piatok 30. októbra 2020

Chladnokrvne - Robert Bryndza (recenzia)


Ak máte chuť na jednoduchý triler s výbornými postavami, tak táto séria je to pravé pre vás. 

Ak čítate postupne všetky knihy zo série, tak opäť sa stretávame s Erikou Fosterovou a jej tímom. Tentokrát ide o zhrdzavený kufor, v ktorom čaká nepríjemné prekvapenie - rozrezané telo mladého muža, ktorý bol vyplavený na breh Temže.
Pred dvoma týždňami bolo navyše v podobnom kufri nájdené aj telo mladej ženy. 

Pred Erikou stojí úloha vypátrať vraha/vrahov, spojiť si jednotlivé prípady a pátrať v minulosti nielen zavraždených postáv, ale neskôr aj v minulosti páchateľa. Keď sa však do hry zapoja aj drogy, tak sa karty pomiešajú omnoho viac. 

Jednou nezanedbateľnou črtou všetkých Bryndzových kníh je to, že už sa približuje istej šablónovitosti, ktorá značne ubúda na záujme čitateľa a vytváraní napätia. Zo subjektívnych príčin môžem konštatovať, že mi nerobilo problém prestaň čítať na konci, nakoľko nebolo pre mňa to "vyhrotené finále" dôležité. A to je asi jednou z chýb, ktorú táto kniha má. 

I keď ma nemá autor už čím prekvapiť, neustále však musím vyzdvihovať jeho jednoduchý štýl, ktorý nie je síce pútavý napätím, ale má v sebe istú iskru, ktorá vás núti istým spôsobom si "užívať" daný dej, dané situácie, príbeh.

Postavy opäť raz sú čitateľovi predstavované, ako som spomínala už v predchádzajúcej recenzii na knihu z tejto série, tak tento ťah beriem pozitívne, pretože aj čitatelia, ktorí nečítajú knihy za sebou, si dokážu viac priblížiť postavu a uvedomiť si jej hlavné znaky.


Príbeh je rozdelený do dvoch rovín, čo je u autora zvykom. Ide o rovinu vyšetrovania a priblíženia života šéfinšpektorky Eriky a ďalších postáv z jej okolia. Tieto vsuvky - či už rodinné alebo milostné, beriem ako oživenie deja a pripadajú mi adekvátne k obsahu. 
Autor sa teda zameriava nielen na vyriešenie prípadu, ale zároveň dáva priestor na evolúciu postavy, na akési uvedomovanie si svojho šťastia a jeho neustále hľadanie - resp. hľadanie akejsi životnej rovnováhy. 

Druhá rovina je rovinou, v ktorej sa prihovára vrah/vrahovia, resp. približuje sa jeho/ich minulosť a aj isté dôvody toho, čo robí/robia. 
Tieto roviny sú prítomné v každej Bryndzovej knihe. Čitateľ síce stráca určitú možnosť hľadania páchateľa a istých dohadov, ale na druhú stranu má možnosť nahliadnuť do deja trošku hlbšie, priblíži sa mu psychika a situácie, ktoré formujú dané postavy do toho, čo sa z nich stáva či napokon stane.

V knihe nechýbala teda téma lásky, nevery, únosu, taktiež brutalita, rodina (v tom krásnom či v tom najhoršom zmysle - napr. keď matka odloží svoje dieťa), znásilnenie, drogy. Všade je plno krvi, neporozumenia a rýchlych dejových zvratov, ktoré dávajú možnosť rýchlejšieho čítania. 

Celkovo knihu hodnotím ako priemernú, pretože sú isté výhrady, ktoré k nej mám, hlavne teda to, že ide autor už podľa svojej šablóny, čo ale zas na druhú stranu niekedy nie je vôbec zlé (približovanie postáv v každej knihe, ich hlavné znaky, charakteristika). Jej čítanie mi ubehlo veľmi rýchlo, dovolilo mi na chvíľku zastaviť a vnímať len text, ktorý svojou jednoduchosťou si získal moje sympatie a navnadil ma na ďalšie autorove knihy.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Knihu si kúpite aj na ich stránke.

streda 28. októbra 2020

Umenie vojny - Sun-´C // recenzia

Kiežby sme tak vedeli nazerať druhým do hláv, však? Niekedy by sa nám to skutočne hodilo. Aj keď to všk nie je možné, niektoré osobnosti nám dovolili nazrieť im do myšlienok, prehrabať sa v nich. Mnohí sa so svojími myšlienkami radi podelia. Obzvlásť, keď sa rozprávame o radách, ako sa vyhnúť konfliktom. Kto by predsa nechcel život bez konfliktov a nedorozumení, plný výhier bez strát?
Umenie vojny je presným odrazom sitácie, rozvíjajúcich skutočností staroveku, ako aj nálady a osobnosti samotného nikdajšieho generála, ktorý v zbierke radí, ako zvíťaziť. Myslím, že v mnohom sa dá knižka krásne odzrkadliť aj na dnešku, aj keď vonku nezúria tak rozsiahle bitky ako kedysi. A to nie len v managemente alebo v obchode.

Majster Sun-´c, je jedným z najznámejších osobností v dejinách medzinárodných vzťahov a diplomacie. Svojim čitateľom, následovníkom radí, ako úspešne a s čo najmenšími stratami vyhrať vojnu. Dielo je rodelené do trinástich kapitol, každá sa viaže k inej časti stratégie vojny. Od príprav, cez úvahy generála, až po posledné útoky. Opisuje samotnú stratégiu vojenskej povinnosti a oddannosti. Na nič nezabúda, venuje sa celému procesu boja vrátane príprav, radí budúcim generálom, ako si správne usporiadať myšlienky, ako premýšľať a čomu sa vyvarovať. Aj v zjednodušenom jazyku je možné si z knihy odniesť veľa.

Písaná je veľmi jednoduchým štýlom, nakoľko to bolo zámerom tohto vydania, ktoré sa odpichlo od anglického prelkadu z roku 1910, ale pri takto starom diele sa niet čomu čudovať, veď kto by to bol čítal v komplikovanosti čínskeho slova? Takto preložená a štrukturovaná, sa knižka číta veľmi rýchlo, apsoň sa máme kedy pozamýšľať.

Sun-´c kladie dôraz na dômyseľnú výhru. Na hre ako okabátiť nepriateľa, ako ho zmiasť a pripraviť o čo najviac mužov, za straty čo najmenej vlastných vojakov. Vytvára zoznam aspektov, na ktoré netreba zabudnúť pri boji a sprevádza nás prepracovanou stratégiou šikovnosti a rozumu. Aj napriek tomu, že sa knižka venuje najmä vojenským aspektom života generála a teoretika Sun-´c-a, tvrd zároveň, že najlepšie je vyhrať bez vojny. Sústredí sa hlavne na duševné naladenie a prebudenie správneho premýšľacieho mechanizmu. Nájdenie pravého rozumu.


Predvídať, manipulovať a uskočiť v tej správnej chvíli.


Za knižočku ďakujeme AlbatrosMedia. Objednávajte tu a začítajte sa ;)

- Veronika -

sobota 24. októbra 2020

Ty krásna, temná Vanessa - Kate Elizabeth Russell (recenzia)


Už od vydania kniha Ty krásna, temná Vanessa búra všetky instagramové profily, ktoré prinášajú pozitívne ohlasy a slová o najsilnejšej knihe, ktorá nie je vhodná pre citlivé povahy...

A v tomto lesku pozitivity prichádzam ja s jednou malou vlnou negativity...

Ide o príbeh Vanessy, ktorý je prerozprávaný v dvoch časových rovinách. Rok 2000, keď pätnásťročná  Vanessa sa zapletie so svojím štyridsaťdvaročným učiteľom angličtiny. Ako neskúsené a naivné dievča sa zamiluje, no občas niekde hlboko v sebe cíti určitý odpor a pochybnosti, ktoré sa jej z času na čas zmocňujú.

A rok 2017, ktorý zachytáva stúpajúce obvinenia zo znásilnenia. Stranea obvinia zo sexuálneho obťažovania bývalej študentky, ktorá následne kontaktuje Vanessu, aby proti nemu svedčila. Bolo to však naozaj tak, že Vanessu využil, alebo to bola láska jej života? 

"Naozaj potrebujem, aby to bol príbeh lásky. Viete? Naozaj to veľmi, veľmi potrebujem."
"Viem", prikývne.
"Lebo, ak to nie je príbeh lásky, tak potom čo to je?"
Pozriem sa do jej lesklých očí, do otvorenej tváre plnej empatie.
"Je to môj život," poviem. "Toto je celý môj život." (s. 364 - 365)

Tieto a ďalšie otázky si kladie hlavná hrdinka tohto príbehu počas celého deja. Dej tam viac-menej ani nie je, a to mi prišlo trošku ako problém. I keď máme nastolenú určitú problematiku, tak autorka sa točí iba okolo anotácie a neprináša nám žiadne prevratné fakty, zvraty, ktoré by sa nedali vydedukovať z toho, čo si čitateľ prečíta na obálke knihy. 

Dejová línia sa síce posúva, ide o striedanie prítomnosti a minulosti. V minulosti sa autorka posúva - zachytáva jednotlivé stretnutia, odhalenia, dopady nielen na psychiku Vanessy, ale zároveň aj celkové dopady ich vzťahu na jej fungovanie. 
Ale! Všetko toto je výborné, no čas, ktorý sa zameriava na prítomnosť, sa neposúva, viazne, zameriava sa na druhých ľudí, rozpracúva viacero nevysvetlených okolností, ktorým autorka mohla venovať viac priestoru. 

Vanessa bola naivné dievčatko, celý jej proces a to, ako si nedokázala pripustiť, že ju zneužíval jej učiteľ, pritom boli u nej zaznamenané viaceré výkriky, keď si to uvedomila; to, ako ho milovala a verila mu, všetko toto bolo briliantne opísané, čitateľ mohol a vedel čítať aj medzi riadkami. 
Postava Stranea bola zahalená rúškom tajomstva, niekedy jeho pohľady v knihe značne chýbali, ale asi to bol autorkin zámer, zamerať sa iba na Vanessino prežívanie. 

Otvorím ústa, vpustím všetko dnu, prehltnem to a hlboko v mojich útrobách sa to premení na vinu. (s. 212)

Kniha sa zameriava nielen zneužívaním mladých dievčat, vzťahom učiteľa a žiačky, ale poukazuje aj na dievčenskú naivitu, na istý druh lásky, na kamarátstva, na rodinu, na to, ako niektorí ľudia vedeli, čo sa deje, no nič neurobili, aby to prestalo, na hľadanie si partnera, problémy spojené s akousi zablokovanosťou voči vzťahom, hlbšiemu emočnému cíteniu. 

Všetky témy boli spomenuté, niektoré viac, niektoré menej rozvinuté, čo však tejto knihe chýbalo, bola emocionalita, ktorá by čitateľa strhla, podupala a nepustila až dovtedy, dokým by nevydýchol. 
Síce sa stretávame s témou sexuálneho obťažovania či detailnejšími opismi sexu, tak nemôžem tvrdiť, že je to niečo pre slabšie povahy. Už aj z hľadiska toho, že ako ľudia sme v tomto svete zvyknutí na horšie veci. Je to smutné, nemalo by sa to praktizovať/diať, ale nie je to zároveň niečoho také, čo by nás malo odradzovať od čítania.

I keď je to bolestné čítanie, jeho intenzita často klesá s pribúdajúcimi stránkami. 
Na začiatku čitateľ, plný očakávania, sa vrhá do deja, spoznáva ho, vníma, nevie sa odtrhnúť, no potom dej sa nemení, neustále sa dejú tie isté veci, len trošičku pozmenené, čitateľ stráca akýkoľvek záujem o vyvolanie emócie, pretože všetku už vložil do začiatku.


Ty krásna, temná Vanessa je silné čítanie, ktoré sa zameriava na tému, ktorá by nemala byť tabu. Rozoberá vnútro hlavnej hrdinky až do kostí, snaží sa prísť na to, aký bol učiteľ, ako sa zachovali ľudia v jej okolí, ako na to reagovala jej matka, jej otec, ako kamarátky, ako sa to ďalej vlieklo s ňou a ako ďalej tento fakt formoval jej ďalšie životné kroky. Napriek tomu som si ako čitateľ nevytvorila isté puto k hlavnej postave, pretože mi miestami prišla skôr ako vinník než obeť. A to bol presne zámer tejto knihy. Zmiasť čitateľa, vystupňovať dej do maxima a potom povoliť jeho voľný priebeh. 
Autorka však na druhej časti zastala, dej síce priviedla na maximum, ale emócie stratila cestou a k čitateľovi sa nedostavili. 

"Keď sme spolu," povie, "mám pocit, akoby to temné vo mne vychádzalo na povrch a obtieralo sa o to temné v tebe." (s. 166)

V konečnom dôsledku a v tejto chaotickej recenzii, v ktorej ste sa zrejme už aj vy stratili, urobím krátky "sumár":
- postava Vanessy je veľmi dobre spracovaná, zachytená každá jej myšlienka, výkriky, naivita;
- postava jej učiteľa je však zahalená rúškom tajomstva, no jeho manipulatívna črta je značne poznateľná;
- dej sa vyvíja iba v minulosti, v prítomnosti stojí, vytvára nezmyselné situácie, ktoré nie sú ďalej vysvetlené a často uniká ich pointa;
- chýbala akákoľvek emocionalita, ktorá by knihu urobila silnou v tom zmysle, že po jej prečítaní by ste museli dané situácie a daný vzťah minimálne deň "rozdýchať";
- výborný začiatok, ostatok sa však vliekol, ďalšie postavy boli akoby do počtu, bez hlbšej súvislosti a vysvetlenia;
- u mňa chýbal aj akýsi "pocit hnusu", ktorý by som pri tejto knihe s touto témou mala aspoň trochu pociťovať.

Kniha je teda priemerná, ale napriek tomu určite čitateľná a potrebná v knižnom svete. Skôr určená starším čitateľkám, ktoré si dokážu uvedomiť naivitu hlavnej postavy a neodsúdiť ju. 

Tá matematika sa mi páčila, je trikrát taký starý ako ja, ľahko som si vedela predstaviť, ako som v ňom trojmo usalašená: jedno moje ja sa mu túlilo k mozgu, druhé k srdcu a to tretie sa premenilo na tekutinu a prúdilo mu v žilách. (s. 15)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite aj na ich stránke.

pondelok 19. októbra 2020

Hrobár z Paríža - Barbora Šedíková (recenzia)


Život je ako rozprávka zbavená všetkého čarovného. Niekedy zlí vyhrávajú a dobrí potom trpia. (s. 297)

Hrobár z Paríža je kniha, ktorá mi dala zabrať...

14. júl 1789 je deň, keď sa navždy zmenila tvár Francúzka a rovnako aj Marcela nadchol ideál slobody, rovnosti a bratstva, a preto ochotne priložil ruku ku krvavej mašinérii, ktorá stála životy množstva vinných, ale hlavne nevinných ľudí, vrátane životov Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty. 

Ako asistent kata to nemá jednoduché a musí sa prizerať, ako mu najbližší umierajú priamo pred očami. Na rad však prichádza aj jeho milovaná Ynez.

"To, že nemám ženu, pre ktorú by bilo moje srdce, neznamená, že neviem, čo je milovať,"... (s. 170)

Zrejme budem musieť pri tejto recenzii dať svoje subjektívne ja do stredu diania, pretože inak by som asi najlepšie nevyjadrila moje rozhorčenie a zároveň záujem o túto knihu.

Na pozadí krvavej mašinérie sa rodí príbeh lásky medzi šľachtičnou a parížskym hrobárom. Vo svojom živote sa stretávajú s množstvom tragických udalostí. 
Či už ide o stratu blízkych, strata priateľov, vraždy, popravy, slzy, obetovanie nevinných - všetko toto sa nesie celou knihou a vytvára osudy dvoch hlavných postáv.
Keď si tak čítate tieto riadky, tak si môžete pomyslieť, že celá kniha bude príbehom lásky, ktorý bude "okorenení" dejinných udalosťami. Opak je však pravdou...

"...Najhoršie na tom nie je to, že ju nemôžem vidieť. Najhoršie by bolo vidieť ju, ale nemôcť byť s ňou." (s. 168)

A to je jedna z vecí, ktorá mi na tejto knihe prekážala.
Príliš veľa opisov dejín. Príliš. Čitateľ bol oboznámený s príbehom, ktorý ho vtiahol, no v istej časti sa ocitol medzi popísanými stránkami o tom, ako fungovala politika, o tom, ako kedy kde sa všetko odohralo, kto bol kráľom, čo chceli ľudia, ako sa správali a podobne. 
Tieto časti značne retardovali dej, a preto sa čítanie tejto knihy so mnou tiahlo enormne dlhý čas, pretože som cítila vyslovene nechuť. 
Ak by som chcela opis minulosti a to, ako prebiehala revolúcia, tak by som rozhodne siahla po inej knihe a nie po beletrii.

Ďalším problémom boli postavy. Autorka sa mohla viac zamerať na ne, než na opis udalostí, pretože boli čitateľovi predstavené veľmi povrchne. Chýbalo mi akési zžitie sa s postavou. 
Navyše aj hlavná postava Marcela bola príliš naivná a často konal bez rozmýšľania, čo absolútne nešlo dokopy s pozíciou, ktorú zastával. 


"Pamätaj na jedno. My sme tých ľudí neodsúdili, to urobil tribunál. My ich len posielame tam, kam sa všetci aj tak raz poberieme."
"To má byť cena útechy?" spýtal sa Marcel skleslo.
"Nie, len jediná spravodlivosť," dokončil kat. (s. 149)

Aj napriek tomu, že má kniha značné množstvo nedostatkov, autorka sa venuje viac histórii ako postavám či načrtnutiu romantickej linky, tak v druhej polovici dokázala opantať moju myseľ a na scénu prišla tajomná postava ženy v čiernom. 

Tento "zvrat" v deji mi prišiel naozaj originálny a pozdvihol úroveň knihy. Jednotlivé prehovory tejto postavy boli výborne zvládnuté, aj po obsahovej, aj po formálnej stránke, autorka vytvorila postavu, ktorá bola zaujímavá, potrebná pre dej, vytvárala tajomno, nútila čitateľa zamyslieť sa a jej prítomnosť dej obohatila.

Zobrazenie a spracovanie smrti je pevným pilierom, ktorý túto knihu drží pohromade. Keby autorka upustí od nezmyselných opisov, prílišných detailov, viac sa zameria na postavy, neskáče medzi jednotlivými rokmi, ale dej postupuje súvisle, tak by táto kniha bola naozaj niečím fenomenálnym. Šedíková vytvorila, musím priznať, geniálnu postavu, s ktorou dokázala narábať a vytvoriť okolo nej tieň, ktorý recipienta pohltí. Avšak, ostatné postavy už toto šťastie nemali, rovnako ani dej. 

"Ľudia nemôžu byť zmyslom života iných ľudí. Sú príliš krehkí a umierajú rýchlejšie ako padajú lupene ruží. Ak budeš žiť len pre ľudí, tvoj život bude plný bolesti z ich strán,"... (s. 264)

Knihu hodnotím ako podpriemernú, ale zároveň vám ju odporúčam, pretože jej druhá polovica je niečím výnimočná, obohacujúca a tajomná. Autorka má síce ešte nevyzretý štýl, často jej opisy boli ako na hodine dejepisu, no niekedy je menej viac a rozhodne má potenciál vytvoriť čitateľné dielo, ktoré vám vyrazí dych svojou premyslenosťou. 

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ

piatok 16. októbra 2020

Po dnešnej noci mi nevolaj - Simona Rošková (recenzia)


Budúcnosť patrí tomu, kto verí v krásu svojich snov. (s. 291)

Ak obľubujete ženské romány, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa už stretli s autorkou Simonou Roškovou. 
Po dnešnej noci mi nevolaj je autorkinou treťou knihou, ktorá vám opäť raz ponúka silný príbeh.

Tentokrát tu máme Vanesu a jej tragický život. Nikdy to nemala ľahké, čelí neusporiadanej rodine, na štúdium si musí tvrdo privyrábať, hanbí sa za svoje rodinné zázemie a situáciu, ktorej musí každý deň čeliť.

Po otcovom zlyhaní sa vrhá do náručia charizmatického muža, ktorý jej pripadal ako prístav uprostred mora, v ktorom sa postupne strácala.

Zamilovaná po uši verí, že jej opätuje svoju lásku a pomôže jej postaviť sa na nohy. Odsudzujúc maminu závislosť, snaha nebyť závislá na nikom a zobrať svoj život do vlastných rúk, často verí zdaniam, ktoré sú klamlivé. 

Jej cesta ku šťastiu nie je jednoduchá, neustále na ňu dýcha minulosť a berie jej všetky ilúzie o pocite šťastia, ktorý sa síce dostavil, no vystriedala ho krutá realita...

Dôvera je ako papier. Ak ho raz pokrčíš, už nikdy nebude hladký. (s. 300)

Po dnešnej noci mi nevolaj nie je len treťou autorkinou knihou, ale zároveň treťou, ktorá sa mi dostala do rúk, čiže jej štýl mi je známy a viem, čo od nej očakávať. 

Knihe rozhodne prospel tento formát (rovnako ako jej druhej knihe), pretože sa čítala akoby sama. Kapitoly nie sú dlhé, písmenká sú dosť veľké a to vzbudzuje záujem a potrebu čítania. 

Čo sa týka obsahu, autorka opäť stavila na silný, tragický príbeh mladej ženy, ktorá musí bojovať so svojimi démonmi, ocitá sa v klbku šťastia, ktoré sa neskôr rozmotá a značne jej skomplikuje život.

Ako dievča, ktoré je závislé na sebe samom, sa bezhlavo, naivne odpúta svojho presvedčenia a začína veriť, že láska môže byť aj krásna a niet v nej komplikácií. 
Tá ju však veľmi rýchlo prefacká a Vanesa je nútená sa zas postaviť na nohy, úplne sama. 

Rošková stavila na tému alkoholizmu, nevery, lásky, oddanosti, priateľstva, klamstiev, dôvery a pádov. Životné osudy jej postáv sú tragické, každá má negatívnu minulosť, s ktorou sa musí postupne zmierovať a hľadať svoje útočisko.
Zároveň však poukázala, že situácia nikdy nie je taká kritická, že niet možnosti sa z nej dostať. A aj keď stratíme úplne všetko, ešte stále máme samých seba a svoju hrdosť, s ktorou dokážeme kráčať vpred. 


Kniha síce svojou témou nepatrí do oddychovej literatúry, ale jej spracovanie a štýl písania vás dokážu preniesť do iného sveta, uvedomiť si svoje chyby a hľadať dôvody konania ostatných trochu hlbšie a nie ich odcudzovať, ale v prvom rade pochopiť.

Bažila po láske, ako baží narkoman po svojej dávke. (s. 282 - 283)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme autorke. Môžete ju sledovať aj na jej instagrame.

streda 14. októbra 2020

Prisľúbená - Kiera Cass // recenzia

Celá séria Selekcie je známa svojim skvostným vzhľadom. Postaviť si všetky princezničky vedľa seba do knižnice je výsadou a ja som nesmierne rada, že si k nim môžem pridať ďalšiu.

Ak som niečoho veľkým kritikom, tak to až do konca dní budú obálky :D Pri fotení som zistila, aký strašný odtieň zlatohnedej táto knižka má. Bola vždy taká svietiaca a výrazná, až to vyzeralo, že používam všakovaké filtre, a pritom opak je pravdou. 

,,To najdôležitejšie, čo môže človek vlastniť, je istota, že si vás niekto nosí v srdci."

Keby som knižku nečítala, poviem si ,,Fajn, obálka je super, sedí.", no po prečítaní sa mi od nej žiada viac. Šaty mohli mať viac detailov, mohli byť veľkolepejšie, účes mohol byť hodnejší kráľovnej a tie kvety vo vlasoch mohli byť výraznejšie a odrážať formu, ako v skutočnosti vyzerali v knižke. Obálka sa ku knižke hodí, ale vedela by som si predstaviť aj krajšiu reprezentáciu. Do poličky, ale aj tak padne bezchybne, takže asi som len zbytočne obálkovo zaťažená. :D

,,Ak si želáte stáť vedľa ohňa, nech sa páči. Vy budete tou, kto sa popáli."

Za hlavné postavy považujem kráľa Jamesona a Hollis. Páčil sa mi spôsob, akým si prejavovali úctu. Tešila som sa na každý ich zdvorilý rozhovor. Áno, asi to bolo nanajvýš vhodné na kráľovskom dvore, ale nakoľko sme my v modernej dobre nie až tak veľmi zvyknutí na takéto zdvorilosti, veľmi dobre sa čítali. Ich lichôtky a rozhovory boli také nežné a nenútené, že som nadobudla pocit, že niečo také vzácne nedokáže nikto pretrhnúť. Všetko sa však zmenilo. A tak náhle. Všetky kráľovské dary a referencie sa zdali také prirodzené a zrazu úplne stratili hodnotu.

Hollis nebola namyslená, bola svojská, nerada sa cítila spútaná a rada rozdávala radosť. Páčil sa mi jej zápal, jej oddanosť corojskej červenej a obľúbenej zlatej. Myslím ale, že jej zmena preferencií sa dala rozpracovať aj hlbšie, ale zápletka jednoducho byť musela. Padlo na ňu priveľa zodpovednosti, kráľ na ňu s kráľovskými povinnosťami dosť tlačil, ale... Príde Silas a bum? Nič viac? Možno som od príbehu čakala oveľa zaujímavejšiu milostnú zápletku, dlhšiu a komplikovanejšiu. Takú, kedy by som si Silasa naozaj obľúbila za jeho činy. Nie len preto, že prišiel a stalo sa. Prišlo mi to príliš jednoduché. Silasa ako víťaza srdiečka hlavnej hrdinky som si v tejto knižke, bohužiaľ, príliš neobľúbila.

,,Keď sa to tak vezme, nepriateľov sme si vytvárali hlavami, ale prichádzali sme o nich srdcom."

Jameson sa tiež po čase prestal správať ako hlúpo zamilovaný, ale skôr ako kráľ a manipuloval presne podľa svojho kráľovského obrazu. Chápem ale, že byť kráľom asi nebolo jednoduché. Zvláštne ale je, že sa z neho stával tvrdý vládca práve v momente, keď prišiel na návštevu ešte krutejší kráľ. Pozerám sa teraz na tieto knižky úplne inými očami, asi sa nad tým len príliš zamýšľam a v skutočnosti to vôbec nie je dôležité.

Holliny najbližší boli vskutku prefíkaní a svojský. Jej rodičia pôsoboili dosť arogantne a mali vysoké nároky, čo vysvetľuje, prečo bola Holis pravým opakom. Najlepšia kamarátka, Delia Grace, bola výnimočnou postavou. Jej zázemím, rodinou, správaním. Bola kvetom na Hollisinej korune. Mala svoje tajomstvá, ale srdce na správnom mieste. U Nory som mala dosť zmiešané pocity, nakoľko keď sa z nepriateľa razom stane priateľ, asi nie je niečo tak celkom v poriadku. Chýbal mi v ich vzťahu určitý vývoj. Bez výhovoriek. No a nakoniec isoltská kráľovná Valentina, ako stelesnenie ženskej sily a pôvabu, ma uchvátila.

Knižka veľmi živo opisuje spôsob života na zámku. Vznešeného, veľkolepého, a zároveň tak neskutočne a nenútene normálneho. Dvoranov, kráľa, radcov, aj sluhov. V akej časti zámku bývajú, akých udalostiach sa zúčastňujú, s kým sa zhovárajú, ako sa správajú a aj to prečo. Jednoducho a bez príkras. Autorka sa aj napriek tomu, že vytvorila líniu milostného príbehu dosť jednoducho, nebojí odkryť aj temné stránky života. Intrigy, zlosť, predsudky, ohováranie, zradu. Knižka je aj napriek svojej jednoduchosti dosť rôznorodá. Aj vďaka tomu je tak návyková od prvého začítania.

,,Dospievame... Veci sa menia."

Zatiaľ čo Selekcia sa tiahla a Následníčka nebola tak prekvapivá, výnimočná a Siréna bola úplne z iného sveta, Prisľúbená je stelesnením všetkého, čo mi v predošlých knižočkách od autorky chýbali. Je akčná, číta sa nesmierne ľahko, je napínavá, dynamická a nepredvídateľná. Autorka si vymyslela úžasné zápletky a zákruty, ktoré ani na moment nikomu neprídu na um. Kľudne mohla byť aj dvojnásobne obsiahla, vôbec by mi to nevadilo. Na druhej strane je skvelé, že sa autorka nepokúšala zahltiť čitateľa hrôzostrašnými opismi a nudnými scénami a do príbehu vložila len to akčné, vďaka čomu sa knižka číta skoro sama.

Nesmierne som si príbeh lady Hollis obľúbila a priala by som si, aby tak skoro neskončil. Knižka skončila tak šialene, ako len šlo a ja si naozaj prajem, aby bola bývala o niečo dlhšia a poskytla mi odpovede. Mám toľko otázok a toľko predstáv. Toto je výnimočná knižka.

,,Prečo by si odchádzala kvôli niečomu, na čom ti záleží menej?"


Za knižu by som sa chcela poďakovať AlbatroMedia. Odporúčam, a tak objednávajte tu ;)


- Veronika -

nedeľa 11. októbra 2020

Ďalší na rade - Karen M. McManusová // recenzia

Pri čítaní Jeden z nás klame som si povedala, že ani nie je možné napísať tak úžasnú detektívnu YA knižku. Vtiahla čitateľa expresne rýchlo a vďaka prekvapivým zvratom a farbistým postavám sa u mňa dostala až k obľúbeným, a to dektívky moc nemusím. Pamätám si, že som nemala príliš veľké očakávania, ale knižka ma ohromila. Preto som očakávala od pokračovania niečo zvláštne a dynamicky odbobné. No pokračovanie Nechaj si to pre seba bolo menej zaujímavé, s iným cieľom a postavami, a tak ma príliš nezaujala. To sa odzrkadlilo na mojich očakávaniach pri tretej knižke.  

,,I care beacause when you make a commitment to something, you should stick with it."

Táto knižka sa nesie v duchu starej, alebo pokračujúcej nebezpečnej záhady anonymnej hry, ale s novými postavami. Pre milovníkov prvej knižky je tu však dostatok priestoru aj pre štvorku hlavných hrdinov z predchádzajúceho dielu ako Brownyn, Nata, no a, samozrejme, aj pre miláčika Maeve. Sprvu je v knižke ťažké orientovať sa, ale je to len množstvom postáv, ktoré v knižke vystupujú. Často som listovala späť na prvú stranu s vysvetlivkami k postavám, aby som si pospájala všetky nitky. Neskôr už som si zoznam osvojila a postavy som rozlíšila bez problémov. Postupom času zmätok zmizne a v postavách sa orientuje veľmi jasne. 

,,Keby som sa viac snažila. Keby som si niekoho aktívne vybrala a nenechala sa len vtiahnuť kamkoľvek, kde boli ochotní urobiť mi miesto."

Knižka rozpráva príbeh o tajomnom anonymovi, ktorý celej škole posiela smsky, kde ich vyzýva, aby si vybrali medzi pravdou a odvahou. Buď dostane príjemca úlohu, ktorú musí splniť, alebo sa o ňom celá škola dozvie jeho najhlbšie tajomstvá. A tie nie sú pre nikoho príjemné. Táto knižka opäť niesla dôležitosť tajomstiev a chýb. Ukazuje na nebezpečnosť sociálnych sietí a podstatu zdravého myslenia. Naozaj dovolíte úplne cudzím ľuďom, aby nám zničili život? Zaujíma nás, čo si ostatní myslia? Veď skutoční priatelia a naši najbližší s nami vždy zostanú. Poznajú nás, sme k nim úprimný a záleží nám na sebe navzájom. Len netreba strácať hlavu.

Maeve rovnako ako v prvom dieli preukazuje oddanosť prípadu, skladá si ho dohromady a jej hlava nikdy neprestáva pracovať. Jej nasadenie je obdivuhodné. Jej vôľa premôcť online zlo. Aj keď je knižka predkladaná z mnohých pohľadov, môžem povedať, že Maeve je jednou z hlavnejších postáv, ak nie je najhlavnejšia, tak určite najnevinnejšia, ľahko si ju zamilovať. A to netvrdím, pretože by som ju ľutovala.

Phoebe mi bolo dosť ľúto, nakoľko sa ako prvá ocitla pod paľbou následníka Klebetníka a tiež bola podozrivou a jej zvláštne rozdvojená priateľsko-samotárska povaha sa nedala prehliadnuť. Luisa som považovala za prvotriedne zlatíčko.  Knox je zvláštnym prípadom bývalého, s ktorým chcete byť kamošmi. Má srdce na správnom mieste, ale okolnosti v rodine a vo vzťahoch ho núti strmhlavo sa rútiť dole svahom. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako sa ženie za vlastným vytúženým pokojom.

Postavy boli rôznorodé a dynamické, skrývali tajomstvá a hľadali kľúč od šialeného labyrintu lží a pretvárok. Autorkin štýl písania je jednoduchý a nenásilný. Dokonca aj v originály, po anglicky, sa číta veľmi jednoducho a príjemne. 

,,All you can do is try harder next time. And I will. I´m not repaying love with fake indifference anymore."

Ďalší na rade bolo síce niečím medzi prvým a druhým dielom, ale stále som ju čítala rovnako dychtivo ako prvú z nich. Pokračovanie veľkolepej knižky, síce skoro niečo ako bezfarebný tieň prvého dielu, voľné pokračovanie novej záhady, ale stále lepší druhá knižka, ma v konečnom dôsledku naozaj bavila, pretože neskrýva len jednu líniu, ale rozpráva o širokom spektre postáv, myslí na ich logické prepojenie a núti nás premýšľať a nie len pasívne hltať príbeh. V konečnom dôsledku bola knižka podobne skvelá a chytľavá ako JzNK, aj keď celkom nedorovanla zážitok z prvého čítania Karen McManusovej, taký asi prichádza len raz.

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme Bux.sk. a tu si ju môžete objednať ;)

- Veronika -