utorok 28. novembra 2017

Jeden z nás klame - Karen McManusová (recenzia)

Keď nám prišiel mail, v ktorom bolo dosť zaujímavých novembrových ponúk, zaujali ma hneď tri. Celý večer som sliedila, preplietala som sa goodreads, aby som si vybrala. Napokon si asi knižka vybrala mňa. Bol to osud alebo len osudové sklamanie?

,,Objavte čaro písania rukou. Ľudia už zabudli, ako sa to robí."

Zaujala ma predstava vývinu príbehu piatich školákov, ktorí sa ocitli po škole, no odísť z triedy živí, mohli len štyria z nich. Kde bola pravda?? Kto bol zodpovedný za taký čin?? Čo vlastne bolo vo veci?? S týmito otázkami som sa ponorila do stránok dúfajúc, že budú aspoň ako-tak akčné.

Na goodreads som videla obálku, na ktorej svietili štyri prekryté tváre. Výstižné, ale monohonásobne viac ma zaujala obálka naša biela so štyrmi siluetami s krvavo červeným nápisom. Kniha takto vyzerá omnoho viac seriózne a záhadne. A to sa hodí!

,,Spájalo ich presvedčenie, že každý problém má riešenie, len treba nájsť tú správnu pomoc."

Predstavím vám hlavných protagonistov, štyroch stredoškolákov s nevinnými tvárami, ktoré skrývajú ich najväčšie lži. Nie je však tým najhorším z najhorších tajomstiev vražda?? Na koho spadol tieň osobnosti mŕtveho spolužiaka?? Kto bol tým hrdinom, čo sa zbavil chalana, ktorého mali všetci v zuboch??
Rozumiem tomu, že Simona nemali všetci radi, zverejňoval ozajstné škandály. Ani ja som si ho neobľúbila, no dávalo to zmysel. Nepochopený ,,umelec". Bol to však skutočný a rozumný dôvod na zabitie?? Takýto premakaný a preintrigovaný plán, klobúk dole... lenže... kto ho vymyslel?? Nate?? Už sa s políciou zoznámil, pre kriminálnika by nebolo ťažké plávať zas v nebezpečných vodách. Alebo Addy?? Nikto by to do tohto milého neviditeľného dievčaťa nepovedal. Nedalo by sa to využiť?? A čo Bronwyn?? Jej hlava bola ďaleko schopnejšia, aby vymyslela len nejakú vraždu. No nezabúdajme na Coopera. Vy by ste tiež nechceli, aby sa prevalili špiny, ktoré by vás mohli stáť kariéru....


Prvé strany ma vystrašili menami. Netušila som kto je kto. Nová kniha. Nové postavy. Nový príbeh. Nové okolnosti. Nové prepletenie. Bola som úúúplne mimo. Tak som čítala prvé strany minimálne trikrát, aby som sa dostala do toho kto, kedy, prečo, kde, ako... nemohla som si dovoliť, aby mi ušla sebemenšia maličkosť.

,,Sme iba triesky, ktoré odfrkli pri rúbaní lesa."

Nikto nie nevinný. Tu mi príbeh pripomínal moje obľúbené PLL, ale nejakým spôsobom ma toto nadchlo viac. Každý skrýva svoje tajomstvá. Nemohli by skrývať jedno spoločné??
Táto kniha jednoznačne súvisí s množstvom otázok. Vytvára tak napínavú sieť udalostí, ktorá vás tajomne muč až do poslednej stránky. Dychtíte po odpovediach, idete si oči ,,dolámať" po poznaní. Neustále prehodnocujete, analyzujete, snažíte sa predvídať a vytvárať si vlastné závery, no pravda je niekde úplne inde. Postupne podozrievate úplne všetkých.

Zo začiatku som pozorne čítala každú kapitolu, aby som si preverila všetkých štyroch podozrivých. Striehla som a chcela som čapnúť ich chyby, ale keď sa mi stránky začali pretáčať v šialenom tempe, mala som hlavu ako na kolotoči a nevedela som, kde sa mám pozerať skôr. Takto sa menili aj moje sympatie k postavám. Najprv som zbožňovala Jaka, potom mi učaroval miláčik Cooper, ale nakoniec u mňa jednoznačne vyhráva Nate aj s jeho odhodlaním a ťarchou na pleciach. Addy sa mi zapáčila, až keď ju tresol po hlave zúrivý rozchod. Aj pri tom dusne a tom, ako bola kniha napínavá, ma dokázali jej riadky pobaviť a prinútiť sa usmiať. Bwonwyn som tiež obdivovala. Za to ako dokázala byť v pohode, i keď bola ,,šprtka". Neuzatvárala sa.

,,Nebol si iba chalan, s ktorým som chodila, Nate. Bol si priateľ."

Kniha mi ponúkala presne to, po čom som túžila odkedy som čítala CK a vy viete, že ma nijako nezaujala, no táto kniha mi nahradila úplne každú knihu, z ktorej som necítila svoje očakávania. Je mojim objavom, tým najlepším, čo som si mohla prečítať. Stále to predýchavam, a to som knižku dočítala v nedeľu ešte pred obedom.

Bola to pleť šokov nie len pre mňa, ako pre čitateľku, ale hlavne pre samotné postavy. Uverila som im každé pípnutie. Neviem, či ju v blízkom čase niečo predčí. Pripravila ma o slová a zavalila ma hromadou pocitov. Prinútila ma nespať, nevšímať si hlad, ani smäd. Pohltila ma na celých tisíc percent. Nútila ma konšpirovať, pátrať, myslieť, prehodnocovať, domýšľať si, uzatvárať, až som nevedela, čo skôr. Cítila som strach, odvahu i spoluúčasť. Konečne som pri knihe zažila už aj iný intenzívny pocit ako rozplývanie sa. I keď ma v knihe potešili aj nejaké tie srdiečka, ďaleko dôležitejšia bola línia vyšetrovania a aj bez rozptýlenia tohot typu by som príbeh ,,žrala" stále rovnako veľmi.

,,Naplnil ma detinský pocit víťazstva, akože si vybrala mňa, hoci v skutočnosti si vybrala možnosť neocitnúť sa v správach."

Táto kniha ponúka ďaleko viac ako iba tradičný hon za pravdou, policajné vyšetrenie, otázky, pochybnosti... kniha prekypuje dynamickosťou, záhadnosťou, strachom, ktorý núti vaše srdce biť silnejšie a rýchlejšie. Cítila som tú akčnosť a rýchlosť a neočakávanosť a úžasnosť a nechcela som o tieto pocity prísť. Dostala som sa do závislosti. Zúfalo potrebujem ďalší taký výlet za adrenalínom. Dostalo sa mi omnoho viac ako som mohla očakávať.

,,Nezapadáš do šablóny, si dokonalý obetný baránok."

Samotný koniec zostal otvorený. I keď koniec pred úplným koncom nám odhalil tajomstvo, na ktoré sme čakali celých tristo strán, autorka si dala záležať na tom, aby každý jeden príbeh zostal dopovedaný. Aspoň sčasti.

Milovala som na tejto knihe všetko. Očíslovanie strán, ktoré bolo hore (toto je len taký osobný detail, pretože mi zavadzajú čísla dole na stránkach, vždy mám pocit, že môj palec musí prekrývať to číslo a ruší ma to), tiež zbožňujem chlapčenské pohľady a v tomto prípade striedanie všetkých štyroch pohľadov. Najviac som sa vždy tešil na Bronwynin. Tiež sa mi páčila tá dôležitosť podpory blízkych. Kniha nám ponúka štyri rôzne pohľady, a tým pádom štyri rôzne rodiny a ich vzťahy, ktoré nemálo ovplyvňovali myšlienky a náladu hlavných hrdinov.

Neodvrátiteľne som sa dostala k bodu, kedy vám môžem už len odporúčiť túto jazdu.
Neokázalá, nepredvidateľná, nadčasová, výborná, skvelá, neočakávaná, nejasná, záhadná, neuveriteľne reálna, uletená, správne okorenená, nekonečná, mimoriadna a dynamická...

... taká bola kniha, za ktorú by som sa obrovsky chcela poďakovať bux.sk. Knihu si môžete objednať tu.

-Rony-

sobota 25. novembra 2017

Delírium - Recenzia

Anotácia: Lena, hlavná hrdinka úvodnej časti trilógie s názvom Delírium, si užíva "posledné" leto pred svojimi osemnástymi narodeninami. To by nebolo nič neobvyklé, avšak pre ňu to znamená zásadnú zmenu. Deň, kedy podstúpi zákrok, ktorú ju má ochrániť pred nakazením deliria amor nervosou - tá znemožňuje jasne myslieť a oslabuje schopnosť robiť správne úsudky. Presne určená budúcnosť, manžel, práca - nalinkovaný život bez bolesti, na ktorý sa roky predtým tešila. No len dovtedy, kým nestretne Alexa. Ten otočí jej život naruby a Lena si uvedomí, že všetko, čo ju doposiaľ obklopovalo, bolo len dômyselnou spleťou lží...

***

Ľúbim ťa. Pamätaj si to. Nemôžu ti to vziať.


Kniha ma zaujala už len tým, že hovorí o láske ako o chorobe. Veď koho by takáto téma nezaujala? Láska je niečo, čo tu bolo, je a bude. Čo ovplyvňuje naše životy, bez čoho nemôžeme žiť. A preto som bola zvedavá, ako sa s touto témou autorka pohrá.

Musím sa priznať, ale zo začiatku som myslela, že táto kniha bude pre mňa kríž. Čitateľská kríza, nezaujímavý začiatok, nesympatická hrdinka, veľa gramatických chýb. Musela som sa premôcť a nútiť sa k tejto knihe. Veru! Niekedy to nie je na škodu.


Zabije ma to, zabije ma to, zabije ma to. A vôbec mi na tom nezáleží.


Od asi 40. strany sa to začalo uberať iným smerom. Hlavná hrdinka začala naberať akúsi "formu". Začala meniť svoje názory, správanie, akoby aj vyjadrovanie sa mi zdalo trošku dospelejšie. Príbeh začal naberať na intenzite, autorka začala stupňovať udalosti, názory, dokonca aj charakter postáv.

Síce v tejto knihe je dosť ťažký rozbeh, miestami aj nejaké nejasnosti, ale to sa dá pretrpieť. Postavy autorka vytvorila veľmi presvedčivo, Hane som síce miestami nedôverovala a ešte stále nemám k nej nejaký čistý vzťah. Stále mám trošku pochybnosti ohľadom jej osoby.

Lena je dievča, ktoré trpí smrťou matky, ktorá trpela delíriou. Celým dejom sa s ňou táto udalosť ťahá. Miestami máte pocit, akoby ľudia aj napriek tomu, že stratili akúkoľvek lásku, bolesť, stále majú v sebe také "korene zla." Postavy v tejto knihe sú väčšinou pasívne, robia to, čo ich prinútia ostatní a rovnako páchajú aj zlo, aj keď si myslia, že zlo je iba delíria a všetko ostatné je správne, dobré, tak ako má byť.

Nič pre mňa nebolo doteraz také bolestivé či nádherné, ako byť tak blízko neho a nemôcť s tým nič urobiť: ako keď v horúci deň lížete zmrzlinu tak rýchlo, až vás z toho rozbolí hlava.


V tejto knihe sa snáď nenájde jediná postava, ktorá by vám bola sympatická, prechovávali by ste k nej sympatie a jej správanie by vás nepohoršovalo. (Ak neberieme do úvahy hlavné postavy. (!Aj keď, ešte si zamilujete Gracie. Neskutočné zlaté dievčatko, aj keď sa spomína v príbehu málo.)
Alex je typický chalan, ktorý sa objaví vždy tam, kde má, vie rozmýšľať, zachovať si chladnú hlavu, obetovať sa.

V priebehu deja spoznávame sieť lží, charaktery rôznych postáv, prostredie, zlo, silu lásky, porozumenia, pochopenia, rodiny, strachu, slepého nasledovania "autorít", materinskú lásku.

Všetko sa rozplynie: horúčava, výbuch farieb, vznášame sa.


Autorka nám ponúka príbeh, v ktorom hlavní hrdinovia hľadajú svoje šťastie, Lena objavuje svet, v ktorom doteraz žila ako svet, ktorý je plný lží a každý sa snaží iba zabaliť pravdu do pozlátky, že nikomu nemožno veriť a ľudia v jej okolí iba slepo poslúchajú príkazy bez toho, aby sa nad nimi hlbšie zamysleli. Chcú ostať vo svojej pomyselnej škrupinke, nepripúšťajú si inú pravdu, len tú ich, ktorú považujú za správnu.

Summa summarum, kniha je skvelá. Napínavá, miestami máte chuť plakať, smiať sa, bežať, užívať si život, hlavným hrdinom pomôcť, posunúť sa čím skôr na "koreň veci", nájsť riešenia, všetko vyriešiť, aby bol každý človek šťastný a aby sa dozvedel pravdu. I keď viete, že aj keby ju ľudia vedeli, aj tak ostanú vo svojom presvedčení, pretože sa neradi vzdávajú svojho stereotypu a pocitu bezpečia, v ktorom, podľa nich, žijú.

Keby som tak teraz mohla zatvoriť oči, premeniť sa na prach a ničotu a pritom cítiť, že sa moje myšlienky rozptyľujú ako chumáčiky púpavy, unášané do diaľky na krídlach vetra.

>Sima<

Za knihu by som chcela poďakovať kníhkupectvu KnihyPreKaždého. 

streda 22. novembra 2017

Všetkým chalanom, ktorých som milovala - Jenny Hanová (recenzia)

,,"Svojrázne zlatá" je urážka. Absolútna urážka!"

Dnešok nie je charakteristický písaním listov. Je jednoduchšie chytiť do ruky telefón a napísať svojmu drahému pár slov, ktoré mu spravia deň. Kedysi fičali listy viac ako smsky. Ja som asi zastaraná, ale svojmu drahému píšem listy každé Vianoce a narodeniny. Ide mi to lepšie ako rozhovory. Preto ma zaujala táto knižka. Nepripadala som si ako jediná trapka, ktorá odmieta moderný spôsob života. Samozrejme, len na chvíľku.

Lara Jean určite nie je jednoduchá. Už len tým menom. V celej knihe ju len asi trikrát oslovujú inak ako celým menom. Americká Kórejčanka. To ste nečakali, však?? Ale je to iné a nové. Stále je to obyčajné dievča na strednej, čo rieši obyčajné nenaplnené lásky a píše im sebe adresované listy. Pohodička! Až do chvíle kým sa listy záhadne samé nepošlú :"D To je začiatok drámy. Lara Jean napísala päť listov piatim chalanom. Jeden bol gej, druhý sa odsťahoval, tretí neviem čo, ale čo zvyšní dvaja? Tí listy dostali a išli sa aj pobiť o vysvetlenie. Až kým si ich vysvetlenie nenašlo samo. Lara Jean zazmätkovala a pobozkala Petra, svojho kedysi kamaráta, adresáta jej prvého bozku. To bolo začiatkom ich akože vzťahu. Len na oko. Bolo silne cítiť, že to iba nehrajú, že niečo na tom bolo naozaj. Že sa ani tak nesnažili. Žiadne pravidlá ,,nebozkávaj ma" a ,,nebudem ti kupovať trápne romantické darčeky ako ruže" ma nepresvedčia o tom, že to hrali len tak nezištne. Vždy je tam tá iskra, len o nej nevieme. Len zahorí o dosť neskôr. ;)

,,Nechám ľudí veriť tomu, čo sa im páči. Nepovažujem za svoju povinnosť vešať im všetko na nos."

Čítanie tohto bojazlivého čítania ma pohltilo. Nemôžem povedať, že som bola nadšená, ale stránky akoby sa otáčali bez mojej asistencie. Kapitoly sú krátke a veľmi dynamické, i cez to mi však v tejto rozprávke chýbalo také to hlbšie načrenie do problematiky, ktoré by to všetko trošilinku okorenilo. I tak bol príbeh jednoduchý, klišoidný, ale zaujímavý.

Postavy boli normálne a potom tam boli osoby, ktoré sa mi páčili najviac. Bola to Larina mladšia sestrička Kitty. Aká bola malinká, taká bola štiplavá a odhodlaná. Nebála sa vyjadriť svoj názor a staršiu sestru Laru Jean zrovna nezbožňovala. Páčil sa mi tiež obraz rodiny podaný v tejto knižôčke. O jej dôležitosti je tam toho ojojoj. Aj keď Lara Jean opisovala Petra Kavinského ako totálneho kreténa, nafúkanca a narcisa, ja som si ho obľúbila, a to hneď na začiatku, keď ju videl sedieť na múriku pri jej nabúranom aute a ponúkol jej pomoc, i keď hneď odfrčal za svojou frajerkou - kráľovnou.

Spomínala som tu dôležitosť rodiny a bolo úžasné vidieť, ako sa tri mladé dievčatá snažia nahradiť si matku jedna druhej i svojmu otcovi. Varia, perú, sú tu jedna pre druhú. Určite to nie je jednoduchá situácia, ale zvládali to perfektne. Aj napriek tomu, že im častokrát zhorela večera, alebo sa pohádali. To je normálne. Držali pokope. Boli tím.

Celý príbeh by som zhodnotila asi takto: V jednoduchosti je krása. Bolo to milé. Bolo to zábavné. Bolo to rýchle. No nemalo to dramatickosť, ktorú by ste z tohto príbehu vyšťavovali veľmi dlho. Štvalo ma tiež, že kniha neobsahuje žiadne extra cute myšlienky, ktoré by sa hodili aj do recenzie na zverejnenie. Toho som sa bála, že recenzia bude taká mĺkva. Aj najpriek mojim vysokým nenaplneným očakávaniam ma kniha dokázala prekvapiť a priniesť niečo nové. I keď častokrát úplne zbytočne a inokedy úplne trápne a otrepane, ale myslím, že to bude tým vekom a zoznamom už prečítaných kníh. Teraz ma to mrzí, pretože mám knižku s čím porovnať a určite vo mne nezanechala také to wau, ktoré mi nedovolí odtrhnúť sa. Knižka je venovaná čitateľom o niečo mladším odo mňa a tým by som ju určite odporúčila.

,,Vedel si, že ak sa ľudia hádajú, znamená to, že im na tom druhom stále záleží?"

Avšak aj cez celé tie plusy a mínusy som rada, že som si príbeh Lary Jean prečítala a kvôli tomu začiatku na konci viem, že sa raz určite dostanem aj k pokračovaniu a s príbehom milého, obyčajného, plachého dievčaťa, ktoré svoju lásku už nepredstiera, som ešte neskončila. ;)

Za knižku ďakujeme knúhkupectvu PreŠkoly.sk. Knižku si môžete zakúpiť tu ;)

-Rony-

piatok 17. novembra 2017

Strach - Recenzia

Anotácia: Mysteriózny triler plný hrôzy. Vyhorený tridsiatnik sa po rokoch vracia do prímestskej štvrte na úpätí hory ukrývajúcej mrazivé tajomstvo - vo výnimočne studených zimách sa tam strácajú deti. Spolu s bývalou láskou a kamarátmi musí čeliť nielen zlomyseľnej sile, ale aj tieňom vlastnej minulosti. Všetky pády a sklamania, ktoré dovtedy zažil, sú ničím oproti peklu striehnucemu na miestach, kde vyrastal.

***

Od tohto autora som ako prvú knihu čítala Trhlinu. Úplne ma vtiahla do deja a na konci som bola z nej taká znechutená, že som si povedala, že tadiaľto cesta nevedie. Napriek tomu, ma vždy "hlodal pocit", že si musím ešte niečo od tohto autora prečítať! A prečo? Lebo milujem slovenských autorov. A táto kniha? Ne-sku-toč-ná!

Rozdiel bude aj v tom, že Trhlinu mu vyrozprával jeden muž a on jeho príbeh napísal. Strach je úplne iná kniha. V tejto knihe vidíme autorovu tvorivosť, skvelý štýl písania, ktorý vás úplne pohltí, budete zadržiavať dych, plakať, budete mať zimomriavky po celom tele a popri čítaní sa budete obzerať na každú stranu, či niekde niečo vedľa vás nie je. Br!

Prostredie:
Prostredie mi je veľmi blízke, pretože autor sa pohráva s mestami, ktoré často navštevujem - Žilina a Ružomberok, a preto je toto prostredie pre mňa zaujímavé. Dodáva vám to takú myšlienku, že keď chodíte po uliciach v týchto mestách, tak rozmýšľate, aké problémy môžu mať ľudia, ktorí okolo vás prechádzajú, či majú nevyriešené spory, či ich detstvo tak ovplyvnilo, že sa to s nimi ťahá stále a podobne.

Štýl autora:
Ako som už spomínala, tak autor má ten dar, že dokáže zaujať čitateľa hneď pri prvej vete. Nedáva zbytočné omáčky, nespomaľuje deje, síce vás drží v napätí a potom stránky preletíte rýchlosťou svetla, píše pútavo, vyvolá vo vás zmes emócií, zmes strachu, zmes nádeje a zmes údivu, pretože aj keď si myslíte, že to dopadne tak, nakoniec to celé zmení a dopadne to úplne inak.

Postavy:
Postavám sa snažíte počas celého príbehu porozumieť. Hlavne hlavnej postave. Nakoniec však zistíte, že hlavná postava prezradí o sebe iba to, čo chce a necháva nás v napätí až do konca.
Vidíme tú určitú intelektuálnu zrelosť, kedy dokážu postavy čeliť strachu, ktorý ich ovláda, ale zároveň si chcú uchovať určitý odstup, akoby sa ich to netýkalo.
Celkovo nemáme dosť veľkú možnosť spoznať psychiku, charakter postáv, iba z určitých ústrižkov, ktoré hlavná postava pokladá za dôležité.

Dej:
Dej je popretkávaný strachom, rôznymi myšlienkami autora, kde vysvetľuje rôzne všeobecné tvrdenia, taktiež určitou formou lásky, nadprirodzenými prvkami, detstvom, udalosťami, ktoré navždy ovplyvnia naše zmýšľanie, povahu a postoj k daným veciam, a taktiež je tu zobrazená strata blízkej osoby.
Občas máte pocit, že hlavná postava prichádza o rozum, ale zároveň sa snaží prísť veci na koreň.
Veľmi sa mi taktiež páčilo, že autor dával každej udalosti zmysel a musela byť podložená faktami. Často ste mali pocit, že ten príbeh je skutočný a niečo také sa ozaj niekde deje.

Celkovo sa kniha číta skvelo! Prečítala som ju na jedno posedenie, tŕpla som pri nej, bála sa, snažila som sa nejakým spôsobom postavy povzbudiť alebo zastaviť, tisli sa mi slzy do očí, pri opisovaní niektorých "praktík", hlavne keď sa v príbehu nachádzali zvieratá a deti.

Autor vo vás vyvolá strach, ale taký strach, že o chvíľku sa budete báť chodiť aj na nejakú túru, do lesa, do hôr, pretože nikdy neviete, čo tam číha!

>Sima<

pondelok 13. novembra 2017

Odpadlík - Recenzia

Anotácia: Rozprávač Odpadlíka, ktorý sa narodil v "agrárnom gete" Dickensu na južnom okraji Los Angeles, sa zrieka osudu Kalifornčana nižšej strednej vrstvy: "Umrel by som v tej iste izbe, v ktorej som vyrastal, a hľadel na pukliny v štukovom strope, ktoré sú na ňom od zemetrasenia v šesťdesiatom ôsmom." Vychoval ho osamelo žijúci otec, kontroverzný sociológ, a detstvo strávil ako subjekt psychologických výskumov s rasovým zameraním Verí, že otcovo priekopnícke dielo sa zvŕši monografiou, ktorá vyrieši rodinné finančné problémy. Ale keď otca zabije výstrel policajta, uvedomuje si, že monografia nikdy nevyjde. Zostal mu len účet za pohreb.
Rozprávač - odpadlík, pobúrený zákernosťou osudu a zlým stavom svojho rodného mestečka, sa rozhodne napraviť inú krivdu: vrátiť Dickens na mapu Kalifornie. Na pomoc si berie najslávnejšieho obyvateľa tejto mestskej časti, posledného žijúceho účinkujúceho v seriáli Malí uličníci Hominyho Jenkinsa a spustí najškandalóznejší projekt, ktorého súčasťou je obnovenie otroctva a segregácie na miestnej strednej škole a ktorý ho nakoniec privádza pred Najvyšší súd.
Odpadlík Paula Beattyho je prenikavá satira o mladíkovi, ktorý nadobudol izolovanú mimoškolskú výchovu, a o rasistickom súdnom konaní. Spochybňuje posvätné princípy americkej ústavy, mestského života, hnutia za občianske práva, vzťahu medzi otcom a synom a svätého grálu rasovej rovnosti - černošskej čínskej reštaurácie. Je napísaný charakteristickým štýlom absurdnej literatúry, má schopnosť čitateľa rozosmiať i rozplakať, je hrozivou aj hrozivo zábavnou obžalobou našich čias.

***

Kniha ma už na začiatku zaujala svojou anotáciou, neskôr som si vypočula aj nahrávku z audioknihy, no stále som nevedela, čo od nej očakávať.

Musím povedať, že to nie je obyčajná kniha. Až na konci zistíte celý jej zmysel.

"Vaša ctihodnosť, prosím, aby ste ma označili za človeka."


Neviem, kde začať. Ťažko sa píše recenzia na knihu, ktorá vás úplne dostala , paralyzovala, uchvátila, ale zároveň aj znechutila. Celá tá kniha je miestami postavená za hlavu, nechápete, o čom to ten autor točí, ale keď sa pokúsite "prehrýzť" celý ten rasizmus v knihe, tak zistíte, že táto kniha nemá absolútne uplatnenie, ale prináša vám neskutočne zrelé argumenty, pohľad na svet, na taký, aký je.

Nielenže rieši závažnú tému, ale je popretkávaná sarkazmom, ktorý si zamilujete. Dozviete sa, že ľudia odlišnej pleti, ako je tá naša, sú navlas podobní nám. Nie je medzi nami žiaden rozdiel. Správame sa rovnako, konáme rovnako. Niektorí prechovávajú však k inej rase aj neznášanlivosť. (Čo nie je úplná novinka, pretože rasizmus tu bol a stále je a bude. Nech robíme čokoľvek.)

Neviem, ako by som najlepšie vystihla tieto postavy. Sú to postavy čiernej pleti, ktoré si sami medzi sebou hovoria "negri". Miestami to berú ako urážku, miestami sa z toho smejú. Neviem prečo, ale ja v tom vidím určitú silu tejto komunity, pretože je to fascinujúce, ako sa ku všetkému správajú a ako sa dokážu postaviť k "nejakej veci."

....čím viac ľudí naokolo by mohlo poskytnúť pomoc, tým menej je pravdepodobné, že niekto pomoc poskytne.


Príbeh v tejto knihe nehovorí len o jednej hlavnej postave, ale o všetkých getách, ktoré sa tvoria medzi obyvateľmi. Pri tejto knihe zažijete takú úctu k tomu, čo robia, ako myslia, ako sa správajú.

Vidíme nielen vývoj medzi postavami, ale autor zachytáva aj život mesta, život Ameriky. Odpadlík nielenže odcudzuje Ameriku, jej systém, ale taktiež uplatňuje rasizmus, ale v takom ponímaní, že o ňom hovorí, ako vplýva na ľudí. Že neexistuje len rasizmus "bieli proti čiernym", ale aj naopak.

Veta, ktorá sa nachádza v knihe a asi najviac vyjadruje postoj ľudí, je táto: Pod pojmom "rasa" máme na mysli "negrov", lebo nech sa už hlásime k hocijakému presvedčeniu, zrejme by nikomu nepadlo zaťažko bez váhania vytiahnuť kraviny o Indiánoch, Hispáncoch, Aziatoch a o najnovšej americkej rase - o celebritách.

Taktiež sa v tejto knihe vyjadruje názor aj o postavení nielen "čiernej rasy", ale aj celkovo iných rás, ktoré nie sú "biele". Taktiež postavenie žien voči mužom. I keď to nemá taký veľký dosah ako rasizmus "bieli vs. čierni".

Tak ako väčšina černošských mužov vzdelávaných v Los Angeles aj ja som bilingválny iba do tej miery, aby som mohol sexuálne obťažovať ženy hociktorého etnika ich rodným jazykom.


Celkovo sa dosť ťažko vyjadruje názor na túto knihu, pretože je plná násilia, vulgarizmov, RASIZMU, segregácie, otroctva a názorov.

Hlavná postava nie je len mužom, ktorý sa snaží prinavrátiť hranice mestu Dickens, aby sa opäť vrátilo do máp, ale je aj mužom, ktorého hlboko ovplyvnila výchova jeho otca, je to taktiež muž, ktorý sa snaží farmárčiť a ktorému sa darí.

Jeho otec aj keď bol pre mňa úplne neznesiteľná postava, jeho syn si vytvoril voči nemu rešpekt a aj po jeho smrti si ho vážil. Nielen ako človeka, ale hlavne ako otca. I keď otcova láska nebola ukážkovým príkladom, lepšie sa správal k cudzím ľuďom ako k svojmu synovi, láska syna k otcovi sa v tomto diele nájsť dá.  Nech urobí otec synovi čokoľvek, nech ho berie ako vedecký výskum a robí na ňom pokusy, stále je to jeho otec.

Štýl autora je dosť ťažký. Musíte venovať celú svoju pozornosť, aby vám niečo neušlo. I keď kniha sa dá klasifikovať ako kniha o rasizme a segregácii, tak sú v nej rozobrané aj témy lásky, farmárčenia, politických názorov a podobne. Budete sa smiať, ale aj krútiť hlavou.

"Tvrdiť o ľuďoch, že sú prihriati, len preto, že ti vyčítajú, že robíš niečo prihriate, je poriadne prihriate."


Až do poslednej strany nebudete vedieť, čo si o tejto knihe myslieť. Ale potom, na konci, keď sa prejavia výsledky jednej myšlienky, tak budete cítiť také zadosťučinenia, že ste pri tom boli.

Summa summarum, veľmi realistická, kritická, rasistická kniha, ktorá vás donúti rozmýšľať, ponúkne nové pohľady na svet a ukáže, že všetko má svoje pre a proti. Mne sa kniha páčila veľmi, pretože aj po prečítaní, stále máte pocit, že ten príbeh žije stále s vami, stále máte pocit, že je to reálna udalosť a že ešte stále trvá.

A ešte posledné slovo, strašne sa mi nepáčil v niektorých momentoch preklad. Keď sa prekladá slovíčko z angličtiny do slovenčiny, tak by ten preklad mal ostať aj vtedy, keď z toho slova vymažeme jedno písmeno. Nepamätám si presne, ale na aute bolo napísané TO a TA (niečo v tom zmysle), a tieto nadpisy sa zoškrabali a ostalo iba YO. Kde sa teda zoškrabalo U. Tým pádom, tam nebol žiaden súvis s TO a TA. A druhá vec. Odkedy kozmetička upravuje vlasy?!
Taktiež veľa slov bolo z angličtiny, ktoré sa napísali "píš, ako počuješ". Jaj! Prepáčte, ale musela som si rypnúť. 

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem bux.sk Knihu si môžete zakúpiť tu.

streda 8. novembra 2017

Kiki z Montparnassu - Recenzia

Anotácia: Toto je příběh Kiki, které se na bohémském Montparnassu dvacátých let podařilo vymanit z bídy a stát se jednou z nejcharismatičtějších postav medziválečné avantgardy. Družku Mana Raye, jehož inspirovala k legendárním fotografiím, zvěčnili na svých plátnech Kisling, Foujita, Per Krohg, Calder, Utrillo nebo Léger. Kiki ale nebyla jen múzou jedné generace hledající zpusob, jak se zbavit kocoviny z první světové války, byla především jednou z prvních emancipovaných žen dvacátého století. Vedle sexuální a citové svobody, kterou si dopřávala, se u Kiki projevovala svoboda ve vystupování, v projevu a v myšlení, která nevzešla odnikud odjinud než ze školy života.

***

Umělec se těší z věčnosti. Moje ruce učiní tvoje tělo nesmrtelným!


Musím povedať, že na túto knihu som sa veľmi tešila. Nielenže milujem klasické francúzske prostredie, príbehy, ktoré dotvára sám život, hlavne milujem príbehy žien, ktoré neboli dokonalé, ale predsa boli.

Kiki nebola zrovna prototyp dokonalej ženy. Nebola "chudá". Mala krivky, ktoré ju charakterizovali. Mala dlhý nos a rada bývala nahá. Už v jej vyjadrovaní, správaní vidieť prvky feminizmu, ale zároveň aj nie. Síce je silnou nezávislou ženou, ktorá rada spieva, tancuje, maľuje, uvedomuje si svoju ženskosť, prezentuje dokonalosť ženského tela, silu ducha, napriek všetkým jej pozitívnym vlastnostiam, drieme v nej istá forma naivnosti.

Všechny moje nedostatky smažou jedním tahem štětce!


Kiki je nielen pozoruhodná v tom, že je, ako sa hovorí, "multitalent", ale aj v tom, že vie vytvoriť okolo seba také prostredie, že každý chlap padá pri nej do kolien. Vie si získať ľudí, občas nimi dokonca mierne manipulovať.

Nielenže maľovala, tancovala, spievala, takisto si užívala drogy, sex, ženy, mužov, život. Veľa ľudí ju bralo ako prostitútku, ktorá sa vyzlečie pred každým. No v jej osobe treba hľadať hlbší zmysel. Treba nájsť tú malú dušičku, ktorá bývala s babkou, ktorá trpela, keď zistila, ako sa zachovala jej najbližšia rodina, ktorá aj keď jej matka nebola ukážková, vždy mala určitý vzťah k nej.

V každej kapitole jej života vidíme rôznych mužov, ktorí majú rôzne charaktery. Buď sú rovnako skazení ako ona, alebo majú na život iný pohľad.

Vidíme komplikovanosť ľudských vzťahov, boj s drogami, taktiež ocitnutie sa vo väznici, lásku, rodinné vzťahy, komplikovanosť bytia.

Kam jdeš?
Ponořit se do reality!


Stále tvrdím, že kniha, ktorá má v sebe svoje čaro, nepotrebuje veľa textu, aby ho prejavila. Milujem komiksy a tento som si zamilovala. Je ľahko škrtnutý erotikou, každý obraz, každý okamih má svoju silu. Vyvoláva vo vás toľko pocitov, že máte chuť sa smiať, plakať, zažívať tie krásne chvíle spolu s Kiki a zúfalo sa snažíte prísť na to, ako to všetko skončí.

Z konca som bola mierne prekvapená, ale aspoň vidíme, ako život s nami všetkými raz vybabre, kto naozaj ľúbil, kto sa pretvaroval, kto žil a kto nie.

...Měla bys vědět, princezno, že spanilí princové existují jen v pohádkách. V opravdovém životě jsou jen žabáci.


Celou knihou sme sprevádzaní rôznymi pocitmi, ale posledný obraz vyvolá vo vás najväčšiu emóciu, za to vám ručím.

Kniha je nielen skvelým zachytením jednej výnimočnej ženy, ale aj knihou, ktorá zobrazuje život viacerých ľudí. Spoznávame názory na rôznych maliarov, dadaistov, významných Francúzov a iných. Vidíme, ako sa z mladého dievčatka, vychovaného iba babkou, stáva cieľavedomá žena, ktorá si svoju ženskosť veľmi dobre uvedomuje.

Aby som stále nechválila, kniha má aj nejaké negatívne stránky a to tie, že veľmi rýchlo sa skáče z jednej akcie do druhej akcie, občas som mala problém sa zaradiť do jej života, pretože tam bolo veľa mien, veľa mužov, každý muž mal iné postavenie, inú rolu v jej živote.

Ak milujete komiksy, Francúzky, Francúzsko, štýl vyjadrovania Francúzov, tak určite si vás táto kniha získa. Nielen to len životný príbeh, je za tým niečo viac. Nezávislá žena, spontánnosť v rozhodovaní, osud, ktorý je nám navždy daný, komplikovanosť života a lásku k umeniu, k ľuďoch, ženám, mužom, sexu. Kiki si zamilujete ! Nebola dokonalá, ale svet jej ležal pri nohách.


Všechno, co v životě děláme, i milování, všechno děláme v rychlíku, který nás veze na smrt.


>Sima<

Za knihu by som chcela poďakovať kníhkupectvu PreŠkoly.sk Knihu si môžete zakúpiť tu.

sobota 4. novembra 2017

Zoznámte sa, moja knižnica! ;)

,,You can find magic wherever you look. Sit back and relax, all you need is a book." - Dr. Seuss

Sima tu hádže také články, že ja môžem ísť zbierať kytičky na lúku :"D Tiež má ďaleko väčšiu knižnicu, a preto sa vám v tomto príspevku prihováram ja ;) Vezmem vás na prehliadku mojej knižničky a ukážem vám moje krásky, lásky a sklamania, pretože Sime by to zabralo týždne a vám dni kým by ste sa prelúskali cez príspevok plný jej pokladov.

Moja knižnica sa rozrastá a obávam sa, že knižky za chvíľu nebudem mať kam dávať. Akosi sa nám s nimi roztrhlo vrece. Neustále premiestňujem a upratujem moju veľkú poličkovú stenu nad posteľou, aby som mala systém a miesto. Nie je to jednoduché, moje predstavy sú až príliš detajlné. Zatiaľ som knihám venovala dve poličky, no budú potrebovať viac.

Knihy si ukladám podľa vydavyteľstiev, ale pokiaľ ma kniha naozaj dostane, musí mať miesto v nižšej poličke. Tam mám booklab, yoli a cooboo s ČK od motýľa,  sladkou sériou a after v anj. Vyššie mám tie, čo som ešte nečítala, nepodarené darčeky a detské knihy. Jednoznačne je očividné, že zbožňujem tú poličku nižšie. 

Tešia ma naše spolupráce. Práve naše spolupráce obohacujú moje kráľovstvo a zapĺňajú mi poličky. Hlavne booklab ma vždy dostane nejakou coool novinkou ako napr. Polnočná dáma alebo Vrania šestka. Cooboo mi ponúka milé cute oddychovky. Čo sa týka Fortuny, tak Chodiaca katastrofa vždy zostane mojou srdcovkou. 
Mnohý ste už moju knižnicu videli pred rokom na instagrame medzi našimi prvými fotkami ;) ak sa chcete presvedčiť alebo si ju pripomenúť, môžete sa k nej dostať tadiaľto ;)

Na najvrchnejšiu poličku vpravo, som si začala ukladať neprečítané recezáky a knihy v anj. áno, presunula som tam aj svoju After. Hneď vedľa mám moje miláčikovské deky, ktoré zbožňujem. O sviečkach, ktoré na poličkách mám som písala v príspevku o kráľovstve kníh a sviečok. Takže knihy, sviečky, deky ;) Čajík a tá atmosféra, ktorú vám nikto nevezme. To je niečo!


Sami vidíte, čo mi pribudlo a ja vám teraz priblížim moje obľúbené ;)

♕ najhrubšia kniha v mojej knižnici: Mesto kostí
zbožňujem príbeh Clary a celý tieňolovecký svet, najmä zázraky Cassandry Clare, úžasná autorka
♕ najkrajšie prevedenie: Letní dny a noci
toto bol darček od priateľa a čítam z nej vždy, keď sa on učí na skúšky a je to taká moja milovaná, ktorá mi pripomína jeho ♥
♕ najzaslzenejšia/najdojemnejšia: Tisíc chlapčenských bozkov
nikdy by mi nebolo napadlo, že niečo tak krásne a cute by ma mohlo rozorvať na kúsky, a to táto knižka rozhodne urobila
♕ najúžasnejšie: Polnočná dáma, Chodiaca katastrofa, After,  (hush hush)
to budú vždy moje preferované a rada k nim vždy vrátim
♕ najvrrr: After
vy viete prečo, jednoducho je to písané tak dynamicky a odvážne, že sa nemôžete odtrhnúť, nech už sú hlavní hrdinovia akokoľvek sprostí a naivní, nech sa dej opakuje akokoľvek dlho, aj tak vás to nedradí
♕ najnovší úžas: Vrania šestka
milujem vrany a pávy, nový príbeh, nový svet a nový skvost, ktorý ma nútil zatajiť dych
♕ najmilšia: Selekcia
také milé, jemné, princeznovské, kde sa nikdy nič zlé nestane a vždy zvíťazí gýč a romantický predvídateľný šťastný koniec
♕ najnapínavejšia: Piata vlna
oproti filmu sa kapitoly strašne ťahali a ja som najviac zbožňovala tú časť o Cassie, ibaže sa všetky striedali a ja som hltala stránku za stránkou, len aby som sa dozvedela, čo je s Cassie
♕ najmotivačnejšie: Denníky Carrie B.
môj spisovateľský vzor, tu niet o čom
♕ najobsiahlejšie/ rýchle/ akčné: Diamantový dvor
už v polovici som mala pocit, akoby kniha už mala byť na konci, ale ona pokjračovala ďalej s ďalším vývojom ešte prudším než ten predtým, podobné Selekcii
♕ najlepší zvrat náklonnosti: Na dvore z tŕňov a ruží
neznášala Feyre, ona bola tak hlúpa a neviem či to bolo prekladom, ale jej myšlienky sa mi absolútne nepáčili, celá bola totálne hlúpa, nepremýšľala a tie jej ,,chúťky" a niektoré pomenovania vecí ma znechutili viac ako dosť, avšak koniec ma dostal a na ďalšiu časť sa teším, tiež som si obľúbila Rhysanda viac ako Tamlina, Tamlin bol ťuťmák a Rhys sa s ničím nepapral
♛ Červená kráľovná
tu ma uchvátil nápad rozdelenia sveta krvou, druhý diel ma nadchol o čosi menej, ale aj vďaka napínaku na konci sa nehorázne teším na tretí diel

Dúfam, že sa vám tento náš nový článok potešil alebo aspoň zaujal, kľudne nám napíšte, čo čítate vy a kde ukladáte svoje obľúbené knihy ;) potešíme sa vašim nápadom ♥
-Rony-