Len pred pár dňami som zistila, že nie som jediná. Stretla som ďalších nespiacich ľudí - insomnikov. Prijali ma do ich tajného klubu. Jedinou podmienkou je, že o insomnii musím mlčať.
Niečo ale nie je v poriadku. Niekto ma sleduje. Je to kvôli insomnii? Alebo mi dochádza čas tak, ako mi to kedysi predpovedali ? Pôjdete so mnou ?
Sarah Nicskon je mladá spisovateľka žijúca v Londýne, ktorá trpí totálnou insomniou - nikdy nespí. Zatiaľ čo je jej kariéra rozbehnutá, v osobnom živote sa jej nedarí. Všetko sa zmení, keď sa jej pokúsi niekto ublížiť a ona je nútená vyhľadať cudzinca, ktorého už mesiace sleduje. Ten jej povie pravdu, ktorá jej zmení život navždy.
***
Pôvodne som ani o tejto knihe písať nechcela, ale bola by škoda keby sa "svet" o nej nedozvedel. Lákala ma už od okamihu kedy vyšla. Bolo to niečo nové, niečo o čom som nikdy nečítala. O ľuďoch, ktorí nikdy nespia. Úžasný námet. Využila ho však autorka dostatočne?
Prvých 100 strán bolo hotové trýznenie. Na knihu som sa neskutočne tešila, ale jediné čo som dostala bolo to, že som sa premáhala, aby som to čítala ďalej. Hlavná hrdinka má byť osobou, ktorú si zamilujete. Ja som Saru neznášala. Bola mi "proti srsti". Pýtala som sa samej seba či náhodou nie je psychicky na dne. To, čo robila hraničilo skôr s niekým kto nemá všetkých päť pohromade. Ako malé dieťa. Ale ani deti to nerobia.
Odvtedy ako sa dala do reči s Bartonom, všetko sa zmenilo. Sara sa zmenila. Už nebola tou, ktorá mi liezla na nervy. Dokonca som ju mala celkom rada. A Barton je proste láska na prvý pohľad. Od strany 100 začalo všetko ubiehať iným smerom. Dej sa konečne rozbehol. Bol plný zvratov a rôznych udalostí, ktoré ho okorenili.
Koniec bol perfektný. Je to skvelá séria z "pera" slovenskej autorky. Slovenskí autori sú podľa mňa dosť nedocenení, a to je o dôvod viac si túto knihu prečítať. Kniha mohla byť o tých 100 úvodných strán kratšia, pretože tie tam boli zbytočné. Teda zbytočné ani tak nie, ale lepšie by bolo keby boli všetky udalosti skresané do 25 strán. Musím prižmúriť oči (obidve!) nad tou OTRASNOU gramatikou, kde ma už zo stoličky dvíhalo. Akoby kniha neprešla žiadnou korektúrou. Chápem, že keď píšete rýchlo urobíte chyby, ale v tejto knihe ich bolo neskutočne veľa. Aby nebolo málo tak aj dosť slangových výrazov, ktoré mi tam nie vždy úplne sedeli a ešte otázky, ktoré smerovali k čitateľovi. Tie tam boli viac menej aj zbytočné.
Napriek niektorým negatívám kniha je skvelá. Od polky nabitá udalosťami, ktoré vás nútia obracať strany za sebou v neskutočnej rýchlosti a doslova si pýtate viac a viac. Insomnia určite stojí za to, aby ste jej dali šancu.
>Sima<