, keď som knižku čítala, som bola totálne pohltená jej úžasnosťou a jedinečnosťou. Teraz s odstupom času si hovorím, že je to vlastne tisíckrát omieľané to isté. Aj keď, veľmi skvelým štýlom a úžasnou autorkou.

Keď som začala čítať PP, hltala so  stránku za stránkou, knižku po knižke. Táto autorka si dokáže získať každého či už v dvojici alebo samostatne. Píše perfektne aj o tuctových témach.

Návrh bol pre mňa knižkou, ktorá sa v mnohom podobala na iné knižky a aj napriek tomu ma totálne pohltila. Bola som závislá a bola som nadšená, až kým som neprišla na koniec a nepovedala som si, že nič nové mi tá knižka vlastne nepredala. Elle Kennedy píše naozaj úžasne, chytľavo a originálne, ale trh je  značne presýtený a, bohužiaľ, tieto situácie a témy už sú dosť obohrané.

Keď som si prišla do kníhkupectva kúpiť ďalšiu knižku zo série, akosi som si to rozmyslela. Dokedy ešte budem čítať rovnaké príbehy, aby som zistila, že je čas pohnúť sa inam?? Týmto, samozrejme nechcem a ani nebudem kydať na takéto knižky, pretože sama si rada také prečítam a aj táto konkrétne ma neskutočne chytila. Bohužiaľ, raz musí prísť obdobie, kedy dievčatá zahodíme naše ružové okuliare, prestaneme snívať o princoch a vysnenej práci, zistíme, že situácie z filmov a knižiek nie sú reálne a spadneme tvárou na chodník, aby sme zistili, že svet tam vonku je ozaj krutý a len snívať nestačí. Treba viac makať, pokiaľ rodičia nemajú plné vrecká peniažkov a nevystačíme si s brigádou v hypermarkete.

Hlavné postavy sú normálne a neprikrášlené. Autorka opisuje ich normálny život v úplne normálnom prostredí. Čož ale dáva čitateľkám najmä v mladšom veku pocit, že aj ich si nájde rozprávka a nemusia sa vôbec snažiť. Práve naopak, aj knižky niekedy ukazujú, že snažiť sa je nevyhnutnosťou aj po smaotnej výhre, pretože nikto neche z výšky spadnúť na dno, odkiaľ sa len veľmi ťažko vstáva.

Keď som bola na ZŠ, chodila som v lete do knižnice každý druhý deň, čo bolo vlastne vždy, keď bola otvorená. Niekedy aj dvakrát za deň. Vymeniť knižku, ktorú už som prečítala a vziať si ďalšiu, aby ma zasýtila na tie dlhé dva dni, kým opäť otvoria. Boli to knižky o zvieratkách a náčné detské encyklopédie.

Už tieto knižky nepovažujem za niečo, na čo sa chcem sústrediť, ale skôr za oddychovku a nenáročné čítanie v časoch, ktoré každý občas potrebujeme. Aj cez to ich však považujem za dôležitú súčasť v mojom čitateľskom vývine. Tieto knižky som kedysi tak strašne zbožňovala a nemyslím si, že to bolo niečo zlé.


Jedinej závoslosti, ktorú zároveň považujem za guilty pleasure, sa asi nikdy nevzdám, a tou sú YA fantasy. Áno, sú plné nadprirodzených javov, kúziel a tiež nezmyselnej romatiky, ale pri týchto knižkách mám odstup, pretože viem, že sa to líši od skutočného života. Uvedomujem si, že celý príbeh vrátane postáv, okolností aj prostredia je vymyslený a tým pádom sa s ním nestotožním a nijako to neovplyvní to, že by som zrazu svet vnímala ako továreň na zázraky.

Určite mi dajte vedieť ak ste tiež za svoju knihomoľskú kariéru zmenili smer, alebo to považujete za obscénne.

Ďakujem. Prajem Vám krásne dni ;)

- Veronika -

utorok 12. mája 2020

Iskari - Uväznená kráľovná - Kriste Cccaorelli // recenzia

Ako nenapraviteľná milovníčka fantasy som si nakoniec nemohla odpustiť nepustiť sa do tejto knižky. Z recenzie na Iskari I., bolo jasné, že o to nemám záujem, avšak čo by som to bola za knihomoľa, keby som tejto sérii nedala druhú šancu?

,,Nikdy sa neuspokoj s ľahkým víťazstvom. Vždy daj prednosť výzve!"

Ešte stále váham nad tým, či sa mi česká obálka páči viac. Zisťujem, že možno už ani tak nie. Minimálne pri tejto druhej časti sa knižka v slovenčinu lepšie drží v ruke a tento vnemový dojem spraví naozaj veľa pre čitateľský zážitok. Aj s grafickým prevedením sa knižka číta v slovenskom formáte oveľa jednoduchšie, keď text nie je taký ,,nahustený" a lepšie sa v ňom orientuje. Aj keď aj druhá línia by si zaslížila číslovanie strán.

Prvú knižku som zavrhla, pretože mi hlavná hrdinka nebola sympatická a celková atmosféra z knižky ma strašne dusila a neviem prečo. Čo však viem naisto, druhá časť ma bavila od samého začiatku. Postavy sú príjemné, nedráždia, zapadajú, sú rôznorodé, vtipné a ich príbehy sú zaujímavé.

,,Vďaka tebe viem, čo je láska. Naučila si ma, že láska niekedy znamená drzať sa a nepustiť. A inokedy znamená pustiť sa."

Roa je silnou a sebavedomou ženou. Ako kráľovnú som ju však nevnímala. Pôsobila skôr ako nejaká ,,lesná víla", možno s krátkymi vlasmi skôr ako ,,lesný mužíček". Skvele bojovala, premýšľala, plánovala a stála si za svojim svojom. Bola verná a odhodlaná urobiť všetko pre správnu vec. Dokonca aj zradu prijíma majestátne, akoby sa nechumelilo. Aj s jastrabom ako neoddeliteľnosu súčasťou pôsobila viac ako veliteľka armády.

Na druhej strane Dax. Ach, Dax.... Sama neviem ako by som charakterizovala, keď mal dve tváre. V prvej knižke som ho mala za hlupáka. Za nepodarené a slabé trdlo, ktorí by nemalo sadať na trón. Vlastne aj v tejto druhej. Avšak zo škaredého kačiatka vyrástla krásna a vznešená labuť. Dax je prefíkaný a strašne sa mi na ňom páčilo to, ako premýšľal. Dokonca ani Roa nedokázala odhaliť jeho tajomstvá. V tom bola jeho sila. A jeho flirty to vedeli pekne oživiť.

,,Človek časom zistí, že meč je nanič. Ten, kto ťa šikanuje, má vždy ostrejšiu zbraň ako ty. Vždy sa s ňou vie lepšie oháňať. Človek sa naučí, že je lepšie zostať slabý. Je výhodnejšie zostať hlupákom."

Dokopy boli skvelým párom. Či už s láskou alebo bez lásky. Mohli z nich byť dokonalí vládcovia,  keby ich oboch nechcel neustále niekto zabiť. Obaja videli len svoje záujmy a nemali potrebu objavovať toho druhého. Boli chladní a provokatívni. A úžasne sa vyvažovali. A aj ich vzťah si prešiel postupným vývinom z detí a priateľov na odmeraných dospelých dedičov.

Celkovo mi však ženské hrdinky v tejto sérii nie sú moc po chuti. Asha a Roa sú silné, ale nie sú to ženy, ktorými by sa mladé dievča chcelo stať (aj cez všetky tie pozitívne povahové vlastnosti). Na druhú stranu to však vyvažujú mužské postavy, pretože Torwin (aj keď otrok) a Dax sú rozhodne mužmi, ktorých by mladé dievča určite mohlo chcieť.

Všeobecne však boli postavy viac chytľavé. Dokonca aj vypočítavá Rebeka, alebo taký expriateľ Theo. Kamarátka tajomná a jemná Lirabel, alebo Safira, ktorá je asi mojou najobľúbenejšou postavou, pretože sa nevzdáva, aj keď ju neuznáva polovica kráľovstva. Nmusíme sa však zavďačiť celému svetu naraz. To je nereálne. Ja sa to tiež musím naučiť :D. Aj keď už postavy poznáme z Ashinho príbehu, zároveň sú pre nás úplne nové, pretože ich zrazu spoznávame pod iným svetlom a odznova.

X-krát si môžete povedať: ,,Aj tak viem, ako to dopadne.", ale bude vám to na nič, pretože v tejto knižke nie je nič priehľadné.

Dominantou bola skôr Essie, jastrab, ako draci, aj keď aj tí boli v knižke významní. Bolo to však oveľa viac nenútené a prirodzené. Preto by možno aj na obálke viac krajšie ukázalo pero ako nôž. Ja som nenapraviteľným zástancom odrazu príbehu na obálke a možno práve preto sa mi viac páči nemecká, anglická a česká verzia. Túto verziu s mečom si mohli odložiť pre Safire. Prepáčte.

,,Len čo zistím, ktorú figúrku máš najradšej, zistím aj tvoju slabinu. Nikdy sa neprezraď."

Knižka bola nenormálne pútavá a čítala sa sama. Bola výborne napísaná, nenudila (možno až na tie odbočky - príbehy, povesti a minulosť, ale chápem, že to asi bolo podstatné k dovysvetleniu reálii, častokrát to však len zbytočne spomaľovalo, ale na druhej strane boli to len veľmi krátke odbočenia), bola presýtená témami a emóciami. Zrada, spravodlivosť, komplikovanosť mieru, odcudzenie, manželstvo na diaľku, ostražitosť, nedôvera. Konečne sa môžem tešiť na pokračovanie.

Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia.sk. Objednávajte tu ;)

- Veronika -