Život je ako kniha. Nemôžete začať čítať novú kapitolu, kým nedočítate tú predošlú. Ak toto pravidlo porušíte, ak časť textu preskočíte, navždy v sebe budete niesť pochybnosti o tom, či to, čo cítite pri ďalších riadkoch, je skutočné. (s. 301)
Príbeh Emy a Chrisa je vrtkavý, život ich neustále skúša, okolo nich je množstvo klamstiev a pretvárok, s ktorými musia bojovať.
Po všetkých útrapách, ktoré museli zvládnuť, nadobúdajú pocit, že nastal čas, keď už si budú môcť užívať jeden druhého a krásu, ktorá sa vznáša okolo ich vzťahu.
Nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Stačí jeden telefón a všetko sa začína rúcať. Oživia sa staré nočné mory? Kto túto hru vyhrá? To sa dozviete v knihe Placebo My.
"...Nikdy predtým som však nemal nutkanie vracať sa späť. Teraz mám tých dôvodov milión,"... (s. 14)
Kým v prvých dvoch častiach tejto trilógie sme preskákali nejaké životné skúšky a zoznámili sa s postavami, v Placebo My sa ocitáme zoči-voči veľkej dráme, ktorú budú musieť Ema s Chrisom prekonať. Čiže to, o čom sme doteraz len čítali, sa zhmotnilo pred našimi očami.
Ema pôsobí rovnako naivne a neuvážene ako v prvých dieloch, avšak čitateľ nemôže túto vlastnosť zazlievať, skôr je výborným zobrazením toho, ako dokážu ľudia s ňou manipulovať a aká je ľudská duša krehká.
Naše dve hlavné postavy, Emu a Chrisa, v tomto príbehu už niet potreby predstavovať, pretože čitateľ vie už o nich všetko potrebné.
Život je prikrátky na naprávanie všetkých chýb a zlých rozhodnutí, ktorých sme sa dopustili , a pridlhý na to, aby sme ich zoznam ešte rozšírili. (s. 299 - 300)
Autorka sa nezastavuje pri charaktere len týchto osôb či vyvolania drámy, ale zároveň predostiera životné osudy postáv, ktoré sú blízke Eme či Chrisovi. Vytvára tým spleť charakterov, ktoré sa vzájomne prekrývajú a dopĺňajú. Neobmedzuje sa len na určitú ľudskú vlasnosť, ale na celú škálu vlastností - buď tých dobrých, alebo tých zlých.
Príbeh je opäť raz plný lásky, bolesti, pochopenia, nádeje, kamarátstva. Autorka využíva všetky témy, ktoré boli aj v predchádzajúcich knihách. Mohli by sme nabrať zlý dojem, že nič nové neponúka. Ale opak je pravdou.
"Bez teba by som bol dávno mŕtvy," vyslovil slová, ktoré bodali ako nôž.
"Nehovor tak," prosila som.
Hladil mi tvár a pery sformuloval do obľúbeného úsmevu. "Prebudila si ma. Milujem ťa, sladké dievčatko." (s. 86)
Týmto záverečným dielom všetko vrcholí, všetko naberá zmysel a vyjasňujú sa kontúry príbehu. Boj o lásku, o kamarátstvo, zodpovednosť, sila tvoria základ tejto knihy.
Jednoduchý štýl autorky, ktorý je založený na dialógu a opisu danej situácie, je popretkávaný zvratmi, dynamikou, drámou a nočnými morami, ktorým sa Ema postaví čelom.
Zároveň autorka neostáva len pri vzťahoch či témach, ktoré sú rozpracované v prvých dvoch dieloch, ale posúva svoj objekt záujmu aj na inú sféru - na rodičovskú. A to už z akejkoľvek stránky.
(Zároveň musím vyzdvihnúť autobiografické prvky, z ktorých bolo silne cítiť, že ich autorka píše s láskou.)
"Bez teba bude život menej farebný," šepla som a hodila mu ružu ako moje ďakujem za každý moment s ním. (s. 346)
Keď si spätne prehráme predchádzajúce diely, tak zistíme, že tento je najsilnejší. Nielen preto, že v ňom všetko vrcholí a hlavné postavy sa snažia nájsť riešenie na nočné mory, ale zároveň je aj riešením, nájdením stratenej nádeje - plný bolesti, straty, výkrikov zúfalstva, no hlavná je viera, že láska všetko zahojí, pretože ona je tou správnou medicínou, a nie len placebo efektom.
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnej autorke, ktorú môžete sledovať aj na jej instagrame či na webovej stránke.