Placebo My - Baja Dolce (recenzia)

Život je ako kniha. Nemôžete začať čítať novú kapitolu, kým nedočítate tú predošlú. Ak toto pravidlo porušíte, ak časť textu preskočíte, navždy v sebe budete niesť pochybnosti o tom, či to, čo cítite pri ďalších riadkoch, je skutočné. (s. 301)

Tak sme sa dočkali. Všetci priaznivci Placebo série sa začítali do jej posledného dielu.

Príbeh Emy a Chrisa je vrtkavý, život ich neustále skúša, okolo nich je množstvo klamstiev a pretvárok, s ktorými musia bojovať.

Po všetkých útrapách, ktoré museli zvládnuť, nadobúdajú pocit, že nastal čas, keď už si budú môcť užívať jeden druhého a krásu, ktorá sa vznáša okolo ich vzťahu.

Nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Stačí jeden telefón a všetko sa začína rúcať. Oživia sa staré nočné mory? Kto túto hru vyhrá? To sa dozviete v knihe Placebo My.

"...Nikdy predtým som však nemal nutkanie vracať sa späť. Teraz mám tých dôvodov milión,"... (s. 14)

Kým v prvých dvoch častiach tejto trilógie sme preskákali nejaké životné skúšky a zoznámili sa s postavami, v Placebo My sa ocitáme zoči-voči veľkej dráme, ktorú budú musieť Ema s Chrisom prekonať. Čiže to, o čom sme doteraz len čítali, sa zhmotnilo pred našimi očami.

Ema pôsobí rovnako naivne a neuvážene ako v prvých dieloch, avšak čitateľ nemôže túto vlastnosť zazlievať, skôr je výborným zobrazením toho, ako dokážu ľudia s ňou manipulovať a aká je ľudská duša krehká. 

Naše dve hlavné postavy, Emu a Chrisa, v tomto príbehu už niet potreby predstavovať, pretože čitateľ vie už o nich všetko potrebné. 

Život je prikrátky na naprávanie všetkých chýb a zlých rozhodnutí, ktorých sme sa dopustili , a pridlhý na to, aby sme ich zoznam ešte rozšírili. (s. 299 - 300)

Autorka sa nezastavuje pri charaktere len týchto osôb či vyvolania drámy, ale zároveň predostiera životné osudy postáv, ktoré sú blízke Eme či Chrisovi. Vytvára tým spleť charakterov, ktoré sa vzájomne prekrývajú a dopĺňajú. Neobmedzuje sa len na určitú ľudskú vlasnosť, ale na celú škálu vlastností - buď tých dobrých, alebo tých zlých.

Príbeh je opäť raz plný lásky, bolesti, pochopenia, nádeje, kamarátstva. Autorka využíva všetky témy, ktoré boli aj v predchádzajúcich knihách. Mohli by sme nabrať zlý dojem, že nič nové neponúka. Ale opak je pravdou.

"Bez teba by som bol dávno mŕtvy," vyslovil slová, ktoré bodali ako nôž.
"Nehovor tak," prosila som.
Hladil mi tvár a pery sformuloval do obľúbeného úsmevu. "Prebudila si ma. Milujem ťa, sladké dievčatko." (s. 86)

Týmto záverečným dielom všetko vrcholí, všetko naberá zmysel a vyjasňujú sa kontúry príbehu. Boj o lásku, o kamarátstvo, zodpovednosť, sila tvoria základ tejto knihy.

Jednoduchý štýl autorky, ktorý je založený na dialógu a opisu danej situácie, je popretkávaný zvratmi, dynamikou, drámou a nočnými morami, ktorým sa Ema postaví čelom. 

Zároveň autorka neostáva len pri vzťahoch či témach, ktoré sú rozpracované v prvých dvoch dieloch, ale posúva svoj objekt záujmu aj na inú sféru - na rodičovskú. A to už z akejkoľvek stránky.

(Zároveň musím vyzdvihnúť autobiografické prvky, z ktorých bolo silne cítiť, že ich autorka píše s láskou.)

"Bez teba bude život menej farebný," šepla som a hodila mu ružu ako moje ďakujem za každý moment s ním. (s. 346)

Keď si spätne prehráme predchádzajúce diely, tak zistíme, že tento je najsilnejší. Nielen preto, že v ňom všetko vrcholí a hlavné postavy sa snažia nájsť riešenie na nočné mory, ale zároveň je aj riešením, nájdením stratenej nádeje - plný bolesti, straty, výkrikov zúfalstva, no hlavná je viera, že láska všetko zahojí, pretože ona je tou správnou medicínou, a nie len placebo efektom.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnej autorke, ktorú môžete sledovať aj na jej instagrame či na webovej stránke.

Jediná žena v miestnosti - Marie Benedict (recenzia)

Príšera, čo sa zakrádala v tieňoch, čo sa skrývala za kvety, dary, šperky a mnohé domy, sa predo mnou náhle zjavila  v plnej podobe. A už sa nikdy neskryje. (s. 114)

Kniha o oslnivo krásnej a ohromujúco múdrej žene, ktorej život nebol jednoduchý.
Hedy Kieslerová bola mladá talentovaná herečka židovského pôvodu. Jej krása ju zachránila pred nacistami a viedla k manželstvu s bohatým a vplyvným rakúskym obchodníkom so zbraňami.
Friedricha Mandla opantala svojou krásou, avšak jej myseľ podcenil. Ako mnohí iní.

Ako jeho manželka si vypočula na bohatých večierkoch o plánoch a problémoch tretej ríše, ktorým rozumela viac, než by ktokoľvek predpokladal.
Friedrich bol však chorobne žiarlivý, a tak sa snažila zosnovať útek a vymaniť sa z jeho moci.

Dostala sa až do Hollywoodu, kde sa z nej stala Hedy Lamarrová, hviezda filmového plátna.
Keďže ju ťažili myšlienky o tom, čo si vypočula na večierkoch, rozhodla sa pomôcť krajine v boji proti nacistom tým, že vytvorí prístroj, ktorý im pomôže... avšak nik ju vtedy nepočúval.

...prijatím inej histórie sa nikdy nezbavím tej prvej. Môj bývalý život bude navždy presakovať do tohto nového sveta ako voda cez škáry v priehrade, ktorú nikdy poriadne neutesnili - až kým sa nepostavím minulosti čelom. (s. 165)

Silný námet robí z tejto knihy veľké lákadlo, pretože čitateľ od nej očakáva silne nabitý príbeh,  príbeh plný emócií, zvratov. To, čo dostane, sa od tejto predstavy líši.

Dej príbehu začína akoby in medias res, keď sa ocitáme v divadle a Hedy dostane kvety od neznámeho nápadníka. Spoločne s ňou zisťujeme, o koho ide.

Ďalej dej klasicky pokračuje tým, že sa dostávame do problematiky vzťahu medzi Hedy a Mandlom, ocitáme sa na začiatku ich vzťahu, ktorý sa pomaly mení na posadnutosť a chorobnú žiarlivosť, ktorá vedie k zákazom a násiliu.

Čitateľ má zároveň prístup k informáciám o jej rodine, priblíži sa k vzťahom, ktoré vládnu medzi matkou a dcérou, otcom a dcérou.

Postupne pokračuje v tom, ako autorka opisuje bujaré večierky, zmeny nálad, podriaďovanie sa, vzdanie sa hereckej kariéry, poslúchanie, len preto, lebo ju Mandl môže zachrániť pred nacistami.

Celou knihou sa nesie moc - moc nad krajinou, moc nad verejnou mienkou, moc nad ženou.

Bola som jednoducho iba ďalšia nesmierne cenná neživá dekorácia, ktorou sa mohol chváliť - symbol jeho bohatstva a šikovnosti. (s. 125)

Jedného dňa sa však rozhodne Hedy ujsť. Čaká ju jeden zmarený útek, ale neskôr sa jej to podarí a ona sa ocitá v Hollywoode, kde si konečne uvedomuje svoju cenu - cenu ľudskej duše, ktorú nemôže nikto riadiť.

V Hollywoode sa rozhodne vytvoriť vynález, ktorý pomôže krajine vo vojne, ale nik ju nepočúva a jej vynález nemá úspech, pretože je vytvorený krásnou známou ženou. Hlavne ženou.

Toto všetko nám ponúka anotácia a iba toto všetko čitateľ dostane.
Ako čitatelia teda nemáme priestor nahliadnuť hlbšie do psychiky postáv, iba do toho, čo ony samy uznajú za vhodné. Výber jednotlivých situácií či historických faktov je akoby pozbieraný z pár dôležitých okamihoch v jej živote, ale to je všetko. Nič hlbšie, nič priebojné.

Vždy som si  myslela, že ocko je úspešný muž, a naozaj ním bol, ale až teraz som pochopila, čo je skutočná moc. Vtipné, ako ju dokáže vyjadriť správanie sa obsluhy v reštaurácii a vytreštené oči ostatných stolovníkov. (s. 34)

V knihe sú dôležitými impulzmi vojna, slepá láska, žiarlivosť, podriaďovanie sa vyššej moci, hľadanie odpovedí a herecká kariéra. Z tohto hľadiska autorka najviac rozvinula tému žiarlivosti a podriaďovania, ale aj to akoby prekĺzla po povrchu.

Jediná žena v miestnosti je knihou, ktorej potenciál sa stratil v momente, keď sa z anotácie dozviete celý príbeh. Aj keby ste chceli nájsť inšpiráciu, tak ju musíte veľmi ťažko hľadať. Síce zabŕda do témy sexuality, podľa ktorej muži nebudú počúvať ženy, a tým pádom nebudú používať vynález, ktorý vymyslela žena.
Silné témy - žiarlivosť, moc, vynálezy, hrdosť - sú v tejto knihe slabo rozvinuté, nezanechávajúc žiadne stopy na duši čitateľa.
Jedinou výhodou tejto knihy je to, že má dobrý štýl písania, čiže ju prečítate rýchlo, a taktiež to, že priblíži život ženy, ktorá sa zaslúžila v dejinách ľudstva o niečo prevratné.

"Oženil som sa so ženou, ktorá nemá len peknú tvár," zašepkal mi Fritz do ucha. "Vzal som si tajnú zbraň." (s. 86)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si zakúpite tu.

Toto je Japonsko - Jutaka Jazawa (recenzia)

Tiež máte radi takéto zábavno-náučné knihy?
Toto je Japonsko je nevšedná kniha, ktorá zaujme jednoduchou obálkou, no v jej vnútri sa skrýva mnoho krásnych myšlienok, tajomstiev, tradícií či kultúry.

Kniha je rozdelená do 8 kapitol. V prvej kapitole s názvom Oblasti Japonska sa čitateľ oboznámi s oblasťami (pochopiteľne), a to tým, že opíše ich typické znaky, aký spôsob života tam ľudia vedú, aká je ich história a podobne.

Čo robí Japoncov Japoncami, v tejto zas autor prináša pohľad na náboženstvo, na vplyv prostredia na ľudí, na postavenie žien (kto by bol povedal, že v Japonsku je prítomný feminizmus skôr, než v niektorých iných krajinách?), na históriu, na vládu, na duchovný život. Autor zameriava celú svoju pozornosť na pochopenie ich vnútorného prežívania (keďže je sám Japonec, tak čitateľovi dokáže podať hodnoverné, niekedy až subjektívne, pohľady).

Ďalšie kapitoly s názvom Kultúra, umenie a štýl, Pri stole, Život vonku, Život vnútri sa zameriavajú na tradície, zvyky, na stolovanie, na pochopenie významu čaju, jedla, ako vplývala západná kultúra na vývoj tej japonskej, hudba, podniky, knihy, literatúra, filmový priemysel, móda, keramika, divadlo, poézia, jazyk, legendy, technológie, turistika, rybolov, či dokonca vám priblíži pohľad na to, prečo v istom čase boli Japonci takí nízki.

Autor skvelo spája históriu so súčasťou, tradície s technológiami, snaží sa v čitateľovi vzbudiť záujem a všetko so všetkým spojiť, aby si dokázal čitateľ v tom množstve nájsť súvislosti, a tým lepšie pochopiť, odkiaľ všetko pramení.

Posledné dve kapitoly sa týkajú rodinného života, životných udalostí a sviatkov. Autor načrtáva školský systém, výber mien pre deti, sobáše, manželstvo, rozvody, pohreby, či dokonca to, ako sa Japonci dokážu zaľúbiť. Budete prekvapení, koľko vecí nás Európanov s nimi spája, no a zároveň koľko nás odlišuje.

Jutaka Jazawa vytvorí krátky náhľad na japonskú kultúru, ktorá má históriu, prítomnosť a aj budúcnosť. Každý pilier, ktorý ju drží pohromade, je dômyselne premyslený, podobný a zároveň aj odlišný od života v Európe.

Autorov výklad zároveň dopĺňajú fotografie pre lepšiu ilustráciu a posilnenie dojmu, ktorý kniha vo vás vyvolá. Nielenže dostanete chuť na sushi, potrebu prečítať si krásne haiku, urobiť si čaj, ale zároveň budete mať chuť ísť na turistiku, kúpiť si keramiku, vyskúšať sake, obdivovať vynaliezavosť a hravosť formou obedára bentó, no hlavne obliecť si kimono, previezť sa vlakom medzi Tokiom a Kjótom, užívať si kvitnúce sakury a objavovať japonskú kultúru plnú záhad, krásy a zmyselnosti.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si zakúpite aj u nich na stránke.

Dezilúzia - Adam Kováčik (recenzia)

Dezilúzia je príbehom o priateľstve, o rodine, o drogách, o ich dopade na človeka, o užívaní života, o nádeji, šťastí, nešťastí, zlosti, smrti, závislosti, zradách, paranoji aj pádoch.

Pocit, keď ste ovplyvnený atmosférou, drogami, pýchou na seba samého, taký ten pocit veľmi dobre pozná Dayson. Aby unikol pred realitou, tak odchádza zo Slovenska pracovať na Floridu do hotela tety Ruth. Avšak drogy si k nemu vždy nájdu cestu...

"Ľudia sú spoločenské tvory, ktoré nedokážu žiť iba sami so sebou. Dlho mi trvalo, kým som pochopil, že je v poriadku mať niekoho rád až tak, že nechcete, aby bol šťastný bez vás. Je to v poriadku, lebo ľudia sú nedokonalí. Trpíme, a preto si zaslúžime priestupky. Čo iné nám ostáva, ako snažiť sa a zariadiť si svoj život pre seba, nie pre niekoho iného? Bezprostredné šťastie nejestvuje. Vždy niekto prehrá a niekto vyhrá. Keby neexistovala prehra, ani nevieme, ako chutí víťazstvo. A v tejto chvíli cítim, že som víťaz." (s. 236)

Zo začiatku sa dej tejto knihy vyvíjal celkom sľubne. Partia mladých chalanov, ktorí skúšajú nové veci, tajomstvá, ktoré autor nechce hneď prezradiť, a tým vlastne drží čitateľov v napätí. Dobrá taktika, dobrý začiatok, zlé pokračovanie, zlý koniec.

Dezilúzia je kniha, ktorej názov asi vystihuje všetko. Sklamanie, strata ilúzie. Presne takéto pocity mnou lomcovali po prečítaní.
Adam Kováčik je predovšetkým známy svojimi citátmi #nerealista, ktoré sú prítomné aj v knihe. Rozhodol sa napísať drsnú knihu z drogového prostredia, ktorá zmení váš pohľad, ktorá vás zasiahne, ktorá ukáže, že všetko sa vám raz vráti. Myšlienka skvelá, spracovanie, žiaľ, nie príliš dobré.

"Je ťažké len tak opustiť domov, ale ešte ťažšie je vytvoriť si nový." (s. 8)

Neviem sa odpútať od toho, aby táto recenzia nebola príliš subjektívna (dúfam, že mi to všetci odpustíte).
Najväčší problém bola hlavná postava, od ktorej sa vyvíjal celý dej. Bola povrchná, hlúpa, nedospelá, neschopná robiť to, čo si myslela.
Jej vyjadrovanie a správanie boli cez čiaru. Nedá sa povedať, že takto reaguje drogovo závislý človek, pretože som mala skôr pocit, že reagoval ako nezmyselný chlapec, ktorý nedokáže dospieť, ktorý si myslí, že mu patrí svet (akýsi model drogovo závislého človeka beriem z iných kníh, ktoré sa touto tematikou zaoberajú, môžem sa mýliť, ale nie je to prvá  "drogová" kniha, ktorá sa mi dostala pod ruku, tak sa vopred ospravedlňujem, ak sa mýlim).

Celé jeho správanie, láska k dievčaťu, ktoré mu vlastne ani nikdy nebude patriť, časté používanie nadávok (naozaj časté a naozaj neopodstatnené), vytvorili z tejto knihy ťažko stráviteľný počin, ktorý mi trvalo neskutočne dlhý čas prečítať.

Keďže som mala problém s postavou, tak celkovo mi dej prišiel zlý, keďže postava ho ponúkala čitateľovi, postava konala, postava vyjadrovala svoje myšlienky.
Celý drogový biznis bol na takej báze, ako to robia chlapci, ktorí sa do toho nevyznajú, ale snažia sa o niečo priebojné, snažia sa byť mužmi, ktorí zvládajú celú situáciu. Snažia sa byť dílermi, ale ich predaj a zmýšľanie je ďaleko od toho, ako to funguje. Vcelku mi to prišlo ako také detské hranie sa na niekoho veľkého, no pritom nemali nič poriadne premyslené.

"Najlepšie je vyhýbať sa drogám veľkým oblúkom. To však nedokážem. Som ten typ človeka, ktorý nevie povedať nie." (s. 43)

Celý dej sa nesie v alkoholovom opojení, v opojení drog, nechápaní situácie, snažení sa odpútať od starého života, ktorý ho však vždy dostihne.

Nemôžem povedať nič iné, len to, že táto kniha mi nič nedala, nevytvorila po mne žiaden záujem, nepreukázala mi žiaden talent, žiadnu silnú postavu či žiaden silný dej budovaný na predaji drog a hľadaní samého seba. Viac priestoru sa venuje myšlienkam "hrdinu", ktorý trpí pre "lásku", ktorého trápi to, čo urobil sestre (i keď aj to je len tak plytko opísané),  ktorému záleží len na alkohole, drogách a nájdení zmyslu svojho života, aj keď všetkým okolo klame. I keď tieto témy môžu vyznieť zaujímavo, oceňujem, samozrejme, aj to, že je to akési manévrovanie so životom, ktoré sa vymyká kontrole, avšak neviem sa odosobniť od súkromného prežívania tejto knihy, a preto ju nehodnotím veľmi pozitívne.
Samozrejme, vám sa páčiť môže. Nechcem vás od nej odstrašiť, ale ak sa do nej pustíte,  neočakávajte niečo priebojné, čo vám vyrazí dych. Jednoduchý príbeh s partiou chalanov, ktorí sa snažia vytvoriť niečo prevratné, zorganizovať biznis, ale v celku plynie poučenie, aby ste nemierili príliš vysoko, ak to ide príliš ľahko, nemôžete očakávať, že to dobre dopadne. Alebo?

"Metamfetamín sa dá celkom iste prirovnať k rozbiehaniu lietadla. Najprv je to zvláštne. Čudné myšlienky, najmä keď je to prvýkrát. Presne ako keď vstupujete do lietadla. Následne sa pripravujete na štart. Vysvetľujú vám, ako používať kyslíkové masky, a potom už len pokyny, pokyny, pokyny. Najmä čo nemáte robiť. Nasleduje rozbeh stoosemdesiatkilometrovou rýchlosťou. Viete, že to prichádza. Tlak, ktorý vás vtisne do sedadla, stres v tele stúpa, dych sa mierne zrýchľuje. Napokon sa odrazíte od zeme. Stúpate a telo je ako natiahnutá pružina. Vtom sa lietadlo na nebi ustáli a vy už len letíte..." (s. 13)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. Viac o knihe nájdete aj na ich stránke.

Trezor srdca - Anna Vodičková (recenzia)

Kto vie povedať, prečo ľúbi,
ľúbi málo. (s. 56)

Debutová básnická zbierka od Anny Vodičkovej vyšla vo vydabateľstve Enribook.
Je výberom celoživotného diela a plná emotívnych, nádhernými metaforami ladených obrazov, v ktorých približuje radostné, boľavé i krásne vnímanie života okolo nej i v nej samej.
Aspoň tak sa píše na obálke knihy...

Trezor srdca je kniha rozčlenená do niekoľkých častí, vždy na nejakú tému.
Život; láska; ľudia; Slovensko; poézia, radosť, krása; Boh, viera.

Ako si už z názvov môžeme vyvodiť, tak autorka sa zameriava na život spojený s Bohom a vyzdvihovanie nielen jeho samotného, ale aj toho, čo stvoril.

Poukazuje na kladné a záporné stránky života, píše o láske, ktorú milovala, miluje, ale zároveň načrtáva aj problémy, ktoré prináša - strata záujmu, rozvod, ako v tomto kruhu musia fungovať deti a podobne.

Teší sa z krásy, ktorú jej na svet priniesol Boh, obdivuje básnické umenie, Slovensko, na ktoré je patrične hrdá, ospevuje jeho vrchy, tradície, hlavne prírodu, no a celú túto spleť obrazov uzatvára láskou k Bohu a všetkému, čo s ním súvisí.

Básnik v sebe nosí vesmír, Boha i  svet.
Čo vidí, dá ľuďom v pravosti viet. (s. 178)

Plusom tejto autorky je to, že jej básne sú písané ako príbeh. Majú začiatok, stred a koniec. Je to zaujímavá kompozícia, ktorá vyzerala nádejne, avšak iné básnické články značne zaostávajú.

Autorka vytvorila klišé obrazy s vetami, ktoré sa používajú v klasickom hovorom štýle, ale nie v básnickom. Často odkazovala na náboženské texty, na pokoru, na všetky stránky života, ale jazykom príliš jednoduchým, príliš banálnym. I keď kde-tu môžeme nájsť zásah nejakých metafor, tak vždy to autorka zakončí jednoduchosťou. Môže sa zdať, že jednoduchosť je dobrá, ale nie v každej poézii.

Musím sa priznať, že som sa tematiky Boha a viery bála, pretože nie každý autor to vie spracovať tak, aby to nebolo násilné a aby čitateľa báseň zaujala, no tu  sme narazili na ten problém, že mi to prišlo až príliš vnucujúce a akoby autorka neprijímala iné myšlienky, len tie, ktoré sú späté s Bohom.

V konečnom dôsledku kniha má niekedy veľmi dobré slovné spojenia, dokonca báseň s názvom Či ľúbim ťa si ma naozaj získala, oceňujem aj príbehovosť, ale všetko zaklincuje klišé vetami, vetami vytrhnutými z hovorového či náboženského textu, opisuje stratu, lásku, problémy ľudí, ideály, ktoré vo svete existujú, čo sa očakáva od ženy, aké je Slovensko krásne, ako je poézia a krása dostupná každému, a celkovo každú z tém, ktorú si vybrala, ospevuje, poučuje a vytvára tým ideál toho, ako by malo všetko v živote fungovať, zároveň však podáva aj obraz, ako to funguje, no snaží sa nájsť nejaké riešenie.

Práca, práca, práca...
V nej sa nájde, v nej sa stráca
moderná žena. (s. 120)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem Enribook.

Kráľovná vetra a tmy - Cassandra Clare // recenzia

Veríte na lásku na prvý pohľad? Viem, že výzor častokrát popáli, ale aj tak je obálka knižky vždy tým najväčším lákadlom. Veľmi dobre viem, že tento povrchný výber čítania sa nevypláca. O to sa však tešíte zo skvelej knižky, keď ešte aj dokonale vyzerá. A pri tejto sérii mi bolo od začiatku jasné, že ma nesklame.

,,Prežívať nestačí. Čo keby si bola šťastná?"

Keď som toto nádejné finále prvýkrát uvidela, musela som vyzerať ako dobre známy žltý plešatý smajlík s hviezdičkami miesto očí, pretože presne tak nadšene som sa cítila. Nevedela som sa dočkať, pretože táto autorka ma za celú šnúru svojich kníh neklamala. Vedela som, že aj v tejto tučibombe sa stratím.

Nie je jednoduché prelúskať sa cez sedemstvo strán cudzieho sveta. Avšak o to viac to muselo byť orieškom pre samotnú autorku, ktorá tie stránky do detailu prepracovávala a vymýšľala. Naozaj si neviem predstaviť, koľko otočení mozgových závitov ju toto dielko muselo stáť. Všetky tie detaily a scény. Úžasné.

,,Určite vieš, aký je to pocit, keď sklameš milovaného človeka. Sklameš aj sám seba."

Táto knižka je asi najlepším finále, aké som kedy čítala. Keď už si myslíte, že je koniec, príde ešte ďalších desať a posadia vás na zadok. Úprimne, dúfala som v happy end, ale prekvapeniami Cassandra naozaj nešetrí a rozhadzuje ich všade.

Primárne je táto séria o Emme a Julianovi. O nevýslovnej láske a oddanosti, o rodine a priateľstve. Tímito dvoma elementnmi je knižka nasiaknutá od začiatku až do konca. Láskou, rodinou a tiež spravodlivosťou a všetkými hodnotami tieňoloveckého sveta, ktorý sa v poslednej knižke spojil v jedno. Toto posledné pokračovanie je miestom, kde sa stretli všetky knižky predtým, takže odporúčam nepreskakovať medzi sériami, pretože prídete o veľa.

,,Urobím to pre seba. Budem spokojnejšia."

Táto knižka opisuje príbehy viacerých. Emma a Julian, Cristina, Ty a Kit, Clary a Jace, Alec a Magnus, všetci a svet.

V tomto príbehu nie je postavy, ktorú by nebolo možné si zamilovať. Teda z tých, ktoré je možné si zamilovať. Každá jedna postava je odvážna a silná inak, každá postava má dary, ktoré tvoria úžasne silný a zohraný celok. Všetci sú skvelí.

Príde mi zbytočné predstavovať vám dej a postavy, keď to už z predchádzajúcich knižiek všetko poznáte. Nič sa nezmenilo, iba zosilnelo. A ako je to už zvykom pri Cassandre, jej knižky trhajú rekordy v použití samolepiek, ktorými si označujem citáty, alebo pasáže, ktoré sa mi veľmi páčili. Z knižky mi trčí tak 50 papierikov. Uff.

,,Kruté je puto, ktoré spája dvoch ľudí do jedného celku a zanecháva po sebe spúšť, keď sa jedna polovica pominie."

Toto fantastické zakončenie neobsahuje len jednu bonusovú poviedku. Mala som pocit, akoby posledných 200 stránok bolo sériou bonusových poviedok, jedna za druhou. Môžete si koľkokrát chcete povedať, že viete predvídať dej, vždy vás niečo prekvapí. Vždy vás niečo rozcíti. Vždy vás niečo zrazí na zem.

Po poslednej stránke som mala pocit, akoby celý svet zastal a nič zlé sa nedialo. Vrela vo mne nádej a viera v svetlo sveta. Nedokážem to ani popísať, ale táto knižka nebola len dokonalým zakončením série Tajomná temnota, bolo to dokonalým finále celej teiňoloveckej ságy. Jedna úžasná správa za druhou, jeden skvelý príbeh za druhým, no a, samozrejme, aj semienko nevedomosti. Ako dopadne budúcnosť?

Za knižočku veľmi pekne ďakujeme internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.sk. Objednávajte tu ;)

- Veronika -

Normálni ľudia - Sally Rooney (recenzia)

"Nikto nedokáže byť celkom nezávislý od druhých, tak prečo to nevzdať, pomyslela si, rozbehnúť sa opačným smerom, spoliehať sa vo všetkom na iných, nechať ich, aby boli závislí od vás, prečo nie?" (s. 243)

Connell a Marianne pochádzajú z jedného malého mestečka na západe Írska.
Connell je v škole obľúbený, zatiaľ čo Marianne je samotárka.
Ona je z bohatej rodiny a on vyrastal bez otca a jeho matka je upratovačka.
Jedného dňa však nadviažu rozhovor, trápny, ale spustí obrovskú lavínu, z ktorej sa len tak nedostanú.

Normálni ľudia je kniha, ktorá spustila milióny emócií po celom svete. Autorka vyhrala cenu Costa Book Awards za najlepší román roku 2018 a bola nominovaná na The Man Booker Prize 2018. Asi to už svedčí o tom, že táto kniha nebude taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Jej štýl je netradičný, nakoľko nepoužíva priamu reč, čiže žiadne úvodzovky, a to nepoužíva príliš veľa autorov. Prehovory jednotlivých postáv musíte teda vnímať o to viac, aby ste im porozumeli a vedeli, kedy končí jeden a začína ten druhý.

"Keď je s ňou osamote, je to ako otvoriť dvere od normálneho života a potom ich za sebou zavrieť." (s. 14)

Connell je mladý chalan, obľúbený v škole, ktorý nemá núdzu o dievčatá, ktoré by s ním chceli niečo mať. Pohybuje sa v skupinke takzvaných alfa-samcov, človek by si pomyslel: život gombička.
Vo svojom vnútri však vedie kruté boje. Boje, ktoré sa týkajú toho, že nemá dostatok peňazí, nepochádza z najlepšej rodiny, bojí sa toho, že niekto zistí, že nadviazal kontakt s Marianne, no pritom si neuvedomuje, že by to zrejme asi nikoho nezaujímalo. Alebo?

Marianne je utiahnuté dievča z bohatej rodiny. Ideálny život, no jej samota nie je dôsledkom toho, že sa nechce dostávať do kontaktu s ľuďmi, ale jednoducho nenachádza odvahu čeliť ich problémom, keď sa sama stretáva s tými svojimi. Denno-denne musí čeliť nie príliš ukážkovej matke, ktorá nejaví o ňu príliš veľký záujem, a zároveň čelí aj svojmu bratovi, ktorý si k nej hľadá veľmi ťažko cestu.

"Moc, ktorú má nad ňou, tá extatická túžba vyhovieť mu, ju blažene gniavi." (s. 219)

Títo dvaja zdanlivo obyčajne neobyčajní ľudia nedokážu byť spolu, ale ani bez seba. Akosi v sebe hľadajú nejaký ideál pokoja, keď všetko zapadne na to správne miesto, a oni sa môžu konečne zhlboka nadýchnuť.

Po strednej škole sa všetko zmení a ich cesty sa rozídu. Je im však určené, aby boli spolu?
Na vysokej sa opäť stretnú a zas začína úplne iný scenár s vymenenými pozíciami.

Príbeh plný lásky v jej najkrajších, najhorších, ale zároveň aj najtajomnejších podobách, o priateľstve, ktoré zdolá všetky prekážky, o ľuďoch, ktorých vzdialenosť a opätovné priblíženie slúži na lepšie spoznanie, o tom, čo je a nie je normálne, o tom, aký je priestor medzi sexom a mocou, tendenciou zraňovať a byť zraňovaný, psychické či fyzické zraňovanie, túžba milovať a byť milovaný, túžba nájsť sa vo svete a zároveň stratiť.

"A čo ty, máš niekoho? vyzvedá Marianne.
Ani nie. Nič vážne.
Užívaš si slobodu.
Však ma poznáš.
Kedysi som ťa poznala.
Connell zvraští čelo. Nepreháňaš? Až tak som sa za tých pár mesiacov nezmenil.
Ani ja. Vlastne, ja som sa nezmenila vôbec." (s. 112)

Unikátna láska zmiešaná s priateľstvom, ktorú ani vzdialenosť či nepochopenie nedokáže rozdeliť. I keď sa im pod nohy posúvajú prekážky, snažia sa ich bilancovať a udržať sa na hladine. Kde je však tá požadovaná výška hladiny, aby nám všetko nepretieklo a nezalialo všetko, čo sme doteraz budovali?

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj tu.

Reštaurácia The Hills - Matias Faldbakken (recenzia)

"Chcem pracovať v parfumérii."
"Prečo?"
"Tí, ktorí tam pracujú, sú takí milí."
"To je pravda," prisvedčí Edgar. "To sú."
"Chceš byť milá," poviem.
"Áno," odvetí Anna, "a človek sa stane milým, keď pracuje v parfumérii." (s.  122)

Reštaurácia The Hills v Osle má charakter.
Všetko o nej (o jej vzhľade, histórii, detailoch) sa dozvieme z rozprávania čašníka, ktorý však o sebe a o svojom živote, okrem toho, že je vysoko citlivý, neprezradí vôbec nič. Nevieme dokonca ani jeho meno.
Vďaka nemu sa môže čitateľ oboznámiť s interiérom a s charaktermi jednotlivých zákazníkov. So štamgastom Grahamom, ktorý je vždy v obklopení estétov, s temperamentnou skupinkou okolo Toma Sellersa či Edgarom a jeho dcérou Annou, ktorí sú čašníkovi najbližší.

V reštaurácii panuje osvedčený poriadok, akoby uväznený v jednej časovej slučke, uväznený sám do seba. A preto toto tajomnému čašníkovi vyhovuje. Až raz sa objaví jeden nečakaný hosť a túto atmosféru pokoja naruší. Krásou, mladosťou a tajomnosťou...

"Detská dáma mi venuje celý rad perál, jej úsmev drví všetko okolo seba." (s. 187)

Jednoduchá kniha napísaná jednoduchým štýlom a s istou dávkou šarmu. Asi tak by som charakterizovala toto útle dielko, ktoré si vás získa tým, že sa čitateľom nevnucuje, nežiada si ich pozornosť, no pritom ju strháva.

Matias Faldbakken vytvoril pozoruhodnú postavu čašníka, o ktorom sa čitateľ veľa nedozvie, no pritom je akýmsi čitateľovým okom, ktoré všetko pozoruje a vyvodzuje si dôsledky.

Čitateľ sa teda vžíva do postavy čašníka a spoločne s ním prežíva každý náznak chaosu, ktorý sa vpletie do chodu reštaurácie.
Miestami pôsobí táto postava absurdne, často sa správa mimo striktného zaužívaného správania. Snaží sa držať odstup od zákazníkov, nepozerať na ich život, no keď sa pritrafí niečo zaujímavé, ihneď "chňapne" po príležitosti a snaží sa prísť veci, ako sa hovorí, na koreň.

"Barmanka si v otázke podávania kávy bez kofeínu dupla. To nejde, myslí si. Hoci nie je žiadna kávičkárska fanatička, žiadna kávonacistka, nevyznáva asi zvrátenú baristickú ideológiu, je však zo starej školy a nejaké hranice byť musia, myslí si." (s. 50)

Niekedy až príliš živé opisy, absurdné správanie, opisy histórie a rôznych charakterov postáv - všetko doplnené opismi jedla, istej zvedavosti a spleti tajomstiev, ktoré sa točia okolo jednej neznámej ženy, ktorá priam srší prekvapeniami.

Celkovo kniha vytvára krásny súzvuk jednoduchosti s dávkou chaosu, ktorá sa však unáša na vlne šarmu a elegantnosti. Ak aj návštevníci reštaurácie pijú, tak v rámci slušnosti. Značku reštaurácie sa snaží udržať každá postava, ktorá v knihe vystupuje.

Banálne opisy, nekonečné hranie sa s časom, s ľuďmi, dotyk absurdna so zaužívanými pravidlami, odstup od komfortnej zóny, všetko toto vytvára z knihy zaujímavý exemplár na večer s vínom v ruke, pri ktorom sa prenesiete do starosvetských čias, do reštaurácie, ktorá dýcha históriou, no prítomnosť do nej nemá vstup a keď aj áno, tak veľmi zriedkavý a obmedzený.

"...ja kráčam a dusím sa vo vlastnej šťave, presvedčený, že všetci uviazli v sieti upletenej z viac alebo menej podarených estetických volieb niekoho iného, z pripravených plánov." (s. 38)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Panta Rhei. Knihu si kúpite aj tu.

Melmoth - Sarah Perry //recenzia

Táto knižka je trošku mimo môj žáner. Mimo môj záber. Aj napriek tomu som sa tešila, že si prečítam niečo nové. Temný gotický román? Chcela som sa báť, chcela som byť zvedavá, chcela som spoznať viac.

Bohužiaľ, moc mi teda nesadla, aj keď bola originálna a určite má čo povedať.

Obálka knižky je dokonalá. Tajomne opisuje nádych celej knižky. Je tmavá, miestami zažiari. Samotný tajomný názov vám napovie, že knižka nie je len taký obyčajko, ale skrýva niečo veľké. Áno, my ženy naháňame strach. :D Na prvý pohľad som sa do nej zamilovala. Na ten posledný som ju však odložila oveľa viac sklamaná ako nadšená.

Knižka má úžasnú atmosféru. Nie úžasnú, akú by som chcela každodenne zažívať na vlastnej koži. Ale perfektne kopíruje nádych celého románu. Je ťažká a dusivá. Ako hmla. Nič nevidíte jasno a žiadna okolnosť nedáva zmysel. Dokonale doplňuje samotný obsah. Okolnosti, ktoré ju dotvárajú sú šokujúce a prinášajú obavy.

Dokonca aj Praha ako dejisko príbehu bola očarujúca aj takto nadiaľku. Aj keď knižku čítate v pražskom metre ;) O to viac vzrušujúcejšie.

Autorka dáva málo priestoru postavám. Skôr sa sústredí na dlhočizné opisy a hlavne psychologické analýzy postáv. Zameriava sa na ich vnútro. Čo nie je ani tak zlé, pretože knižke sa to hodí, skôr je v nich ľahké sa stratiť a zabudnúť, o čo vlastne ide.

Konanie postáv je častokrát nelogické. Ich hlavy ani telo zrazu nepracujú ako by mali. Melmoth ich teda mätie doslova a je to vidieť na ich reakciách a rozhodnutiach.

Hlavná hrdinka Helen je rozumná osoba, ktorá včak nemá moc priateľov, avšak jej hriechom poznačené konanie z nej robí trošičku bláznivú osobu. Úprimne, ani sa nečudujem, že je taký samotár. Tiež by som sa jej v reálnom svete vyhýbala. Aj jej priatelia, alebo skôr ľudia, ktorí sa jej priplietli do cesty a nejakým dočinením hneď nezmizli, neboli teda stelesnením racionalizmu.

Knižka sa sama o sebe čítala veľmi zĺhavo. Aspoň mne. Čo teda ale nedávam za vinu autorkinmu štýlu písania, ale skôr sama sebe. Bola chyba nosiť si ju so sebou a každé ráno si z nej čítať pri ceste do práce alebo do školy, pretože to boli iba krátke úlomky, ktoré som nechápala ako celok. V tento rušný čas, keď už som mala viac času sadnúť si ku knižke, našla som si na ňu čas a jednoznačne som videla rozdiel. Začala sa mi máličko páčiť. Avšak pretrvával môj menší odpor od začiatku. Už som si ju nevedela tak osvojiť.

Ja sa ospravedlňujem za môj strohý názor, verím, že knižka mnohým z vás učarovala a atmosféra vás tak strašne nevytáčala ako mňa. Možno však niekedy budem mať čas a pustím sa do nej znova a svoje dojmy zmením. :) Koniec koncov, veľa aspektov sa mi skutočne zapáčilo.

Za knižku by som sa chela poďakovať sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu :)

- Veronika -