Na začiatku veľmi rozporuplné. Príbeh sa začína predstavením dvoch hlavných postáv - Arienne, ktorá je známa speváčka, a Niccola, ktorý je violončelový mág a zároveň veľký milovník žien. Mala byť pre neho iba ďalším menom v jeho dlhom zozname žien, ktoré mu podľahli. Všetko sa však značne skomplikovalo.
"...My ženy sme v podstate totálne čudné a nesmierne komplikované bytosti. Navonok vravíme, že chceme veľkú lásku, múdreho, milého, inteligentného a dobráckeho muža, na ktorého sa dá spoľahnúť, no hneď ako sa zjaví bastardo, krásny hajzel s hriešnymi očami, ktorý nás chce akurát oprieť o stenu, ideme do kolien a dočasne nám klesá IQ..." (s. 144)
Príbeh sa odohráva v krásnom Taliansku - súčasnom či minulom -, v dobe plnej bytostí, ktoré sa naplno oddávajú pôžitkom. Mámivý a veľkolepý svet inkubov a sukúb, plný krásy, mladosti, zmyselnosti, pôvabu, ale aj jedu, temnoty, žiadostivosti či brutality.
Z hľadiska čitateľa musím oceniť zrejme len poslednú štvrtinu knihy, ktorá bola naozaj veľmi dobre spracovaná - výborná téma, postavy sa nesprávali ako hlúpe "tvory", ktorých priťahovala ich sexualita, ale mali sme priestor nazrieť do minulého života či životov tak tesno, až to bolo desivé.
Autorka na posledných stranách vytvorila naozaj briliantny záver, ktorý zhrnul všetko to, čo čitateľ očakáva od knihy, ktorá ho ma zaujať a zmiasť, spojila ho so svojím úžasným autorským talentom a vniesla túžbu prečítať si ďalší diel.
"Presťahuj sa do Florencie."
"Prečo?"
"Lebo som od prírody arogantný sebec a chcem ťa mať pri sebe,"... (s. 191)
Čo sa však týka prvých cca tristo strán, tak tie boli plné naivity, veľa sexu, patetických scén, striedania dvoch svetov, ktoré navzájom mohli pôsobiť medzi sebou, ale ich spojitosť bola veľmi biedne opísaná.
Autorka sa nezameriava len na súčasnosť, ale aj minulosť - minulosť viacerých postáv, ktoré zdanlivo medzi sebou veľmi úzko súvisia, ale vyvrcholenie nastane až na konci.
I keď sa mi kniha čítala dlhšie, niektoré stránky nemali pre mňa takú vysokú hodnotu, tak kniha skončila na výbornom "hodnotiacom" mieste, pretože ma zaujala svojím záverom, dokázala ma rozplakať, rozosmiať, vytvoriť vo mne aj pozitívne, aj negatívne pocity, a spríjemniť mi večery. I keď sú postavy vytvorené na základe akejsi šablóny všetkých erotických kníh (dokonalý muž s tajomstvom, skvelá žena s tajomstvom), tak na posledných stranách akoby autorka upustila od prvotnej témy a vniesla do príbehu magické čaro, ktoré si získa srdcia čitateľov, ktorí očakávajú od príbehov "niečo viac".
A potom som sa od neho odtrhla. Namáhavo som dýchala, dívala sa dolu, a keď som konečne ako-tak chytila dych, prehovorila som: "Ak to s tebou nič neurobilo to," udrela som ho oboma rukami do hrude, "zabudni konečne, že existujem!..." (s. 140)
>Sima<