Kosti v sude - Kathy Reichs // recenzia

Film či seriál nikdy nebude rovnaký ako samotná knižka. To vraví každý. Seriál Kosti poznáte určite mnohí. Teší sa veľkej obľube, no len málokto má odvahu siahnuť aj po knižkách. Mňa sa však strach z čítania netýka.

Hlavnú hrdinku, nekomprosmisnú a priamočiaru, súdnu antropologičku Temperance Brannanovú nemusím nijako zvlášť predstavovať. Je známa a rovnako ,,bezcitná" a sústredená je i v knižke. Jej temperament a znalosti odzbroja nejedného zloducha či čitateľa. Je naozaj veľmi inteligentnou ženou. Je inšpiratívna a aj keď hovorí veci bez servítky, nikdy by neklamala. Hneď zaujme. V knižke je opisovaný aj jej súkromný život plný komplikácii a vtipných scén.

Knižka oplýva viac než len pár postavami, a tu som sa rýchlo začala strácať. Mená sa mi miešali dokopy a veľa mi nechýbali, aby som úplne stratila niť a netušila kto je kto a čo robí. Ľahko sa dá v knižke zamotať. Avšak v tomto prípade znamená viac postáv väčšie vzrúšo a napätie. Každá postava prináša do deja nové a nové zistenia, no nové kontrmelce a ďalšie novézneistenia.

Knižka nie je preplnená nádejou. Samozrejme, každý si myslí, že keď do ruky chytí detektívku, hneď vie, že vyšetrovateľ vyhrá, že vrah dostane, čo si zaslúžil. Nie vždy je to však také jasné. Táto knižka v sebe ukrýva veľa sklamania a nešťastných nárekov. Nič nie je jasné, a dokonca ani len najjednoduchšie a najzákladnejšie veci sú hneď od začiatku nejasné. Táto knižka dá zabrať aj vašej hlave, pretože rovnako ako chytači vrahov, aj vy chcete, aby spravodlivosť vyšla najavo a aby sa zlo potrestalo hrať na víťaza. Špekulujeme spolu s hlavnými postavami, a to je presne to, čo knižku robí takou dobrodružnou. Pozýva nás.

Knižka je typicky detektívková. Napínavá a neustále premenlivá. Podobne však ako aj v seriálovom prostredí, aj knižka s hlavnou líniou vyšetrovania vrážd sa doplňuje s vedľajšími dejovými líniami, ktoré stretávajú hlavnú hrdinku.

Začiatok bol pre mňa príjemný a hneď som vedela, že autorku si obľúbim. Štýl písania je dosť priamočiary, ale ide hneď na vec a netočí sa okolo blbostí a nudných scén. Verím, že sa k tejto autorke ešte párkrát vrátim, pretože aj keď ma tento žáner nechytá za srdce, niečím tajuplným si ma získal a myslím, že mu dám ešte šancu.

Seriál Bones zbožňujem a aj keď knižky majú so seriálom len málo spoločného (asi by som ich k sebe nepriradila, zdajú sa mi odlišné), aj knižka má svoj šarm a vedela si ma získať.

Za knižočku ďakujeme sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu ;)

-Veronika-

Múdremu neraď, silnému nedvíhaj - Svetlana Pahutka (recenzia)

Neviem, kde sa vo mne vzala sila kráčať ďalej životom bez Martina. Možno ten sľub, čo som mu dala. (s. 92)

Mária sa spolu so svojím synom sťahuje na vidiek. Toto nové prostredie by malo aj vyliečiť ranu, ktorú jej osud nadelil. Veľkú oporu hľadá v rodičoch, ktorí sú jej vždy nápomocní, keď potrebuje ich pomoc, či už so strážením jej malého synčeka, či finančnú. Na vnukove tretie narodeniny prichádzajú s nečakanou správou, ktorá zarazí obidve strany, no nakoniec to nebude až taký zlá nápad. Navyše aj Mária prichádza so sľubom, ktorý dala, a snaží sa ho naplniť. Na to však potrebuje pomoc nielen rodiny, ale aj ľudí, od ktorých by to ani len nečakala...

Počas celého príbehu sa viac-menej ocitáme v malebnej liptovskej dedinke Mažurke, ktorá je takou typickou dedinou, kde aj hory majú oči a uši.
Mária sa teda musí nielen aklimatizovať následnom zmeny prostredia, ale zároveň objavuje aj dedinské klebety, susedské vzťahy, robenie si napriek či dokonca zvláštne spôsoby obyvateľov.

Mária už od začiatku pôsobí ako silná žena, ktorá sa vyrovnáva vo svojom stratou, ale zároveň našla vôľu a silu žiť. Autorka nevsadila do jej života klišé v podobe dokonalého chlapa, vďaka ktorému zabudne na trápenie, a preto sa táto kniha a postava stáva omnoho príjemnejšia a zaujímavejšia.

Ďalšie postavy sú veľmi svojské, reálne opísané a dokonca autorka sa venuje aj psychologickej kresbe. Svoje postavy často vloží do rôznych komických situácii a tým nedáva priestor stereotypom, ale snaží sa vytvoriť z dediny a z obyvateľov veľmi živý obraz, v ktorom sa neustále niečo deje a nič nie je bez komplikácií.

Túžila som ďalej bojovať s časom o život - jeho, môj, náš. (s. 53)

Svetlana vykresľuje ľudí, ktorí prišli o milovanú osobu a zároveň aj ich vyrovnávanie sa s tragédiou, ľudí, ktorí ohovárajú, ľudí, ktorí majú strach, ľudí, ktorí vedia všetko o všetkom. Ponúka teda čitateľovi náhľad do rôznych charakterov dedinských ľudí, resp. do takej klasickej minulej formy dedinky, v ktorej každý vedel o každom a susedia si navzájom znepríjemňovali bývanie. I keď niekedy nevedomky...

Aj napriek tomu, že všetko vyzerá jasné, tak postavy sa počas deja menia a čitateľ viac sa dostáva do podstaty sporov, smútku, podnikania, zároveň aj do psychiky daných postáv a snaží sa nájsť v každom "to dobré".

Mária sa teda zoznamuje nielen so susedkou, ale zároveň aj s jej synom, pri ktorom sa jej stanú viaceré úsmevné situácie, taktiež hľadá oporu v dedinčanoch a nachádza nielen exotického majiteľa družstva Eveninga, ale aj veľa ochotných ľudí, ktorí jej pomôžu splniť podnikateľský sen.

Prevziať rolu otca a matky zároveň nebolo jednoduché. Porodiť dieťa bola malina oproti vážnosti a dôležitosti výchovy. Na koho sa obrátim, keď budem tápať? A na koho, do šľaka, zvalím chyby, ktoré napácham? Odpoveď bola jednoduchá. Som tu len ja a je načase sa s tým zmieriť. (s. 28)

Svetlana Pahutka vytvorila zaujímavé dielo, ktoré je písané priam až takým poetickým jazykom, bohatým na rôzne jazykové prostriedky, poetizmy, krásne a detailné opisy. Celé jej rozprávanie je podané s citom, nehou, dôvtipom a odvahou.

Múdremu neraď, silnému nedvíhaj je nevšedné dielo obohatené krásnymi ilustráciami, ktoré dodávajú knihe krásny efekt. Dielo zachytáva život a podnikateľské sny počas jedného roka, v ktorom sa udialo veľa zmien, Mária spoznala viaceré ľudské charaktery, zažila vtipné situácie, no vždy sa s dôvtipom a odvahou dokázala zo všetkého vymotať.
V knihe oceňujem nielen jej výstavbu, množstvo tajomstiev pre čitateľa, ktorému autorka necháva priestor na dotvorenie si svojej verzie príbehu, ale hlavne to, že nestavila na lacnú romantiku a venovala sa iným aspektom, ktoré dokážu vyliečiť zranenú dušu a vložiť do života kúsok šťastia a naplniť ho niečím príjemným, akousi formou spokojnosti a radosti v jednom.

Vo všetkom musí byť miera. (s. 227)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem Enribook. Knihu si zakúpite v každom dobrom kníhkupectve.

Srdce pre Mirku - Simona Kutišová (recenzia)

Ani jeden tón neznel tak, ako by mal. Jednoducho tomu stále niečo chýbalo. Nemalo to šťavu. Náboj. Srdce. O to som prišla, a tak som ho nemohla vložiť do hry. (s. 38)

Mirka má tú najlepšiu mamu, akú si mohla predstaviť.
Dokáže ju vo všetkom pochopiť, miluje ju bezhraničnou láskou, je jej najlepšou kamarátkou.
No jedného dňa sa všetko zmení a Mirka o svoju mamu príde...

Mirka, ako nádejná huslistka, sa zrieka aj toho, čo miluje. Musí zvládnuť fungovať, musí žiť so svojou tetou a babkou, snažiť sa pochopiť aj ich pocity, no hlavne prežiť a dúfať v to, že raz bude opäť schopná hrať.

Spolu s ňou sa ocitáme v treťom ročníku na strednej škole. Postupne odkrývame jej myšlienky, vyrovnávanie sa so smútkom, ale hlavne s tým, že ju trápia výčitky, ako sa naposledy k svojej mame zachovala, no "prepáč" jej už nestihla povedať...

...vždy môžeme iného človeka niečím obohatiť a niečo nové mu priniesť, aj keď nám je nanič. (s. 88)

Vo svojom vnútri sa trápi. Jej teta ju nechápe, mení jej zaužívané prostredie a snaží sa jej mamu nahradiť. Mirka si však neuvedomuje, že každý sa vyrovnáva so svojím smútkom inak...

Navyše ju trápi aj jej postava či kamarátky, ktoré nie sú také férové, ako sa na prvý pohľad zdá. A jedna osudná noc, ktorú neskôr bude ľutovať. A bude mať vlastne čo?

Mirka je silná osobnosť, aj keď si to neuvedomuje. Stratila osobu, na ktorej jej záležalo najviac na svete, túžila hrať v orchestri, ale aj tento sen sa rozplynul v hmle. Myslí si, že jej život je už dávno odsúdený, no v tom stretne jeho.

Mirka začína opäť cítiť radosť a jej život sa mení. Je však táto láska odsúdená na nešťastie? Alebo prekonajú všetko spoločne?

Vždy mala pocit, že musí byť silnejšia ako život, ktorý s nadšením ľuďom podráža kolená. (s. 9)

Autorka vytvorila krásny príbeh Mirky, ktorá si nesie svoje trápenie, no na druhej strane sa snaží opäť nájsť zmysel v jej živote. Ocitá sa zoči-voči láske, ktorá ju celú pohltí a nachádza v nej to šťastie, ktoré sa jej na chvíľku vzdialilo.
Je mladá, musí sa vyrovnať so zlým obdobím, no i v tomto nie príliš priaznivom období nachádza šťastie v podobe lásky.

Spolu so svojím novým objavom sa vydáva počas leta do tábora pre deti, ktorý zmení nielen jej pohľad, ale zároveň si uvedomí niektoré veci a presvedčí sa, že láska naozaj lieči. Láska k deťom, láska k rodičom, láska k inému človeku...

Vkročil do môjho života v ten správny čas a dofarbil ho pestrými kriedami. (s. 92)

ON je dokonalý, no tiež má svoje tajomstvá, ktoré sa snaží skrývať, ale ako to býva, raz vyplávajú na povrch.
Spolu prežijú istý čas, počas ktorého hľadajú stále cestu k sebe, no nie všetci im prajú. Mirku to k NEMU neuveriteľne ťahá, no zároveň aj jeho k nej. No život nejde podľa plánov...

V knihe nájdete lásku, odvahu, smiech, priateľstvo, smútok, stratu, faloš, využívanie iných, strach, ľútosť, pochopenie. Autorka akoby v každej udalosti sa snažila nájsť niečo pozitívne a tým svojim čitateľom ukázala, že nič nie je také zlé, aby sme nevedeli z toho akosi "vykorčuľovať".

Hlavná postava sa vyrovná s tým, že nie všetci, ktorí sa tvária ako kamaráti, nimi aj naozaj sú.
Že niekto trpí rovnako ako ona. Ak nie viac...
Že sú ľudia, ktorí nemali dostatok lásky zo strany rodičov ako ona, že ich matka ich neľúbi a ona nakoniec mala to šťastie, že zažila lásku od matky, ktorá ju milovala a ktorá by pre ňu urobila čokoľvek.

Nemusíme vždy zvládať všetky situácie dokonale. Prídu také, ktoré nás položia na kolená. Budú nás dlho tlačiť k zemi a nedovolia nám vstať. Ale dôležité je nevzdať sa. (s. 221)

Srdce pre Mirku je kniha, ktorá má v sebe veľké posolstvo, ktoré svojim čitateľom prinesie presne to, čo očakávajú. Vyrovnávanie sa so smútkom a nájdenie zmyslu života, pretože svet sa neustále točí a my musíme hrať jeho hru.

Na záver len zhrniem, že táto kniha je presne taká, aká by mala byť young adult kniha. Poučná, silná, svieža a pútavá. Autorka zobrazí v tejto knihe aj tie menej príjemné situácie, no my sme tu na to, aby sme sa naučili opäť nájsť šťastie, pretože to je naším poslaním a tým, čo napĺňa náš život radosťou.

Niektorí ľudia by nemali odchádzať a opúšťať nás. Niektorí by tu s nami mali žiť večne. (s. 174)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnej autorke. Môžete ju nájsť aj na jej instagrame.

Nájdi odpoveď (Nespútaný chaos) - Patrick Ness // recenzia

Na hlavné postavy, ktoré aj cez svoj nedospelý vek preukazujú jedinečnú silu a odvahu už sme si zvykli. Dúfam, že ich tiež tak milujete a obdivujete tak ako ja.

,,Zotročila vás vaša lenivosť. Porazila vás vaša samoľúbosť. Váš rozsudok smrti."

Viola s Toddom sú neobyčajné decká, ktoré bojujú za to, za čo by mali bojovať všetci dospelí. Premýšľajú, prehodnocujú a taktizujú ako skúsení vojaci. Nevzdávajú sa, aj keď im starosta/prezident Prentiss skríži cestu a rozdelí ich. Toto zvlášte puto, ktoré medzi nimi je vskutku čarovné. Nemôžu a nechcú byť bez seba a spravia čokoľvek, aby toho druhého zachránili a dostali sa k sebe.

Knižka opisuje sporné časy medzi bývalou členkou rady niekdajšej Kolísky a novým prezidentom, našim starým známym, starostom Prentissom. Ten si rýchlo získa na svoju stranu armádu aj občanov Kolísky. Teda, toho, čo z nej zostalo. Na jednej strane teda stojí Prentiss so svojim synom po ľavici a Toddom po pravici, no a na strane druhej stojí odboj Odpoveď, ktorý sa snaží ľuďom otvoriť oči a navrátiť časy mieru a pokoja.  Nikto však nevie, ktorú stranu si chce vybrať. Jedna je násilnejšia ako druhá. Čloek už pomaly nevie rozlíšiť dobro od zla, pretože hranica medzi nimi je len tenká krehká sklenená tabuľa. Dokážu dobré úmysly prekryť lži a toľké straty na životoch?

,,Ak je niečo hodné naučenia, je hodné naučiť sa to dobre."

Toddov pohľad sa mi páčil už z knižky Počúvaj nôž. Pri tejto knižke som však bola vďačná aj za ten Violin, pretože vďaka nej zisťujeme, čo sa naozaj deje a ako niektoré udalosti Prentiss prekrúti, či už aby si získal Todda, alebo aby primäl obyvateľov veriť mu. No dá veriť klamárovi? Ale funguje to aj naopak. Každý, kto má moc nad informáciami, má výhodu a možnosť vyhrať. Informácie sú v tejto knižke veľmi cenné a ten, kto ich vie ohýbať, je majster svojho remesla, a že ich je v tejto knižke ozaj dosť.

Okrem Todda, Violy a starostovocov, sa v knižke objavujú aj postavy z minulej knižky, ale i úplne nové postavy, ktoré spetrujú knižku sovjimi intrigami, plánmi a predstavami. Poviete si, už vás nič neprekvapí, no mýlite sa. Z každej strany sa na nás valia nové zistenia a zatajené pravdy. Tento príbeh má ešte stále hromadu tajomstiev, ktoré čakajú na odkrytie. Už len celá táto hra na chlapcov a mužov je jedno obrovské tajomstvo.

,,Pretože byť mužom znamená nebáť sa umrieť."

Knižka je plná napätia, pretože každý si praje vojnu, alebo aspoň nejakú vzburu. Každý dúfa v niečo lepšie. Každý verí vo výhru svojej strany, ibaže niekedy ani my čitatelia nevieme, ktorú stranu chceme vo svojich myšlienkach zvýhodňovať. Knižka ponúka široký pohľad na udalosti. Opisuje krajinu, v ktorej by sme bývať nechceli a vedenie vlády, akému by sme sa chceli všetci vyhnúť. Tlačí nás k premýšľanniu. Núti nás vyhodnocovať a porovnávať. Vedie nás ku kritickému mysleniu a chce od nás, aby sme si celkový obraz spojilil sami.

Na knižke je krásne to, že sa nikam neponáhľa, ale zároveň neplýtva slovami. Nenájdete tu celostránkové opisy, pri ktorých čítaní postupne zabudnete na to, o čom ste čítali. Patrick Ness naozaj nenásilným, ľahkým, jednoduchým štýlom prekladá udalosti svojho fantasticky premysleného sveta. Knižka nám prestiera stôl plný krásnych myšlienok, no a mnohé je možno použiť aj do dnešného sveta.

Páčil sa mi tiež dvojzmyselný názov tejto časti. Nájdi odpoveď. Alebo Odpoveď? Každá strana hľadá to svoje a bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako sa dnaé strany doťahovali a naháňali. Táto vojna bude premyslená.

V tejto knižke autor ukázal svoje super schopnosti a už teraz sa neviem dočkať vyvrcholenia, pretože ak bude aspoň z polovice také skvelé ako tie knižky pred ním, bude to bomba.

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu ;)

- Veronika - 

Dotyk draka - Stano Fatul (recenzia)

Prvý diel série Knihy Lysanthys sleduje príbeh dvoch chlapcov, dvoch bratov, ktorí sa vydávajú bojovať proti zlu.
Zatiaľ čo William je obyčajný chlapec, Drake má v príbehu zohrať veľkú úlohu, pretože je vyvolený, je ochrancom, na ktorého všetci čakali. Ten, ktorý porazí temné sily a vráti krajine pokoj.

Spolu s nimi sa ocitáme na cestách, hľadáme spojencov, utekáme pred nebezpečenstvom, no zároveň mu aj čelíme tvárou v tvár.
William sa ocitne v zajatí a pomocou nového priateľa, ale aj svojej šikovnosti, sa vyslobodí a smeruje do rovnakého mesta ako jeho brat, ktorý zatiaľ v spoločnosti bieleho vlka objavuje svoju silu, cestuje po krajine, spoznáva ľudí, hľadá odvahu bojovať za svoju krajinu, pričom temné sily sa ho snažia získať a zviesť z tejto jeho cesty...

Svet je rýchly, nezastaví sa len preto, že si unavený k smrti, nezastaví sa, aby ti doprial odpočinku. (s. 146)

Kniha začína prológom, ktorý je na môj vkus príliš dlhý a akoby tvoril samostatný príbeh, mimo hlavného. Je síce takým predchodcom toho, čo sa stane, no mala som počas jeho čítania (a vlastne aj počas celej knihy) pocit, že autor sa snaží svoj text čím skôr napísať, zhrnúť všetko do pár slov, vytvoriť akési napätie medzi jednotlivými vetami, no jeho účinok sa vyhol cieľu, pretože vytvoril veľmi chaotickú spleť, ktorá sa síce číta rýchlo, ale detaily čitateľovi unikajú.

Fatul vo svojej knihe hneď skočil do jadra problému, nijak bližšie nevysvetlil mágiu, ktorá sa skrýva v Drakeovi, nevysvetlil viacero situácií, postavy, ktoré si zaslúžili viac pozornosti, aby tak mohol čitateľ tejto knihy si vytvoriť jeden ucelený celok.

I keď som niekde čítala/počula, že sa autor snaží vyhýbať klišé, tak toho klišé je tu neskutočne veľa. Čo na jednej strane nemusí byť až také zlé, ale čoho je moc, toho je moc, ako sa hovorí...

Keďže príbeh má strašne rýchly spád, tak aj celkovo autorove postavy si nedokážete pripustiť bližšie k telu. Drake je jeden nerozumný "hrdina", ktorý sa snaží najprv nesúhlasiť, ale v sekunde si uvedomí, že je to jeho poslanie a každému sa s tým chváli.

Keď človek veľmi chce, prekoná všetky prekážky. So snahou a odhodlaním sa dá dokázať i nemožné. A presne to je môj plán. (s. 87)

Drake teda ani nemá typické vlastnosti ochrancu. Keďže má veľkú silu, tak očividne ju vie aj ovládať, ako neraz aj dokáže, no keď príde "k lámaniu chleba", čiže keď má prísť k boju, tak Drakea vždy zachráni niekto iný. Tak ako to potom je? Dokáže bojovať alebo nie? Alebo to vie iba vtedy, keď sa mu to hodí? Autor nejedenkrát napíše, akú má Drake silu, no veľmi ju nevyužíva...

Jeho postava je veľmi naivná a časom si veľmi namýšľa (on je ten, ktorý je najlepší). A to nehovorím o veľkej obľube sa zaľúbiť do ženy, ktorú vidí prvýkrát.

Celkovo Fatulove postavy sú veľmi nedomyslené. Na jednej strane autor tvrdí, akí sú ľudia nedôverčiví, ako sa pozerajú "cez prsty", no na strane druhej, keď prídu do ich dediny ľudia, ktorým vypálili dedinu, tak doslova lietajú po celej dedine, aby im pomohli.
Alebo keď sa pri nich premení vlkolak na človeka. Najskôr sú ostražití a boja sa, no po prvej vete už mu za niečo ďakujú a zbožňujú ho.

Fatulove postavy teda značne nie sú dokonalé a ani nezachováva to, čo povie. Raz niečo povie, no potom to hneď obráti a nestojí si za tým, čo povedal. Veľmi si teda protirečí a jeho štýl je veľmi nevycibrený (veľmi protirečivý počas celej knihy).

Síce sa už od polovice zdá, že jeho štýl naberá na istej štruktúre, no potom opäť uviazol do toho svojho stereotypu a všetko to, čo bolo dobré, pomenil a vznikla zas spleť chaosu.

Čo mu musím ale uznať je to, že prírodu opísal celkom vkusne, i keď nie príliš do detailov, viackrát sa ukázal ako "vykrádač" iných diel, pretože Dotyk draka pripomínalo napríklad Narniu, no dalo sa to v istej miere akceptovať.
Ďalším plusom bolo určite to, že autor striedal pohľady, často aj niektoré z minulosti, tým obohatil príbeh a čitateľ bol viac v napätí a čítal jednotlivé kapitoly rýchlejšie.

...život sa neskladá z dní, skladá sa z chvíľ a pocitov. (s. 62)

V konečnom dôsledku je kniha zmes viacerých príbehov a zbytočného kombinovania viacerých postáv či situácii (ľudia meniaci sa na vlkov, medveďov, škriatkovia, bohovia, upíri atď), ktoré naozaj nepridávajú na originalite, ale skôr tú originalitu autorovi odoberajú, pretože je tam toho príliš - platí zásada: niekedy je menej viac.

Avšak aj napriek tomu, že postáv je množstvo, všetci zlí sú v čiernom (klišé!), je tam akási zrada zo strany priateľstva, príliš ploché vzťahy, veľké časové intervaly, kedy sa nič nedialo, no zrazu prídu na nejaké miesto a zrazu "tí zlí" zaútočia, zlý výber slovíčok, zlá štylistika a aj pár gramatických chýb, tak kniha v konečnom dôsledku nebola až "taká" zlá (i keď zlá je dosť, i keď by som ju hodnotila najmenším počtom, čo by sa mohol v hodnotení dosiahnuť).

Stano Fatul ako začínajúci autor nemá svoj vycibrený štýl, no v istom okamihu ho môžete zbadať, vo svojej knihe sa zameriava na témy priateľstva, odvahy, zodpovednosti, lásky, temnoty, rodiny, avšak veľmi ju komplikuje a akoby miestami ju chcel mať ako zmes všetkého, čo môžete objaviť vo fantasy svete. (Už len čakám, kedy prídu nejaké víly a premiestňovanie!)

Summa summarum autor vytvoril brak, ktorý ešte mohol pár rokov ležať v skrinke zahrabaný pod papiermi, no keby túto knihu nevydá, tak nevie v čom sa má zlepšiť. I keď táto kniha je zlá, tak dokáže vo vás vytvoriť pocit, že chcete vedieť, čo sa stalo s postavami ďalej, chcete vedieť, ako bude postupovať dej a chcete si jednoducho prečítať ďalšiu knihu od neho. Neviem, ako to urobil, ale za to "palec hore"!
Taktiež dobrým "oživením" sú aj krátke štvorveršia na začiatku kapitol, ktoré síce nemajú síce vyvolať vo vás nejaké hlbšie pocity, ale celkovo akoby zhrnuli dej, ktorý bude nasledovať, využil pritom rýmy a aj pár básnických prostriedkov, efekt to nejaký určite má, navyše je to taký menší náznak autorovho štýlu.

Kniha je teda určená skôr pre nenáročných čitateľov, ktorým nevadí, že hlavný hrdina stojí "za nič", pritom jeho brat je väčší hrdina ako on sám, pre čitateľov, ktorí neočakávajú od deja príliš veľa vysvetliviek, detailov, komentárov, pre čitateľov, ktorí chcú si prečítať knihu, ktorá vás akýmsi spôsobom naštve, ale fascinuje zároveň.
Nie som fanúšikom fantasy príbehov, nemám ich ani načítané, aby som vedela, či kniha je dostačujúca, avšak nenaplnila očakávania čitateľa ako som ja (čiže laika vo fantasy knihách) a dej sa pre mňa nestal zaujímavým, i keď osud tejto knihy je značne lákavý.

Nechcem vás však od nej odradiť, pretože z nevysvetliteľných príčin príbeh stále v mojej mysli ostal, a keď poviem, že som zvedavá na ďalší diel, tak hovorím pravdu, no zároveň pevne dúfam, že autor sa konečne rozpísal a svojmu dielu vdýchol pečať individuálnosti a jedinečnosti.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnému autorovi, ktoré nájdete aj na jeho instagrame. Knihu si zakúpite v každom dobrom kníhkupectve.

Továreň na bábiky - Elizabeth Macnealová (recenzia)

Je ako kvapka čiernej farby, ktorá sa postupne šíri vodou, zamoruje ju a s ňou aj všetko ostatné. (s. 287)

Londýn 1850.
Kniha plná umenia, malieb a veľkej výstavy, ktorá toho zmení veľa.

V Hyde Parku sa to hemží ľuďmi, nič nezvyčajné, no v dave sa stretnú Silas a Iris.
Iris je mladá žena, ktorá pracuje v obchode s bábikami spolu so svojou sestrou. Má ryšavé vlasy a jednu menšiu anomáliu, ktorá Silasa zaujme natoľko, že začne byť ňou posadnutý a urobí čokoľvek, aby ju dostal.

Iris si však jeho pozdravy, pozvania nevšíma, no Silas sa pri nej objavuje čoraz častejšie a čoraz viac vidí jeho temnú stránku a začína sa báť. So svojimi pochybnosťami sa zdôverí Louisovi, ktorý je prerafaelistický umelec a s podmienkou, že Iris naučí maľovať, sa stáva jeho modelkou.
Ostane však všetko iba v rámci toho, čo je povolené? Alebo viacero vecí prekročí zaužívané pravidlá? Pravidlá na život, slobodu, pohyb, lásku?

Podľahne žiaľu, hnevu, samote, žiarlivosti, pocitom, ktoré nedokáže pomenovať. Vzápätí si však utrie líce a tvár mu znehybnie. Nie, pomyslí si, nedovolí, aby ho to zlomilo. Musí ju získať. Získa si ju. (s. 245)

Továreň na bábiky je román, ktorý je plný vzrušenia, túžby, lásky, umenia, malieb, vášne, ale zároveň aj plný strachu a temnoty.
Autorka vytvorila krásne dielo, ktoré doslova dýcha atmosférou viktoriánskeho Londýna. Veľmi detailne, ale zároveň nenútene opisuje prostredie či postavy a vytvára veľmi krásnu zmes farieb, ktorú si čitateľ dokáže veľmi ľahko predstaviť.

Jej postavy sú opísané precízne, majú svoju minulosť, ktorú nám postupne počas deja autorka "dávkuje" a vytvárame si ucelený obraz nielen na to, ako postavy vyzerajú, ako sa správajú, ale hlavne čo ich viedlo k tomu, aby sa tak správali.

Veril som, že ma má láska pohltiť, premôcť. Že ma rozdrví vo svojej obrovskej papuli, privedie ma do záhuby a neostane mi iná možnosť, než jej podľahnúť. (s. 191)

Postupne odhaľujeme Irisine túžby, pocity viny, lásku k rodine, k sestre, k mužovi, strach z muža, zo spoločnosti.
Rosine trpké časy, ale aj jej pomer s mužom, ktorý jej ublížil, ako sa pretĺkala životom, ako ju poznačila choroba, ako sa snaží nájsť správnu cestu medzi tým čo je a čo nie je dobré.
Silasovu minulosť, jeho záľubu, myšlienky, istú dávku až takej, povedala by som, schizofrénie, keď sa snaží si nahovoriť niečo, čo nie je pravda a nikdy nebude. Jeho temná stránka je premyslená do detailov a čitateľ ju postupne odkrýva.
Louisov vycibrený vkus, maľovanie, hľadanie správnej cesty, jeho zábavnú stránku, zmysel pre umenie, detail a hlavne aj jeho minulosť, ktorú sa snaží skrývať.

Elizabeth Macnealová vytvorila teda hodnoverné postavy, ktoré majú svoj osud, svoje poslanie, každá je iná, jedinečná, každá má v príbehu svoje miesto. Čitateľ si teda nielenže dokonale "vybaví" vo svojej mysli ich osudy, ale skvele si dokáže predstaviť ich výzor, ktorý potom skvele zapadne do Londýna, ktorý autorka vykreslila.

Temnota je mäkká a teplá, ako páperová prikrývka. Ponorí sa do nej, do Louisa, a napokon sú zase spolu. (s. 337)

Kniha je teda plná krásnych opisov, zo stránok na vás dýcha umenie, farby, túžba po poznaní, po uznaní, po láske, po pochopení, ale zároveň aj temnota, túžba oslobodiť sa.
Elizabeth vykresľuje londýnsku spoločnosť, nielen zámožných ľudí, ale siaha až pomerne ďalej. Opisuje nevestince, prácu "ľahkých žien", ktoré si svoj osud často nevybrali samy, malých chlapcov, ktorí buď kradnú, alebo robia "špinavú prácu". Zároveň však sa dotýka aj motívu smrti, ktorý je neustále prítomný v diele a len čaká na svoje odhalenie.

Taktiež veľkú čas venuje opisom rodiny, myšlienkam a tradíciám, tomu, čo by sa malo praktizovať a ako je to v skutočnosti, opisuje obetavosť, lásku v tých najkrajších, ale aj najhorších podobách. Všetky tieto motívy postupne využíva v deji a čitateľ sa teda s nimi zoznamuje "za pochodu".

Na koniec len poviem, že kniha je napísaná krásnym jazykom, nasiaknutá všetkými krásnymi predstavami a ideálmi, no zároveň v jej vnútri sa skrýva aj čosi omnoho temnejšie ako posadnutosť...

Po prvý raz jej smrť naháňa strach. Díva sa na svoju ruku a nedokáže uveriť, že jedného dňa ju jej duša opustí, iskra zhasne. Portrét jej tváre ju však prežije, zveční ju v jej súčasnej podobe. (s. 129)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite aj tu.

Polnočný klenot - Richelle Mead // recenzia

Opäť raz som sa nechala prekvapiť mojim vlastným talentom nečítať si anotácie k pokračovaniam knižiek, ktoré som už prečítala. Fungujem asi takto: Prečítam knižku, schovkám si ju do knižnice, napíšem recenziu, vezmem knižku z poličky, aby som ju vyfotila alebo doplnila recenziu a bodka. Viem, že má pokračovanie, ale nikdy neviem, o čom. Podľa deja hádam, čo sa bude diať ďalej a ďalej. No a aj tu som očakávala, že sa dozviem viac o Adelaide. Dozvedela som sa, no z inej hlavy. Ale malo mi to, trúbke, dôjsť, že na obálke je vždy iná ,,princezná". :D Aj tak som sa však tešila, pretože to bolo niečo nové, tajomné a neočakávané. Človek by si myslel, že o Mire vie všetko, no až takto sa dozvedáme, aká je v skutočnosti a čo má za lubom.

Prichádzame na to, čo ju trápi a za čím sa tak naháňa. Ak bola táto knižka plná prekvapení, aká bude tá ďalšia?

Obálka by si zaslúžila sýtejšie odtiene, ale dokonale odráža Mirin temperament a jej tajný život.

,,Mená majú význam. Moc."

Mira je prefíkaná, drzá, odvážna a priateľská. Súcití a tuho premýšľa, vyhodnocuje a počíta. Ako hlavná hrdinka je úžasným vzorom. Jednoduchým dievčaťom z nebohatej vrstvy. Odsudzované a podceňované. Nie priveľmi obľúbené. No aj tak nebojácne a hrdé. Statočné. S vysokým cieľom. A pred ničím sa nezastaví. Obľúbila som si ju a hltala som jej osud. Aj jej potenciálne romániky.

Knižka má podobne noblesnú atmosféru, ako Diamantový dvor. Neustále súperenie je cítiť z každej stránky. Každá chvíľka je plná dobrodružstva a nenecháva priestor pre nudné pasáže. Knižka dokáže miestami nudiť, avšak nevedela som jju pustiť z rúk ani tak. Neprekypuje obzvlášť chytľavými udalosťami, no je jedinečne napísaná a jej originálny námet sa mi asi ešte neobohral ani po druhej knižke. Knižka zrýchľuje a ku koncu prestávate dýchať.

,,Keď vás druhí tak ľahko odmietajú, chcete - nie, musíte - im dokázať, že sa mýlia. Vyžiadať si rešpekt."

Polnočný klenot ponúka iný pohľad na už známu ,,školu princezien". Vidíme osud Adelaide, ale i Tamsin. Hlavnú líniu však tvoria Mirine dobrodružstvá, no nájdete tu stránky aj o ostatných dievčatách. Otvárajú sa pred nami nové dvere, ukazujú nám iný uhol pohľadu. Teraz vieme ďaleko viac, ako sme mohli tušiť pri čítaní DD.

Aj keď mi knižka neprivodila žiadne pulzujúce a vybuchujúce emócie, ponúkla mi iný pohľad na celý Diamantový dvor a zaujala ma svojou úžasnou Mirou, ktorá by mala driemať v každej z nás. Dúfam, že ste rovnako ako my zvedaví na tretiu knižku ;)

Za knižočku ďakujeme sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu ;)

- Veronika -

Sex a lži - Leila Slimani/Laetitia Coryn (recenzia)

ZNÁSILNI MĚ
VEZMI SI MĚ
UDĚLEJ ZE MĚ OTROKA
JSEM JEN
HOLKA Z MAROKA (s. 22)

Leila Slimani je autorkou kníh, ktoré sa zaoberajú nie príliš radostnými chvíľkami, ale svoje postavy často vystavuje zložitým psychologickým procesom, ktoré sa dejú v ich vnútri.
Tentokrát prichádza opäť so závažnou témou, keď sa ženy z Maroka rozhodnú odhaliť svoje myšlienky a vysvetliť, ako to je v otázke sexu, ako muži si vážia či nevážia ženy, a ako to v skutočnosti teda je, v podobe krátkeho komiksu.

Leila sa stretne s Núr, ktorá jej bez zábran rozpráva o svojom živote - o tom, aký prísny a nábožný je jej otec, o tom, ako spoznala kamarátky a prišla na iné myšlienky, o tom, aký je jej sexuálny život, rozpráva o intímnych tragédiách, o tom, čo je povolené a čo nie, ako muži berú ženy, ako sa k nim správajú. Týmto rozprávaním dáva akýsi širší pohľad nielen na svoje detstvo, dospievanie a dospelosť, ktoré sa dajú zhrnúť do pár viet, pretože stále sa to točí okolo toho istého, ale zároveň nám čitateľom poukazuje, ako to prežíva väčšina žien v jej okolí. Aká je otázka sexu tabu. Ako muži si užívajú, no chcú vo svojom živote len pannu, pretože užiť si môžu, ale manželstvo mať s takou nemôžu, pretože prečo by aj mali, keď majú na výber?

Vytvořili jsem obraz pomstychtivého boha a trestajícího náboženství. (s. 45)

Toto drsné svedectvo autorkou otrasie. Rozhodne sa dať priestor ženám, ktoré majú čo povedať.
Prostredníctvom ich príbehov sa pred nami odkrýva dramatický pohľad na ženskú sexualitu v Maroku, na zaobchádzanie so ženami, na tragické osudy, na túžbu mať rodiny, byť šťastné, no pokrytecká spoločnosť a zaužívané "tradície" im to nedovolia.

Maroko sa ako krajina chce chápať ako moderná a postupne sa aj modernizuje, no známy tradícii, ktoré si ľudia postupom času vytvorili, sú tam stále.
Žena stále nemá slovo a i keď sexuálnym životom žijú viacerí, tak nie každému sa to darí dobre zamaskovať. Niektorí ľudia veria v to, že sa to zmení, že Maroko bude krajinou, kde žena bude mať možnosť povedať svoj názor a keď s niekým bude mať pohlavný styk, nebude hneď nečistá a nevhodná na vydaj.

Viaceré postavy poukazujú na život a tradície Maročanov. Kniha sa nielen zamotáva do sexuality, ale zároveň aj do náboženstva a tým pádom dáva čitateľovi priestor na to, aby si svoj názor obhájil a aby ženy pochopil. Asma Lamrabet vysvetľuje, ako to naozaj je a ako to chápu ľudia teraz. Ženy často ani len nemajú priestor a možnosť dostať sa k tomu, aby pochopili, čo im ich náboženstvo dovoľuje, nemajú priestor sa ozvať, a tak musia znášať otcovu pevnú ruku, matkine náreky a mužov, ktorí ich neľúbia.

Mám právo spát s kým chci, a přitom se chtít oženiť s pannou.
Nebuď tak netolerantní! (s. 28)

Ďalej autorka dala priestor homosexualite či dokonca Jennifer Lopez, ktorá nebola podľa obyvateľov Maroka správne oblečená a provokovala. Viacerí sa vyjadrili, že by ju upálili, pretože na ich pôde ukazuje niečo také cudné, ako je ženské telo.

Homosexualita, výtržnosti, filmy, ktoré zobrazujú skutočnosť a sú za to odsúdené. Toto je len zlomok toho, čo je v Maroku zakázané a poburujúce. Muži si akoby vytvorili vlastné pravidlá, ktorými by sa mali všetci riadiť a hlavne aby mohli takto "narábať" so ženským životom.

Spolu s autorkou stretávame rôzne ženy, ktoré trpia tým, že sú odsunuté na vedľajšiu koľaj a muži o ne nemajú záujem, lebo už nie sú panny.
Stretávame prostitútky, ktoré zrejme každý druhý muž navštevuje (vtedy pre nich nie sú problémom, len aby zahnali túžbu), ktoré musia uživiť rodinu.
Ocitáme sa s rôznymi neprávosťami, pochodmi za spravodlivosť, rôznymi udalosťami, ktoré chcú prekročiť tradíciu a ukázať, že všetci sme rovní a máme rovnaké práva.

V knihe Sex a lži sa stretneme so smútkom, s tragédiami, ktoré otriasajú našimi životmi, so zlými podmienkami, násilím, zákonmi, odporom, tvrdou výchovou, homosexualitou, náboženstvom, so ženami, ktoré sú ochotné sa voči tradíciám postaviť a bojovať za svoje práva, no hlavne v každej časti knihy cítiť akúsi nádej, že sa všetko zmení, že ženy budú považované za ľudské bytosti, ktoré majú právo robiť čo chcú a ako chcú a nik ich za to nebude odcudzovať.

Ilustrácie sú krásne, verne zobrazujú emócie na jednotlivých postavách, sú nakreslené do detailov, no zároveň sú jednoduché a presné.

Marocká společnosť je schizofrenní - tvrdíme, že chceme být  moderní zemí, která chrání své obyvatele, ale otázka sexuality zustává nadále tabu. (s. 37) 

Summa summarum Sex a lži sú knihou, ktorá vám zaberie pár minút, ukáže vám iné pohľady na svet, zobrazí vám, ako žijú ženy, ako sa cítia, čo môžu a čo nie.
Spolu s viacerými "bojovníkmi" za ženské práva sa objasňuje nielen postavenie ženy v spoločnosti, ale aj to, ako náboženstvo vplýva na výchovu a chod celej krajiny, na jeho zlú interpretáciu a zaužívané tradície.

Dielo plné myšlienok, viery v to, že Maroko raz bude modernou krajinou, ku ktorej sa hrdo hlási, vás zasiahne, no zároveň aj vo vás "nahlodá" akúsi nádej, že nie všetci obyvatelia sa správajú rovnako, že nie všetci sú tí zlí a že nič nie je stratené, pokiaľ si ženy uvedomia, že môžu niečo zmeniť, tak to zmenia. A v tom je sila týchto krehkých duší.
Nič sa nezmení, pokiaľ si ženy neuvedomia svoju silu. To, že môžu zmeniť podmienky, v ktorých žijú, ak sa postavia za svoje práva a názory a ukážu, že sú ľudskými bytosťami.
I keď je to ťažké...
Ale bude to stáť za to.

Když svou manželku vidíš jako stroj, na rození dětí...
...který nemá nárok na potěšení, a když její tělo považuješ za svuj majetek...
jak máš pak mít zdravý přístup k sexualitě? (s. 69)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme kníhkupectvu preskoly.sk. Knihu si zakúpite tu.

Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať - Carolia Setterwall (recenzia)

Stala sa zo mňa smutná postavička, ktorá sama a so slzami v očiach tlačí kočík so spiacim dieťaťom na cintoríne na Štedrý deň. (s. 205)

V jedno obyčajné októbrové ráno sa Caroline zmení svet.
Nájde svojho muža mŕtveho v posteli.
V okamihu ostáva so svojím malým synom celkom sama a musí si na tento život zvyknúť. I keď jej je rodina stále nablízku, keby niečo potrebovala, časom sa aj ich záujem zmenšuje a Carolina musí nájsť vnútornú silu bojovať ďalej. Za seba, ale hlavne za svojho syna.

Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať je silný autobiografický príbeh, dojímavé zúčtovanie nielen so smrťou, ale aj so životom, s láskou a materstvom, s rodinnými vzťahmi, s kamarátmi, s modernými vzťahmi a s očakávaniami, ktoré nie sme schopní naplniť, aj keby veľmi chceme.

Carolina čitateľovi odhalí desať rokov svojho života plného lásky i žiaľu, život, ktorý si nenaplánovala.
Spolu s ňou sa vraciame do minulosti, hľadáme, nachádzame, snažíme sa pochopiť jej správanie, jej očakávania. Pozorujeme rodiaci sa vzťah medzi Carolinou a jej manželom, prvé stretnutie s rodičmi, plány, bývanie či dieťa.

Odrazu mám pocit, že všetci sú rovnako vysokí ako ty. Každý má približne stodeväťdesiat centimetrov, nosí tmavú mikinu a kráča mi naproti presne ako ty.
Tu si. Nie, tam. A tam. A dokonca aj tam. Si všade a vlastne nikde. (s. 117)

Carolina pôsobí ako veľmi nevyrovnaná osoba, ktorá chce vo svojom živote, aby všetci fungovali podľa jej predstáv. Nemôžeme sa jej však čudovať. Vo svojom živote si prešla už smrťou jej otca, s ktorou sa musela vyrovnať a ktorú aj tak celkom ešte neprekonala (veď kto by aj áno), ale zároveň pre ňu život prichystal ešte jednu bolesť, a to smrť jej milujúceho partnera.

Vo svojom vnútri sa začína Carolina obviňovať, hľadať útechu v rodine, priateľoch, nevie sa vymaniť z kruhu, do ktorého sa dostala, no jej syn je to najdôležitejšie, čo ju ženie vpred, čo jej dodáva silu a nádej bojovať a prekonať traumu.

Počas celej knihy si dokážete s Carolinou vytvoriť istý vzťah, pretože nám ponúka jej myšlienky, nálady, pocity "z prvej ruky".
Nesnaží sa o to, aby ste ju ľutovali, i keď si uvedomuje, že aj také obdobia boli, no snaží sa čo najviac autenticky čitateľovi opísať, čo sa jej stalo.

Želám si, aby som mohla dostať ešte jednu šancu ľúbiť ťa. Celého aj s chybami a nedostatkami. Chcela by som začať odznova, zmeniť sa byť ti lepšou partnerkou. Partnerkou, ktorá sa viac pýta, viac počúva, ktorá je chápavejšia a trpezlivejšia. No viem, že to nejde, a tak len ticho načúvam a zbieram čriepky z tvojho života, ktoré mi unikli. (s. 171)

Spolu s ňou sa čitateľ dostáva do kontaktu s inými postavami, vytvára si s nimi vzťahy také, ako si vytvára aj ona.

Možno sa niekomu bude zdať, že Carolina počas celej knihy iba opisuje dni, mesiace beznádeje a hľadania síl pokračovať ďalej, no s každou stránkou nám odkrýva to, ako sa jej duša hojila.

Kniha je písaná akoby formou denníka, v ktorom sa Carolina prihovára svojmu manželovi, dosť často ho menuje, vytvára akoby prehľad dní, ktoré mu chce povedať.
Caroliin mŕtvy muž sa stáva nezainteresovaným pozorovateľom jej života, vyrovnávania sa so stratou, hľadaním síl, dospievania ich syna, vytváraním vzťahov.

V každom okamihu akoby jej mŕtvy muž bol s ňou. Snaží sa, aby ju pochopil, aby bol pre ňu imaginárnou oporou, o ktorú sa môže vždy oprieť.

Pri predstave, že ešte včera si tu ležal a dnes už s nami nie si, ma zaplaví pocit nekonečnej prázdnoty. (s. 62)

V tejto knihe teda nájdete akoby dlhší monológ s mŕtvym, v ktorom Carolina opisuje vzťahy medzi kamarátkami, rodinou, strach o dieťa, o seba, začlenenie sa do spoločnosti, materstvo, opisuje dôveru, lásku, hľadanie šťastie pre seba a svojho syna, vyrovnávanie sa so svojím životným údelom, opisuje starostlivosť o dieťa, zmenu prostredia, čo musela a nemohla urobiť, čo jej dodalo silu a čo ju o ňu obralo.

Aj keď sa to možno nezná, Carolina sa nesťažuje (i keď je pravda, že v knihe sa viackrát sťažuje, no jej myšlienkové pochody a nálady sú veľmi premenlivé a stále hľadala správnu cestu). Prijíma svoju životnú rolu, snaží sa vyťažiť z nej to najviac, čo dokáže a hlavne sa nepretvaruje a nenahovára si, že niečo zvládne, keď vie, že na to nemá.

Vo svojej podstate je to veľmi silná žena, ktorá nejde za hranicu svojich možností, miestami sa zdá sebecká, naivná, prchká, ale predsa takáto je každá druhá žena. Nemôžeme ju súdiť, musíme sa snažiť ju pochopiť a uvedomiť si, že jej vyrovnávanie sa so životom nás zasiahlo viac, ako sme si mysleli, pretože našla v sebe niečo, čo má v sebe každá žena - vnútornú silu.
A tým nás môže len inšpirovať.

Pravidelne konštatuje, že si mŕtvy, a zdá sa, že ho to netrápi, stále to berie ako fakt, no vzápätí sa spýta, kedy prestaneš byť mŕtvy. (s. 283)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Zakúpite si ju aj tu.

Niečo si želaj - Karen Riversová // recenzia

Želania sú v dnešnej dobe dosť často vyslovované. Prajeme si byť úspešnými, mať úžasný dom, poslušné deti, najlepších priateľov pod slnkom,... jednoducho prajeme si mať dokonalý život. Takto to však nefunguje a každý z nás vie, že len vidieť padať hviezu a niečo zašepkať nefunguje.

,,Tuším si nahováraš, že iba ty si pošramotená."

Táto knižka nie je síce želaním padajúcej hviezdy, no niečo tu predsalen padá. Lietadlo. Bum tresk a z jediných dvoch osôbok, ktoré pád prežili sa stal zamilovaný pár. Pravedepodobnosť jak delo!

Knižka sa číta rýchlo a hravo, ale je to boj. Hlavná hrdinka sa až moc zamýšľa nad vecami, ktorá by som ja soobne nepovažoval za až tak dôležité. Nerozmýšľa nad náskedkami a tá jej detská bezhlavá zamilovanosť má isté hranice.

Knižka je písaná v druhej osobe. Myslím, že tu chcela autorka podtrhnúť to, že treba veriť a zázraky sa môžu prihodiť komukoľvek z nás, ale toto stotožnenie sa s hlavnou hrdinkou ma vôbec nechytilo. Preto sa mi do knižky ťažšie začítavalo. Knižka, ako všetky tínedžerské romány, považuje banálne problémy za katastrofy globálnych rozmerov a s okolnosťami, ktoré by mali mať zmysel zametá ako s malichernosťami.

,,Si ako stvorená pre romantické komédie. Neznášam ich síce, ale teba mám rád. Dokonca aj keď si rozgajdaná kráska. Budem tvoj superhrdina. Ochránim ťa pred vlkmi."

Mám rada zamilované príbehy, avšak tu v tejto knižke už toho ,,cukru" na mňa bolo príliš. Josh Harris ma miluje, a nehovorte mi len Josh. Chápem, že keď dospievajúci človek spadne s celým lietadlom a nejakým zázrakom prežije, je to šok a takýto trauamtický zážitok so sebou nesie kvantum negatívnych následkov, ale určite k tomu nepatrí až takto vygumovaný mozog. Na tejto knižke ma vytáčali rozhovory, činy, myšlienky,... všetko.

Knižka bola predvídateľná, hlúpa. ješitná, detská a vôbec mi nedávala zmysel.

Viem však, že pred pár rokmi by som túto knižku hltala slovo za slovom. Prišla by mi inovatívna a roztomilá. Chválila by som ju do neba, pretože by sa mi strašne páčilo, aká je milá a bezstarostná. Páčilo by sa mi, že nesie myšlienku, že treba veriť a niečo si priať. No už som z týchto knižiek asi vyrástla a vôbec ma neoslovujú. Som si istá, že mnohým z vás sa budete knižočka páčiť, pretože je taká nevinná. Avšak ja v nej vidím vážne nedostatky. Myslím, že už nespadám do okruhu čitateľov.

,,Nikto nepochopí, ako sa z teba stane svetlo, blesky, dážď, hviezdy, ako budeš láska a dáždniky a hlavolamy."

Ospravedlňujem sa takýto zvoz, ale knižka mi už od začiatku nesadla a len som túžobne čakala na koniec.

Aj napriek tomu, že ma knižka až tak nendchla, ponúkla mi hľadané útočisko a únik z horúcich letných dní a oddych od školských učebníc.

Verím, že aspoň niekomu z vás sa knižočka zapáči. Určite nám dajte vedieť vaše názory, budeme sa tešiť ;)

Prajem vám krásne letné čítanie.

Za kniťočku ďakujeme bux.sk. Zakúpiť si ju môžete tu.

- Veronika -