nedeľa 19. augusta 2018

Dievča v modrom plášti - Monica Hessová (recenzia)

Ďalšia knižka, ktorú som si so sebou pratala na dovolenku, bola práve táto. Jedna z tých posledných síce, ale aj tak. No a musím sa priznať, že neviem, čo si myslieť.

Vojna bola nie zas až tak dávno, no ja som ju nezažila, je to niečo, čo poznám len z dokumentov a z rozprávania. Viem o nej a počula som nejednu spomienku na toto nešťatné obdobie, videla som nespočet následkov, ktoré po sebe zanechala, no všetko tak nejak z diaľky. Nikdy som nemala pocit, že by sa ma priamo týkala. Práve pre to, že som ju nezažila z tesnej blízkosti. Viem, čo sa dialo, dostalo sa ku mne množstvo príbehov od ľudí, ktorí nehodnotili toto obdobie nijak kladne.

No pri tejto knižke som mala pocit, že som priamo tam. Že sa skrývam a utekám, že plačem a kričím,... Že tento príbeh je niečo viac. Asi pre to, lebo to bola prvá takáto knižka, čo som čítala, preto som sa na ňu tak tešila.  Nosí v sebe niečo, čo ma nútilo dívať sa na ňu oveľa osobnejšie. Vedela som, že vojna sa netýkala len Nemecka, nás a kdekoho ešte, no nikdy som si pred oči nepredkladala obraz spustošeného Holandska. Týkala sa aj ľudí, ktorí by sa pri správnom dodržovaní zákazu vychádzania možno ani báť nemuseli. No žijeme ako spoločenstvo a je zrejmé, že si budeme chcieť pomáhať. Že nie je fér, aby sme sa k sebe správali ako zvieratá.

Bolo milé vidieť, že aj ľudia, ktorí neboli židovského pôvodu a nepoznali ľudí z deportačných centier, sa strachovali, chceli spraviť niečo dobré a zachrániť čo najviac ľudí, ktorí za nič nemohli. No a nie len židia prichádzali o svoje životy, no i obyčajní naverbovaní vojaci, ktorí položili svoje životy za vidinu víťazstva.

Práve takýto príbeh ponúka táto knižka. Priamo z Amsterdamu. Tento príbeh rozpráva dievča menom Hanneke. Nežije zas až taký poctivý život, no je mladá a robí, čo najviac môže, aby pomohla svojej rodine. Oficiálne robí v pohrebníctve menšie administratívne veci, no jej hlavnou zárobkovou činnosťou je rozvážaťpodpultový tovar a zháňať veci, ktoré sa už v tej dobre tak ľahko kúpiť nedali. Práve týmto spôsobom sa raz ocitne na návšteve u zákazníčky, ktorá ju požiada o veľmi zvláštnu vec. Nájsť dievča, ktoré utieklo pred vojakmi, ktorí zabili jej rodinu. Mnohí sa skrývali a nevedno, ako sa ich životy skončili, keď skončila knižka, keď skončila vojna.

Táto knižka nie je o strachu, bolesti, skrývaní, čučaní, či odboji. Je o láske, priateľstve, odhodlaní niečo urobiť a o odvahe niečo aj reálne urobiť. Hanneke často rozpráva o svojom mŕtvom priateľovi, ktorý odišiel brániť krajinu, no zahynul. Často naňho myslí a nedá sa zabudnúť, pretože sa jej do cesty pripletie jej brat. Čaká ju nemálo ťažkých a nebezpečných rozhodnutí, no aj napriek tomu obstojí, aj keď so smutným koncom. Ale také asi sú tieto príbehy, o smutnom osude tohoto obdobia.

Tento príbeh sa ma pevne držal a nútil ma premýšľať a ďakovať, že žijem, kde žijem a kedy žijem. Pátrala so spolu s Hanneke, hľadala som vodítka a premýšľala asom s ňou. Váhala som s ňou a bála som sa. Chcela som pomôcť a spraviť niečo osožné. Obľúbila som si  snáď všetky postavy okrem cudzích vojakov v meste. Obdivovala som toto dievča za to, čo všetko muselo urobiť a ako dobre sa naučila klamať, aby niekomu pomohla a chránila tak aj samú seba. Vedela som, prečo na začiatku váhala, ja yb som tiež nesúhlasila. no odhodlala sa a vstúpila do lepkavej pavučiny nepekného času, na ktorú by nikto z nás nemal zabudnúť.

Po tomto viem, že dobrí ľudia existovali a snáď nejakí existujú aj dnes. A ak sa budeme chovať ako ignoranti, v ďalšej vojne by sme pozabíjali jeden druhého, no mali by sme sa chrániť a pomáhať si, postaviť sa krivde. Snáď žiadna už nikdy nepríde.

Táto knižka mi dala veľa, čítala sa super ľahko a budem ešte dlho spracovávať, čo obsahovala.

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)

piatok 17. augusta 2018

Absint - Winter Renshawová (recenzia)

Erotické romány nie sú zrovna mnou preferované knihy, ale mala som akýsi "tušák", že táto kniha nebude len taká obyčajná. A ona teda veru nie je!

Študentka a mladý riaditeľ školy.
Zoznámili sa cez online zoznamku.
Písali, volávali si. A nie zrovna .. slušne? So sexuálnym podtónom ?
Ako sa vyvinie ich vzťah, keď sa stretnú ?

Tvrdiť, že kniha je erotickým románom sa nehodlám, pretože je tam toľko sexu, ako bežne nájdete v iných žánroch, v iných knihách, ktoré nespadajú pod erotickú literatúru, ale pod romány, detektívky, trilery.. Skrátka všade. Vôbec som nepociťovala to, že by som čítala nejaký pikantný román pre dospelých. Áno, sú tam také scénky, slová, ktoré vystihujú erotické romány, ale viac je tam lásky a nádeje v šťastné konce.

Autorka si ma získala už prvou kapitolou, ktorú som si stihla prečítať už na internete skôr, než som knihu držala v rukách. A moju zvedavosť si držala až do konca. Ako som si k nej sadla, tak som ju nepustila z rúk, až kým som ju nedočítala. Myslela som si, že si prečítam iba pár strán, ale omyl ! Autorka ma dokonale zaujala, dej bol plný napätia, bez zbytočných odbočiek, či nezmyselných opisov. Autorka jedná priamo a jej štýl písania je veľmi pútavý.

Postavy sú intelektuáli a asi aj hlavne preto si ma táto kniha získala. Absint (Halston) a Kerouac (Ford) milujú literatúru a v tejto knihe je klasická literatúra daná veľmi do popredia, za čo si autorka vyslúžila môj obdiv.
Ford je krásny, mladý muž, ktorý sa nechce viazať, ale aj on má svoje slabosti, s ktorými musí bojovať.
Halston je úprimná, miluje literatúru a dosť často nadáva. Preto si asi získala moje sympatie, pretože mi miestami pripomenula mňa (O:)).
Obidvaja hrdinovia tejto knihy to v živote nemali ľahké a popod nohy sa mi hádzali polená, rôzne prekážky, ktoré museli zvládnuť a postaviť sa opäť na nohy.

Do týchto dvoch postáv som sa úplne vžila a tým, že autorka nám ponúkla obiva pohľady, tak som s nimi prežívala všetko. Keď ich niekto nahneval, nahneval aj mňa. Keď plakali, plakala som aj ja.

Autorka teda vytvorila skvelý počin, pri ktorom som si oddýchla, zasmiala sa, plakala, vžila sa do postáv, smútila, radovala sa a zamilovala sa.

Kniha obsahuje síce nadávky, sex, ale je aj plná lásky, nádeje, zúfalstva, výkrikov o pomoc, rodiny, súrodeneckej lásky, priateľstva a hlavne zdolávania prekážok za cieľom, ktorý stojí za to.

Kniha síce nepatrí medzi vysokohodnotné žánre, ale je to skvelá oddychová knižočka, ideálna na leto, jeseň, zimu, jar. Dostane vás rafinovanosťou, láskou, láskou k literatúre a svojou jednoduchosťou, v ktorej nájdete krásu.

Knižočku zakúpite tu.

streda 15. augusta 2018

Tri temné koruny - Kendare Blake (recenzia)

Túto knižku mám na wishliste z bookdepository už snáď odkedy som sa dostala k tej stránke. Hneď ako som ju videla v katalógu, som vedela, že ju musím mať. Znie to bláznivo, ale bolo to totálne šialené pobláznenie. A trvá až doteraz.

,,Iba manžel kráľovnej je dosť hlúpy na to, aby sa do nej zaľúbil."

Keď som sa do knižky púšťala, netušila som, o čom bude. Ak som aj niekedy čítala anotáciu, tak som zabudla, o čo ide. Bola to láska na prvý pohľad. Bola som totálne zalepená obálkou a zvyšok nehral rolu. Obálka je jednoduchá a koho nezaujmú tie tri koruny, čo tam svietia na čiernom podklade? Kto z vás sa pri pohľade na túto krásku nepýta ,,čo je to žač?"? Už len ten pohľad na ňu vzbudzuje zvedavosť. A je to dobre, len buďte zvedaví!

TTK je príbeh o zvláštnom ostrove, na ktorom sa generáciu za generáciou rodia do čela kráľovstva trojičky. Tri sestry s podivnými čarovnými schopnosťami. Táto knižka opisuje generáciu kráľovien Katharine, Arsinoe a Mirabelly. Každý z nich je iná, každá z nich žije v inej rodine, v inom prostredí, s inými pravidlami. Každá rodina sa snaží, aby práve ich kráľovná prežila, aby práve ich rod povstal a mohol vládnuť. Príbeh je pretkaný intrigami a snovaním plánov na víťazstvo, pretože nie všetky tri sú rovnako silné a schopné získať kráľovstvo svojpomocne vďaka svojmu daru.

,,Trocha mi to pripadá, akoby som sa mal spriateliť s kráľovnou, ktorá už kráča na bitúnok."

Katharine, travička, sa zdá byť najslabšia zo sestier. Je útla, fádna a jej dar je len minimálny. Zaujímavé bolo sledovať evolúciu jej postavy. Vďaka chlapcovi, Pietyrovi, sa naučila pôsobiť sebavedome a pôvabne. Stala sa z nej hrdá kráľovná a prekypovala úsmevom a šťastím. Je smutné, čo všetko jej láska spôsobila, ale žiadna tragédia, Katharine je silnejšia než sa zdá. Aj bez odolnosti voči jedom. Jej kamošom je malé háďatko, ktoré nosí na zápästí a neviem prečo, ale prišlo mi to zlaté.

Arsinoe, naturalistka, bola pre mňa najmenej zaujímavá. Jej zvierací pomocník sa nie a nie objaviť a jej to žily netrhalo. Ona asi najmenej dbala na tradície a len si tak žila. Jej najlepšia kamarátka omnoho viac pôsobila ako kráľovná než ona a ten jej pomocník, levica, bol jasným znamením. No žiadne nádeje, zázraky sa nedejú. Arsinoe si žila ako obyčajný človek, bez privilégii, so svojimi priateľmi. Bolo jej fuk ako vyzerá, bola svojská a divoká.

Mirabella, elementalistka, bola najsilnejšia. Jej dar bol mocný a s  priazeňou kňažiek ju dostal na miesto favoritky. Ona však pôsobila ako normálne dievča, strážená rodinou a kňažkami, s tou najlepšou akčne trafenou kamarátkou Bree. Mirabella chcela zachrániť svoje sestry, odmietala prelievať ich krv a chvíľku som aj dúfala, že vládnuť budú všetky tri a Mirabella bude tou zmierlivou, no nedočkala som sa. Vyzerá to tak, že krv asi potečie. Na Mirabelle bol zaujímavý jej tajný románik, preto som zvedavá, ako to dopadne v ďalších častiach.

,,Nikto nás nerozdelí... aj keď sa budeme musieť navždy skrývať."

V knižke sa nachádza mnoho postáv, pretože každá zo sestier býva na inom mieste a každú obklopujú iní ľudia a niekedy to spôsobovalo poriadny chaos, avšak klobúk dole pred autorkou, pretože premyslené to mala perfektne. To ako postavy z jednej kapitoly dostávali do iných pri striedaní pohľadov a toľkých mien. Katharine a Mirabella sa mi páčili najviac, no čakám čo prinesie pokračovanie, myslím, že by som si mohla obľúbiť aj Arsinoe.

Dej napreduje extrémne rýchlo, pretože príbeh je extrémne pútavý. Nenachádzajú sa tu žiadne zdĺhavé opisy, všetko som hltala tak ako to šlo. Od jednej kapitoly k druhej. To ako boli postriedané a posekané ma nútilo čítať rýchlejšie, aby som čím skôr zistila, čo sa dialo. Táto knižka je superchytľavá a nápad je geniálny.

,,Čo teda chceš?"
,,Pomstu... A potom svoju korunu."

Aj vám je hneď jasné, že v tejto knižke bude niečo inak, však? Bohužiaľ, som však neprišla na to čo. To je tá katastrofa! Zúfalo chcem vedieť viac a čítať ďalej! Chcela som kričať a zasiahnuť, každému vysvetliť, čo sa dalo, aby to nakoniec všetko dopadlo dobre. Ešte teraz sa chytám za hlavu. Šla som do prvých stránok s totálnym nadšením, ktoré ma neopustilo a snáď neopustí ani pri ďalších dieloch, lebo už mám objednané pokračovanie v angličtine, som nedočkavá, ale pri TTK to inak nešlo.

Táto knižka ponúka ďaleko viac ako len cestu na trón. Je to pavučina príbehov, ktorá vás dostane. Tak šup šup! Bežte čítať a potom mi povedzte, či sa vám páčila tak ako mne ♥


Za knižočku by sme sa cheli poďakovať kníhkupectvu AlbatrosMedia. Objednávajte tu ;)
-Rony-

pondelok 13. augusta 2018

Daj mi tvoje meno - André Aciman (recenzia)

,,Oslov ma svojím menom a ja ťa oslovím mojím."

Zo začiatku ma tento ponurý, zvláštny a pomalý príbeh nebavil. Chcela som však čítať ďalej, pretože som chcela vedieť, prečo si tento príbeh získal toľko priaznivcov. Odmietala som si pozrieť film skôr ako prečítam túto knižku. Teraz si spokojne môžem ísť pozrieť aj film. :D Hneď ako príbeh nabral na obrátkach, stiahol ma, ani som netušila kedy, a bola som na lopatkách.

,,Keby tak vedel, keby len vedel, že mu dávam možnosť dať si dokopy dva a dva a dospieť k číslu väčšiemu ako nekonečno."

Je to vášnivý príbeh plný divokého ohňa skrývajúceho dve harmonické telá v súhre. Dve mladé srdcia, ktorých príbeh nehrdzavie a nešedivie. Páčil sa mi koniec, ktorý necháva roky plynúť a nedáva láske šancu na zánik. Láske? Či už to bola láska, ošiaľ, či vzplanutie, príbeh sa neskončil a čitateľ môže premýšľať a predstavovať si ich ďalšie stretnutia. Ako to vlastne celé skončilo? Končí to vôbec? My vieme, že nie a je len na vás, aby ste si záver vymysleli sami.

Knižka ponúka výrez zo života v Taliansku. Siesty, ten krásny jazyk plný života a elánu, príroda, celý ten úžasný priestor a tá intimita talianskeho vidieka, ktorý je neopísateľne romantický sám o sebe aj bez takéhoto vyšpekulovaného príbehu. Autor opisuje okolie i mentalitu, a to všetko dáva knižke iný level dôveryhodnosti, ktorý si vie získať každého milovníka cudzích krajín.

,,Neuvedomoval som si, že chcieť otestovať túžbu je len trik na získanie toho, po čom túžime, bez priznania si, že to chceme."

Postavy boli svojské, úprimné, báli sa a držali stráž. Premýšľali a držali sa ďalej, i keď vášni nerozkážeme. Pohltí nás a sme dole. Avšak aj tá najpodivnejšia scéna ma utvrdila v tom, že keď plameň vzplanie, je mu jedno kto, kde alebo kedy. Stane sa to mne, tebe, hocikomu, hocikedy, hocikde. Prehryzla som sa teda cez túto tematicky inak ladenú knižku a vôbec som nebola znechutená. Smiala som sa a držala som im palce, pretože som fakt chcela, aby sa niečo stalo.

Toto bol boj o prítomnosť, boj proti budúcnosti, proti odchodu. Bolo príjemné sledovať príbeh mladého muža, ktorý dospieval, no jeho spomienky nebledli. Bolo zaujímavé sledovať vývin vzťahu, ktorý každý vždy zavrhoval, a v ktorý ani hlavné postavy tak celkom neverili. Bolo úžasné sledovať, že nech sa stane čokoľvek, vášeň vždy vyhráva. Nech je aj medzi kosatkou a papagájom.


,,Vezmi si ma, vyzleč ma z kože, prevráť ma naruby, až kým ako hrdina v Ovídiovi nesplyniem s tvojou náruživosťou... Zaviaž mi oči, drž ma za ruku a nechci, aby som rozmýšľal, urobíš to pre mňa?"

Páčil sa mi príbeh mladého spisovateľa, mysliteľa. Aj príbeh sčítaného syna profesora, ktorý je múdrejší ako vyzerá. Hneď od začiatku mi bolo jasné, čo sa stane, no nepredstavovala som si to takto komplikovane a tragicky. Autor mal kopec prekvapení v rukáve. Pripravil pre nás pútavý príbeh, ktorý skutočne voňal, mal farbu a bol skutočný. Fandila som im pri akejkoľvek puse, aj keď iba so susedkou. Očarila ma ich vytrvalosť a odhodlanie. Nebol to iba jednoliaty príbeh, kde by ste vedeli, čo sa stane a s kým sa to stane. Hlavnú líniu Olivera a Elia prerušovali rôzne stretnutia a výlety do mesta s kamarátmi.

Všetky postavy boli príjemné. Žiadna ma nevytáčala. Zlatá susedka, potencionálna priateľka, rodičia, otcovi zamestnanci, všetci boli milí, nepanovační a s veľkým srdcom. Tých si určite zapamätáte, i keď neboli hlavnými postavami. Sú Taliani ozaj takí?

,,Radím ti, ak cítiš bolesť, ponor sa do nej, ak v teple planie oheň, neuhas ho, nebuď voči nemu hrubý. Vytrhávame zo seba toľko, len aby sme sa vyliečili skôr, než by sme sa mali, v tridsiatke sme už v koncoch a pri každom novom vzťahu máme menej čo ponúknuť."

Nádherný príbeh posadený do prostredia magickej nežnosti talianskeho vidieka. Ťažký i ľahký zároveň. Vtipná a na nič netlačiaca dejová línia sa vyvíjala vlastným tempom nenásilne až bezstrarostne. Dielo plné hypotéz a predstáv, snov a plánov. Nadčasové a príjemné.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme kníhkupectvu PantaRhei. Objednávajte tu ;)
-Rony-

piatok 10. augusta 2018

Májové ruže - Dot Hutchisonová (recenzia)

Dot Hutchisonová nás už v prvých mesiacoch tohto roka prekvapila svojou skvelou knihou Záhrada motýľov, ktorá pojednáva o mužovi, ktorý unášal, znásilňoval, tetoval na chrbty motýle a následne zabíjal dievčatá. Strhla nás na vlne záujmu, hrôzy a ponúkla nám skvelý náhľad do života v Záhrade.
Svojim voľným pokračovaním nám približuje život dievčat po výbuchu v Záhrade - ako žijú, ako sa s tým vyrovnali, ale zároveň nám aj ponúka nový prípad, kde muž zabíja dievčatá v kostoloch a necháva ich v obklopení kvetov.

Vo vojne musí byť nepriateľ, no ja veru neviem, či ma môže niekto ničiť viac, ako ničím sama seba.


Na toto pokračovanie som sa neskutočne tešila. Prvá časť sa mi veľmi páčila a nedočkavo som čakala na druhú. Moje nadšenie však bolo ihneď zmarené a kniha mi nepriniesla to, čo som od nej očakávala.

Dot je majsterka v tom, že sa skôr zameriava na obete než na vyšetrovanie. V prvom dieli sa mi to páčilo, ale asi preto, lebo sme nahliadali do života dievčat, do fungovania v Záhrade. V tomto dieli sme nahliadali do života týchto dievčat okrajovo, viac sme sa zamerali na Priyu, ktorej sestra bola zavraždená v kostole a vrah túži aj po nej. Áno, miestami to bolo dobré, pozerať sa na jej psychiku, strach. Vnímať to, čo vníma ona. Badať u nej odhodlanie, smútok, ale aj radosť. No bolo to celkovo také suché, nudné zo začiatku, že som mala chuť túto knihu vyhodiť von z okna.

Do čítania som sa tým pádom musela nútiť a celý úvod tejto knihy bol úplne zbytočný. Postavy boli povrchne vykreslené, detinské. V deji bolo badať chaos a nič nové nám nepriniesol.

Žijeme so spomienkami, prečo musíme žiť aj s jazvami ?


Od polky knihy sa však "ovzdušie" zmenilo. Autorka si dokázala udržať moju pozornosť až do konca. Dokázala vo mne vyvolať smiech (áno aj smiech, pretože ženy v tejto knihe boli ozajstné čísla !), hrôzu, miestami strach a odhodlanie.

Na konci sa však opäť vrátila k tomu svojmu štýlu, čo predviedla na začiatku a ja som vôbec necítila nič - žiaden strach, žiadnu hrôzu pri vrahovi. Nezaujímalo ma dokonca čo sa stane s niektorými postavami.

Viacmenej postavy mali silné charaktery - hlavne ženy. Autorka ich vytvorila ako dokonalé ženské so štipkou feminizmu, pri ktorom si uvedomovali svoju silu a bojovali za seba. Pri ostatných postavách som si zachovala neutrálny vzťah a ich život ma vôbec nezaujímal. Jedine Eddison si získal akú-takú sympatiu.

Nech sa stane čokoľvek, nikdy nedovolí svetu, aby ju úplne zničil. 


Celkovo táto kniha vo mne vyvolala zmiešané pocity a veľké sklamanie. Postavy mi prišli príliš plytko rozpísané, zápletka bola dobrá, dej bol ako horská dráha (raz dobre, raz zle), koniec - resp. chvíľka pred koncom- žiadny unikát, nič neobvyklé a po prečítaní knihy som mala pocit, že som prečítala asi iba 10 strán hodnotného textu, ktorý sa mi páčil. Viac sa mi páčil opis vrážd ako ostatok.

Kniha celkovo nevyznie až tak zle. Autorka mala skvelú tému, námet, zápletku, ktorú využila. Podľa mňa však bola kniha zbytočne dlhá a mňa si, žiaľ, nezískala. Neznamená to však, že kniha sa nemôže páčiť vám. Určite sú v nej svetlé chvíľky, ale ja som zrejme od nej príliš veľa očakávala.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.

streda 8. augusta 2018

Keby zavolal - Rosie Walshová (recenzia)

Mala som pocit, že sa poznáme roky. Celú večnosť. Akoby nás ktosi spároval pri narodení, postrkoval nás, nastavoval, plánoval a vymýšľal, kým sme sa napokon pred šiestimi dňami nestretli. 


Keby zavolal je knižka, ktorá by vás v kníhkupectve zrejme neoslovila, pretože neocitla sa v Bestselleroch a ani vám nevpadne hneď do oka. Napriek tomu by mala! Pretože táto kniha je opäť jednou z tých nenápadných, ktorá vás rozseká a skrýva v sebe krásny romantický príbeh, ktorý si získa vaše srdce.

Sarah spolu s Eddiem zažili spolu krásnych sedem dní. Eddie však išiel potom na dovolenku a mal sa jej ozvať. No on sa neozval.
Napriek tomu, že kamaráti sa k tomu stavajú triezvo a presviedčajú Sarah, že Eddie jej za trápenie nestojí, ona si nedá povedať a túži zistiť, prečo sa odmlčal.

Prečo ma nikto nevaroval, že zlomené srdce nie je metafora?


Najskôr som túto knihu brala ako oddychovku, ktorá neurazí, nenadchne. Zo začiatku bolo pre mňa všetko akési klišé, nudné a bez nápadu. Často som si hovorila: To snáď autorka nemyslí vážne!?

Keď už však máte pocit, že túto knihu zvozíte pod čiernu zem, autorka vám vyrazí dych, poničí vaše myšlienky, pošliape emócie a vy zúfalo začnete hltať stranu za stranou dúfajúc, že všetko dobre dopadne.

Počas celej knihy sa u vás bude striedať prekvapenie, údiv, smútok, slzy, radosť, smiech, ale hlavne pochopenie. Navonok (podľa anotácie) príbeh, ktorý vás ničím neprekvapí, no nenechajte sa zmiasť. Kniha vám ponúka silný príbeh dvoch rodín, dvoch ľudí, ktorí nemôžu byť spolu, dvoch ľudí, ktorí nemôžu mať deti, dvoch ľudí, ktorých kamarátstvo sa pretvorí na krásnu lásku. Kniha sa tým pádom nestáva iba príbehom Sarah a Eddieho, ale aj príbehom ďalších postáv, ktoré majú svoje trápenia a ukazuje nám, ako sa s nimi musia jednotlivé postavy vysporiadať.

Vo vlasoch som mala humus a asi aj hmyz. No pociťovala som iba radosť. Hlbokú, sálajúcu radosť. 


Často budete pociťovať hnev, smútok, slzy sa vám budú tlačiť do očí, no potom sa k vám dostaví smiech, radosť, láska a hlavne pochopenie. Či už pochopenie medzi postavami, alebo pochopenie medzi čitateľom a postavami, keď si uvedomíte, že by ste v danej situácii konali rovnako.

Autorka vám teda prináša nenáročný príbeh lásky, ktorá v sebe dusí veľké tajomstvo, ktoré vás ochromí a aj keď si budete myslieť, že viete všetko, autorka vás vyvedie z omylu a celý dej ešte viac zamotá.

Nevybral som si život, vybral som si prežívanie. 


Nemôžem tvrdiť, že kniha je vysokohodnotná literatúra, ale pri romantických knihách určite vyniká. Na mňa krásny počin, ktorý je čitateľný, autorka vytvára napätie, postavy majú svoje charaktery, občas im máte chuť uštedriť poriadnu lekciu, ale nakoniec si vás v istých momentoch určite získajú.

Ak milujete ľúbostné knihy plné lásky, tajomstiev, nádeje, pochopenia, tak si vás táto kniha získa. Síce je miestami taká "cukríková", ale zas občas je skvelé si prečítať niečo nenáročné, čo otrasie vašimi emóciami (v dobrom). A cez leto ešte viac než ideálne!

>Sima<

Knihu si zakúpite tu.

utorok 7. augusta 2018

Rozbitý pohár - Alain Mabanckou (recenzia)

Rozbitý pohár rozhodne nie je kniha, na ktorú po prečítaní zabudnete. Je to kniha, ktorá vo vás vyvolá záujem, miestami zdesenie, smiech a po prečítaní skvelý pocit, že ste na túto knihu narazili.

Rozbitý pohár, hlavná postava tejto knihy, píše tragické, či miestami tragikomické príbehy rôznych mužov, ktorých stretol v bare s názvom Na sekeru sa nedáva. Ponúka nám svoj náhľad na skutočnosť, počúva rôzne životné osudy mužov, ale zároveň nám ponúka aj svoj osud alkoholika.

Kniha, ktorá je napísaná jednou vetou, úprimnosťou, brutalitou, smiechom a pútavým štýlom písania, si vás získa už od začiatku. Rozbitý pohár na základe slov majiteľa baru začne zbierať príbehy mužov, ktorí to v živote nemali ľahké a nie vždy sa všetko pre nich skončilo pozitívne. Možno sa vám na začiatku bude zdať, že príbeh je vyslovene smiešny, na konci budete súcitiť s nimi a čakať na vyvrcholenie ich trápenia a v sebe budete cítiť "pocit", niečo, pri čom by ste im najradšej pomohli.

Kniha plná zaujímavých typoch ľudí, životných osudov, násilia, alkoholu, žien, neprávosti, iných stránkach života, ktoré nie sú pozitívne. Nahliadnutie do života opilca, do smutno-komických situácií, života úplne odlišného od toho nášho, v ktorom si hlavní hrdinovia zachovajú svoju tvár a snažia sa aj napriek všetkému postaviť opäť na nohy a začať lepší život.

Príbeh je ešte prepojený rôznymi literárnymi postavami a dielami, a preto sa stáva akýmsi zaujímavým, novým čítaním, ktoré vás určite nenechá chladnými a vy budete nedočkavo čakať na to, ako autor bude v knihe postupovať ďalej, ktorá literárna postava bude mať v knihe zastúpenie.

Kniha sa číta ľahko a dej postupne graduje, hlavná postava opisuje svoj život učiteľa, manželku, matku. Ukazuje nám, že aj keď je z neho alkoholik, to neznamená, že nemôže cítiť lásku a nemiluje ľudí okolo seba, nezáleží mu na nich. Viackrát vidieť, aký je citlivý na tieto témy, ale alkohol je jednoducho sila, ktorá ho ženie vpred.

Autor týmto literárnym počinom veľmi dobre vykreslil dopad alkoholu na človeka, ale aj to, že alkoholik ešte stále myslí na svojich blízkych, čo si často ľudia v tejto dobe neuvedomujú a myslia si, že alkoholik nemá svedomie.U Rozbitého pohára je vidieť, ako veľmi ľúbi svoju matku a je mu za ňou smutno.

Môžem povedať, že Rozbitý pohár sa veľmi ľahko vyrovná literárnym postavám, o ktorých ste čítali v školskej učebnici. Surový, niekedy až absurdný štýl je jedinečný v tom, aký je. Autor urobil veľmi dobre, že veci neprikrášľoval, ale písal jednoducho tak, ako to je, ako to chodí. Nahliadol aj do iných problémov, ako je alkohol. Podáva čitateľovi tragické osudy mužov, ktorí doplatili na to, že si vypili, že svojej manželke vykričali niečo, čo sa jej nepáčilo, taktiež ponúka čitateľovi náhľad do väzníc, do rodín, život černochov vs. život bielych, náhľad do životov, ktorí aj keď stratili svoju cestu, stále sa ju snažia nájsť.

Ak milujete Bukowského, či literatúru celkovo, tak táto kniha je presne pre vás. Zaujímavá, pútavá, drsne úprimná, dokonalé čitateľná a pochopiteľná.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Zakúpite si ju tu.