pondelok 30. októbra 2017

Strieborný lev na oblohe - Annabel Pitcher (Recenzia)

Uchvátená labkami na stránkach. Dojatá príbehom malého chlapca. Zamyslená. Vysmiata. Vtiahnutá do čítania nového akčného dobrodružstva mini superhrdinu. Aj to som bola ja pri čítaní tohto ,,denníka odvážneho bojka".

,,Ak je žiarlivosť červená a pochybnosť čierna, potom šťastie musí byť hnedé."

Keď som začala čítať príbeh desaťročného chlapca, dúfala som, že všetka tá detskosť a naivná hlúposť pominie a z Jamieho vyrastie veľmi očarujúci muž poznačený minulosťou a nedokonalým detstvom. No mýlila som sa a neskôr som bola rada, že to tak bolo. Páčili sa mi myšlienky, ktoré otvárali hĺbku sveta niekoho, kto nevie, čo je svet. Trápil ho rozchod rodičov, každodenne prítomná strata sestry, jeho moslimská kamarátka, ktorú mu otec neschvaľoval a tiež ho štvali noví spolužiaci.

,,Zadíval som sa hore na oblohu a vystrčil som prostredník len pre prípad, že by sa Pán Boh práve pozeral. Nemám rád, keď ma niekto špehuje."

Nevinný príbeh chlapca, ktorý sa považuje za hrdinu prerástol do príbehu spoznávania sveta a ľudí z okolia. Jamie chcel zmeniť svet k lepšiemu a toto milé detské videnie sveta mi neraz vyčarovalo úsmev na tvári.

Z príbehu bolo silne cítiť to, že hlavný hrdina má desať a svet vidí inak. Myslím, že aj to by sme niekedy mali pochopiť. To, že svet nie je len spleť problémov a komplikácii, ale že sa dá vykľučkovať bez stresov. Treba si len držať odstup a nezveličovať. Svet je zlý, ale nie je taký zlý, aby sme z neho nemohli spraviť lepšie miesto, alebo aspoň mieste najlepšie pre nás.

,,V jej hlase som počul úsmev, ako keby všetky jej slová mali smajlíkov."

Absolútne som nečakala, že budem chcieť plakať. V duchu som nadávala za to, že Jamieho otec bol tak zaslepený vlastným žiaľom, že jeho mama odišla a neozvala sa. Jediné, čo mu zostávalo, bolo jeho puto so sestrou, ktoré sa len prehlbovalo a dodávalo mu odvahu. Kryli si chrbát, povzbudzovali sa, boli v tom spolu. Aj s kocúrom Rogerom, ktorý mal v príbehu tiež svoju nemalú úlohu.

Vtipný bol aj pokus o získanie si pozornosti Sanyy. To ako sa doťahovali a cúvali. Najmä jeho myšlienky, keď opisoval, aká je úžasná. Bolo to naozaj milé. Všetky tie jeho myšlienky ,,Babka hovorieva..." a podobne... Jamie bol osobnosťou. To ako premýšľal o veciach, ktoré nám normálne nenapadnú, to akým spôsobom sa tešil, tá bezstarostnosť a viera a nádej...

,,Sunya je silná a Sunya je Supermanka a Sunya je slniečko a úsmev a ligot. No táto Sunya vyzerala inak a odrazu mal pes v mojej hrudi ovisnutý smutný chvost."

Ja už naozaj nemám slov. Príbeh ma očaril svojou ľahkosťou. Tiež nestrácal čas dlhými rozhovormi alebo celými opismi každej jednej sekundy. Dej napredoval a udalosti sa striedali rýchlo. Nič viac ako ,,cute" dodať needokážem. Knihu považujem za milé, pokojné a oddychové čítanie.

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu booklab slovart.
-Rony-

pondelok 23. októbra 2017

Čo sa stalo Mare Dyerovej? - Recenzia

Anotácia: Mara Dyerová si myslí, že jej život už nemôže byť zvláštnejší. Jedného dňa sa zobudí v nemocnici a jej priatelia Claire, Rachel i Jude sú mŕtvi. Zavalila ich stará budova a Mara ako jediná prežila. Nič si však nepamätá.
Mara neverí, že s nehodou nemá nič spoločné. Má pravdu.
Nemyslí si, že po tom všetkom, čo zažila, sa dokáže ešte niekedy zamilovať. Mýli sa.
A keď má pocit, že sa život vracia do normálnych koľají, začínajú sa jej zjavovať...
Rachel
Claire
Jude.

***
Toto je presne ten typ knihy, ktorá má neskutočne veľa chýb, ale proste budete ju milovať!

Asi začnem tým, že som asi jediná, ktorej preklad prišiel úplne príšerný. Celkovo sa mi dosť nepáči, keď sa v knihách vyskytujú slangové slová (ak nie sú súčasťou priamej reči, samozrejme), vymyslené, respektíve, ako sa hovorí, príležitostné slová. Pôsobí to na mňa dosť rušivo a vytvára to taký mierny chaos. Čiže hlavne pre túto slovnú zásobu, pre takú detinskosť hlavnej hrdinky, sa mi kniha zo začiatku nepáčila. Toto všetko zo mňa opadlo po asi dvadsiatich stranách a ja som začala, doslova!, hltať slovo za slovom, situáciu za situáciou. Táto kniha je úžasná v tom, že autorka nám nepridáva nejaké hlúpe, zbytočné pasáže, ktoré by spomalili dej. Rovno, súmerne nás vedie dejom, vždy s dávkou napätia a dosť často aj sarkazmu. A keďže ja milujem humor a sarkazmus v knihách, tak toto bolo také "pohľadanie po duši." 

Miestami som mala však pocit, že autorka zmiešala trošku viac príbehov, dejov do seba. Dej sa točil hlavne okolo Mary, ale potom zrazu to prešlo aj na jej brata a celkovo bolo dosť veľké, nesúvislé "prázdno" medzi kapitoly. Ak ste ma nepochopili, tak, stručne povedané, skočila z jednej akcie do druhej akcie a urobila z toho hubovú polievku, v ktorej ste sa snažili nájsť huby. 

Ďalšou negatívnou vlastnosťou bolo celkové to prezentovanie knihy, postáv, deju. Autorka využila snáď všetky myšlienky, ktoré jej prišli na rozum, spojila ich do jednej knihy a utvorila maďarský guláš. (O chvíľku vám budú aj slinky tiecť, keď tu stále spomínam jedlo, ale lepšie sa to vyjadriť nedá.)

Keď sme však pri tom jedle, tak môžem použiť tú myšlienku. Celú túto knihu možno prirovnať k nejakej zmesi jedla, ktorá sa dá skombinovať viacerými jedlami, ale celkový ten efekt, keď okúsite túto knihu, tak proste si poviete, že sa vám to páči! Niečo na tej knihe je. Niečo, čo vás očarí, pripúta a vy máte chuť čítať a čítať. 

Postavy boli veľmi dobré vykreslené. Na začiatku mi vadilo trochu, že autorka využila klasického bad boya, ktorý sa zamiluje do normálneho dievčaťa. Je to už tak strašne obohraná platňa, že som musela prevracať oči. Ale nakoniec si ho aj tak zamilujeme, takže: Čo tu riešim ?
Mara je tiež svojská, taká nenápadná hrdinka, sarkastická!, a v niektorých momentoch vidieť, že je to dosť "páli." Koná impulzívne, snaží sa, aby bolo všetko v poriadku a aby bola šťastná. Nie je takou tou tuctovou dievčenskou postavou, ale určitý charakter jej postava má. 
Daniel bol jej brat a musím povedať, že autorka veľmi dobre vystihla súrodeneckú lásku. Taktiež aj rodičovskú, pretože aj napriek všetkému, bolo vidieť, že sa jej matka a otec o ňu zaujímajú, chcú jej pomôcť, boja sa o ňu. Rovnako to vidíme aj pri jej bratoch. Daniel bol však častejšie spomínaný a bol to ten klasický prípad staršieho brata, ktorý "kryje" svoju mladšiu sestru.
Čiže môžeme povedať, že autorka vytvorila klasické postavy. Odvážna Mara, neodolateľný lámač dievčenských sŕdc Noah, starostliví rodičia, dokonalý brat, ktorý si vždy zastane svoju sestru, druhý brat, ktorý sa o ňu bojí a chce aby všetko bolo dobré, trápne deti v škole, ktoré nemajú čo iné riešiť, len kto, s kým, kde, ako, prečo. 

Napriek týmto postavám, táto kniha si ma získala. Má veľké nedostatky, či už ide o postavy, alebo prekopírovanie niektorých situácií, charakterov, či skákanie z jednej udalosti na druhú, ale niečím si vás získa. Číta sa perfektne, rýchlo, autorka vás drží v napätí, netrpezlivo očakávate, čo sa stane najbližšie. Zúfalo sa snažíte pochopiť ten prechod z jednej udalosti na druhú. Snažíte sa pochopiť, prečo Mara vidí svojich mŕtvych priateľov a podobne. 

Summa summarum, skvelá kniha, ktorá je súčasťou trilógie. (Tretia časť, samozrejme, nie je a ani nebude v slovenčine). Ak váhate, neváhajte! Oddychová, nenáročná, napínavá kniha, ktorá si získa vaše sympatie rovnako ako tie moje. 

>Sima<

Za knihu by som chcela poďakovať kníhkupectvu KnihyPreKaždého. Knihu si môžete zakúpiť tu.

nedeľa 22. októbra 2017

Osem hôr - Paolo Gognetti (recenzia)

,,Ak tu, kde sa teraz nachádzame, je prítomnosť, kde sa nachádza budúcnosť?”

Život nám častokrát predvádza svoje vlastné situácie a dáva nám na výber, pýta sa nás na naše predstavy a dotvára naše ciele. No vieme my správne odpovedať a nasledovať jeho kroky??

Táto kniha sa skladá z troch častí. Opisuje dospievanie dvoch chlapcov, ktorí na pár chvíľ zabudnú na svoje priateľstvo, ich cesty sa rozdelia, ale poznali sa tak dôverne, že stačilo jediné stretnutie a ich roky spoločnosti sa hneď vrátili akoby medzi nimi nikdy žiadna priepasť nebola.

,, To, čo som si musel chrániť vo vlastnom vnútri, bola schopnosť byť sám."

Chvíľami vážny,, chvíľami smutný, chvíľami príjemný, pokojný príbeh dvoch mladých chlapcov, neskôr mužov, ktorí ani nevedia ako jeden druhého potrebujú. Nevedela som si predstaviť, akým spôsobom sa dej pohne ďalej a nikdy som nevedela, akým smerom pôjde ešte ďalej. Bolo to prekvapivé a najviac sa mi na tomto celom páčila tá talianska bezstarostnosť, ten pokoj, tá vôňa prírody, ktorá sálala z každej strany. Autor pridelil horám najdôležitejšiu úlohu a obšírnymi a živými opismi ju vykreslil ako dokonalý kúsok raja na Zemi.

,,Niet lepšieho miesta na spomínanie ako je hora."

Tento príbeh je jedným veľkým dobrodružstvom, honbou za poznaním seba samého i osôb okolo nás. Pietro chcel porozumieť svojmu otcovi, ktorý ho viedol do výšin, svojmu priateľovi, ktorý sa vo výšinách stratil a nechcel sa nájsť, no a nakoniec i sebe samému, aby zistil, kde je jeho miesto.

Z knihy až oslnivým spôsobom žiarila príroda, bola všade prítomná a mala som pocit, akoby som bola priamo tam, videla som každý detail a nič mi nemohlo uniknúť. Videla som, cítila som, upokojovala ma a spríjemňovala mi čítanie. Prinášala príbehu ľahkosť a jemnosť, pomalé plynutie deja nás spomaľuje a upokojuje. Niet sa kam ponáhľať. Množstvo zvieratiek, ktoré si v príbehu tiež našli svoje miesto, si tiež kráčali svojim tempom a mali svoje vlastné miestečko a svoj vlastný rytmus.

,,...keď som na ňu vystúpil každé ráno osamote, pomaličky sme sa uzmierili."

Nadchla ma bezstarostnosť malých chlapcov, ktorá im zostala aj v dospelých rokoch ich života. Nič ich nemohlo zastaviť. Žiadna prekážka pre nich nebola dosť veľká na to, aby sa nedala zdolať. Pokračovali v budovaní ich spoločných cieľov a ani jednému nenapadlo sa vzdať. Ani kríza ich nemohla pripraviť o ich kúsok sveta, ktorý tak milovali. Ani tie menej pozitívne chvíle nemohli prekryť tie úžasné chvíle. A tak sa obaja rozhodli neopustiť svoje hory.

Aj keď sa ich cesty rozdelili, ich priateľstvo sa prerušilo, no to nezmenilo puto, ktoré ich držalo pokope toľké roky. Ani žiarlivosť, ani práca, ani ženy, ani nič iné na celom svete im nemohlo zabrániť v tom, aby z nich boli priatelia. Len oni si rozumeli, nikto iný na svete im nedokázal porozumieť. Chápali sa bez slov. Ich priateľstvo bolo jednoduché, ale ozajstné. Ich stretnutia, znovupoznávania, znovuhľadania a krátke rozhovory dokazovali, že im naozaj nič nemohlo stáť v ceste.

,,Naše priateľstvo žilo v tých horách, a to, čo sa stalo v údolí, sa ho netýkalo."

Dej sa hýbal pomaly, nikde sa neponáhľal, hladko si plával a neriešil nič len prítomnosť. Dominovali tu opisy a rozhovory medzi postavami boli veľmi stručné a priveľmi jednoduché.

Hlavnú líniu podopierajú dvaja priatelia a ich priateľstvo, ktoré sa nerozpadne, ktoré nepotrebuje slová, ktoré nehrdzavie, ktoré nemizne, ktoré trvá a obohacuje.

Za toto oddychové a čarovné okorenené čítanie ďakujeme bux.sk Knihu si môžete zakúpiť tu.
-VErRoOnNyIKA-

štvrtok 19. októbra 2017

Vrania šestka - Leigh Bardugo (Recenzia)


,,Šesť ľudí, ale tisíc spôsobov, ako sa tento šialený plán môže pokaziť."


Už podľa titulku viete, o čom bude dnešná recenzia. Tešili ste sa???? Ja som sa tešila obrovsky veľmi, kým mi knižka príde a keď konečne dorazila, so zatajeným dychom som sa pustila do jej stránok, ktoré ma nadchli. Nie nadarmo je kniha považovaná za povinnú YAzdu pre všetkých fanúšikov fantasy.

Napísala som fanstasy, však? Tak sa na to poďme pozrieť. Nie je to tak celkom fantasy, omnoho viac z knihy cítite boj hlavných postáv a ich fyzické sily. I keď im ich zázračné fiktívne schopnosti pomohli, boli to práve oni, ktorí sa odhodlali prejsť na tenký ľad a získať nemožné. To oni boli tí, ktorí museli vymýšľať stratégie. Nepoznali sa, nepracovali spolu, a predsa sa museli zoceliť a byť ako jeden, aby zostali nažive.

,,Na veľkosti zbrane nezáleží, ak neviete, kam ju namieriť."


Stránky sa otáčajú samé. Nerada som knižku v noci odkladala, pretože nech som skončila hocikde, vždy som chcela vedieť viac. Príbeh bol napínavý od začiatku až do konca a opäť raz som bola pohltená svetom z iných dôb, z cudzej hlavy. Som okúzlená a hádam stále ešte v opojení. Tí, ktorí ma poznáte viete, že zbožňujem pávie perá, bielych vlkov a havraní motív, a práve to ma tejto knihe priťahovalo najviac. Všetky skvosty na jednom mieste a ja som bola ako vo sne. Už len tá obálka, stačila len jediná predstava a už som bola pevne rozhodnutá si knihu prečítať.

Na to aká je to novinka je na internete brutálne rozšírená. Všade nájdete obrázky Vranej šestky, všade sú obrázky kníh, všetci tým žijú, všetci postujú ako čítajú, všetci sú v opojení. Zas som sa zbytočne bála, že sa mi kniha nebude páčiť, ale poviem vám, toto bola naozaj jazda ako má byť. So všetkými tými napínavými scénami, ktoré striedali jedna druhú a nedali vám sa nadýchnuť, všetky predstavy ktoré si presadzovali svoj vlastný koniec, ktoré vám zaplavovaui hlavy každú sekundu dňa, dohady a špekulácie a potom ten príbeh samotný, ktorý vás pripravoval  slová a o rozum.


,,Srdce je ako šíp. Treba ho namieriť, ak má trafiť cieľ."


Je vám jasné, že som nadšená, však?? To je dobre ;) Pretože to nie len obálka s vranou, nie len domčeky, čo tie vranie krídla kreslia, nie len prostredie, ktoré si vyžadovalo silného ducha, rýchle reflexy a šikovnosť, ale predovšetkým genialita autorky vo mne rozprúdila víchricu pocitov a túto krásku ozaj odporúčam ako neopakovateľný zážitok, ktorý nepozná nudu a prekonáva hranice všednosti.

Musím sa priznať, že keď som príbeh začala čítať, zrazu všetky tie mená, názvy a najmä hlavná postava prvej kapitoly, Joost, ktorý sa už potom nikde v knihe neobjavil..., bola som zmätená a naháňalo mi strach, že sa podobne budem cítiť aj ďalej, ale ako stránky plynuli, stával sa zo mňa odborník. Slovká ako griša, či jurda mi už nerobili problém a mená ma dostali. Sú nezvyčajné, presne ako celý príbeh a ako oni ako bytosti.

,,Tajomstvá sú ako mince. Stratia na cene, keď ich premrháš."



Zberba, zlodeji a šikovní podvodníci, dokázali vytvoriť naozaj obozretnosť nad obozretnosť, ale tu šikovnosť nestačí. Chce to motív, cieľ, ktorý vás núti byť najlepším. Oni to všetko mali. Mali odhodlanie, vedeli si kryť chrbát, boli nemilosrdní, chladní, bez ľútosti a bez citov. Neváhali, nebáli sa,  pľuli smrti do tváre. Ako inak? Dá sa úsmevom vyhrať vojna?? Na to treba inú science fiction, v tejto je hlavnou zbraňou myseľ, sila a obratnosť. No tiež aj štipka grišskej nadpozemskej znalosti v mágii. Bez plánu a prešibanosti ste nikým. Nikam ďalej sa nedostanete a nič nedocielite. No a kto už  lee chce bývať na ulici a z hladu obhrýzať svoje vlastné topánky?? Nikto! A vzoprieť sa konvencií chce guráž!


,,Ako človek v Sude prežije? Keď mu všetko vezmú, nájde spôsob, ako premeniť nič na niečo."


Toto nemilosrdné prostredie hemžiace sa podvodníkmi, obchodníkmi, remeselníkmi, otrokármi, ľuďmi ktorí si kupovali iných ľudí,... toto prostredie formuje len ľudí, ktorí túžia po slobode a po peniazoch. Moc znamená prostriedky a s nimi sa nemáte, čoho obávať.

Naša šestka spoznala svet, poznala jeho krutosť, vyznala sa v násilí a vedela za aké špagátiky zaťahať, no i tak tonestačilo a bolo nutné oslobiť sa od spárov nekomfortného života, ktorý viedli. Hŕba peňazí by im v tom pomohla, všakže??? Presne preto sa odhodlali spraviť tú najšialenejšiu vec na svete a rozhodli sa prepadnúť najstráženejšiu pevnosť, aby z nej vyslobodili vedca, ktorý dokáže divy. Bolo to náročná cesta a každou stránkou som sa viac a viac bála, že zlyhajú. Mnohé okolnosti im ich plány zmarili, chytili ich, odhalili, preľstili, ale oni stále stáli pevne na nohách odhodlaní pokračovať ďalej.

,,Ak túto noc neprežijeme, zomriem bez strachu, Kaz. Dokážeš povedať to isté?"


Samozrejme, Kaz je mojím číslom jedna. Vyznal sa, mal tie správne informácie, vedel kde udrieť. Aj keď predvída a jeho plány boli naozaj brilantné, nemohol poznať všetko na svete, a tak na scénu prichádza Matthias. Zbožňujem chlapčenské pohľady. Keď sa kapitola začínala ich menami, bola som spokojná. Najmenej ma zaujal Jesper, Wyllan a Nina, neviem prečo, určite si nemyslím že boli nepodstatní, no páčilo sa mi to spojenie Kazovej geniality a šikovnosti a Inejinej pokojnej a tichej účinnosti. Spolu im to naozaj šlo, ale ako celok boli neprekonateľní. Každý sa vyznal v tom svojom a každý pridal do plánu svoje postrehy a poznatky. Nebolo to Kazom, nebolo to Ninou, nebolo to Wyllanom, záležalo na nich ako spleti rôznych kultúr a sfér poznania. Dopĺňali sa. Mala som chuť nakopať Kaza aj Matthiasa, len sa snažili prekryť naozajstnú náklonnosť a radšej budú stavať svoje egá do výšky, ako by mali dovoliť niekomu, kto sa v nich ozaj vyzná, sprevádzať ich. Ani za svet neboli schopní pripustiť si, že im záležalo aj na druhých. Tvárili sa nafúkane a sebecky, ale my sme ich prekukli, všakže? ;)

,,Jasnačka, som síce chudý,... no v daždi tak nezmoknem."


Príbeh ma oslovil tým, že sa na nič nehral. Ukazoval svet v tom najkrutejšom uhle a neidealizoval. Všetko malo svoje následky a ani čary nie sú zadarmo. Nemali čas sa zdokonaľovať, museli konať rýchlo, no boli šikovní a prešibaní. to im nahralo aspoň trochu času. Myslím, že vďaka svojmu obsahu môže tento príbeh naháňať strach, povzbudzovať myslenie a predstavivosť, učiť všímať si detaily, motivovať a povzbudzovať.

Čím vac sa príbeh blížil ku koncu, tým viac som sa bála, že sa nestihne skončiť a ja nebudem vedieť, čo sa stane. Videla som ich za mrežami, na šibenici, zatratených a porazených, ale oni sa z nebezpečenstva vždy dostali a nepoddali sa. Záver mi však aj tak dovolil nedýchať a prosím si pokračovanie, pretože táto spŕška dobrodužstva naozaj ešte neskončila ;)

#úžasné #dokonalé #neobyčajné #wau #nepredídateľné #akčné #úchvatné #dychberúce #neočakávané #skvelé #očarujúce #návykové #nádherné #nebezpečné #legendárne #plné #farebné #všakvyviete 


Chcela by som sa obrovsky poďakovať vydavateľstvu slovart booklab.sk za sprostredkovanie tohto úžasného akčného a dokonalého zážitku. 

Kniha sa čoskoro objaví aj v našich kníhkupectvách v slovenčine, tak neváhajte ;) 

-VErRoOnNyIKA-

streda 18. októbra 2017

Nie na ústa - Recenzia

Anotácia: Chceli by ste nájsť lásku na internete? Alebo sa cez esemesky dostať niekomu do postele? Potrebujete napísať list s prosbou o odpustenie? Vymyslieť žiadosť o ruku ? Oslniť originálnymi prípitkami či duchaplnými statusmi na Facebooku? Neviete ako? Je tu človek, ktorý to urobí za vás.
Väčšinu času trávi v obnosenom župane v dokonale upratanom byte, má kávu, whisky a dobré pripojenie na internet. Má talent a depresie. Má aj sex a peniaze, ale nie koľko, koľko by si zaslúžil. Na lásku už nečaká a nenávisťou nestráca čas. A nie vždy otvára, keď mu zazvoníte. Ak sa chcete dostať do jeho divného sveta, otvorte novú knihu Maxima E.Matkina. Vraj žiadna predtým nebola tak veľmi zo života.

***

Osobnosť Matkina je pre všetkých veľkou záhadou. Jeho fanúšici sa delia na tých, ktorí veria, že sa za týmto pseudonymom skrýva žena a na tých, ktorí si myslia, že je to muž.
Moje pocity sa menia každou knihou. Pri knihe Aj ja teba som bola na strane fanúšikov, ktorí si myslia, že je to muž. Pri tejto knihe, Nie na ústa, mi to prišlo akoby to písala skôr žena než muž. Taký klasický, mierne sexuálny, sarkastický štýl s veľkou pointou na konci.

Nemôžete od tejto knihy očakávať niečo prvoplánové. Ak hľadáte pointu, musíte sa poriadne "zahryznúť" do príbehu. Musíte hľadať vyšší zmysel jej slov, situácií, postáv, vzťahov. Musíte sa snažiť pochopiť Matkina, a to je dosť ťažké. Ak ste od neho ešte nič nečítali, tak skúste začať inou knihou, a potom skúsiť túto.

Zachovaj pokoj. Nekonaj, kým nie si úplne pokojný. Emócie nesmú byť tvoj spoločník. Kým ťa ovláda hnev, ľútosť, strach, nie si pánom svojich rozhodnutí.


Štýl autora:
Každá Matkinova kniha je popretkávaná sarkazmom, sexom, humorom, hlbokou pointou a zložitými vzťahmi. Nie každý im príde na chuť, ale verím, že tá chuť, po vyskúšaní, je božská a dokáže vás priviesť do iného sveta, ktorý je prudko podobný tomu nášmu, ale predsa máte pocit, že je úplne odlišný.

Postavy a dej:
Postavy sú rôzne. Od hlavného hrdinu, až po klientov, ktorým píše prejavy, dohaduje rande, snaží sa pomôcť, po ženy, ktoré ovplyvňujú nejakým spôsobom jeho život, po syna, ktorého miluje, po rodičov, na ktorých mu záleží.

V každej úlohe od klienta si hlavná postava uvedomuje svoje nedostatky, svoju smrteľnosť, svoju "ľahkosť bytia".
Môžeme spoznať jeho ľahký život, prijíma všetko, čo mu život nadelí a zároveň vidíme snahu sa zlepšiť, byť dobrým rodičom, synom, mužom, kamarátom. Nielen ľahký život hlavnej postavy je zachytený v tomto diele, ale aj ťažké stránky života, problémy, ktoré sa snaží zvládnuť.

Niekedy nie je nutné príliš sa pýtať. Niekedy stačí počúvať. Ľuďom sa vraj pri terapii, akejkoľvek terapii, uľaví často ešte predtým, než sa začne liečba, iba tým, že majú pocit, že ich konečne niekto počúva.


U Matkina je typická téma lásky, ktorá je často zaobalená sarkazmom, sexom, ale hlavne skrytou pointou. Hlavná postava miluje ženy, aj keď môžeme vidieť, že si voči nim zachováva často aj odstup, rešpekt. Miluje svojho syna, snaží sa byť ukážkovým synom, zaujíma sa o svojich rodičov, o svoju -bývalú- rodinu a taktiež si vytvára určitý vzťah aj voči svojím klientom. Cíti istú zodpovednosť za činy iných a snaží sa vo všetkom nájsť zmysel, všetko vyriešiť.

Dej je jednoduchý, občas máte pocit, že o ničom, pritom si ani neuvedomíte, ako veľa dostávate. Zachytáva každodenné problémy, dotýka sa témy lásky, rodiny, smrti a zmyslu života.

Viac o knihe sa dozviete, keď si ju prečítate. Podá vám nový pohľad na svet, chytí vás za srdce, vyčarí úsmev na tvári a vyrieši otázky. Za všetkým musíme hľadať lásku, pochopenie, všetko riešiť s pokojom a vedieť si priznať chybu.

Úpadok je sexy len v televíznych seriáloch. Je to taký dobre nasvietený úpadok, soláriový, tricepsový, podväzkový úpadok.


>Sima<

pondelok 16. októbra 2017

Vrahyňa v podsvetí + Vrahyňa proti impériu - Recenzia

Anotácia: Keď kráľ vrahov objaví spôsob, ako sa navždy vysporiadať s otrokármi a úplne rozvrátiť obchod s ľuďmi, najobávanejšia nájomná vrahyňa Celaena Sardothien neváha a chopí sa tejto úlohy s vervou jej vlastnou. Netuší však, že táto temná a nebezpečná misia ju zavedie z riftholdských striech do tajných tunelov pod mestom. A to, na čo tam narazí, ju vôbec nepoteší...

***

Neviem, prečo som tak dlho posúvala prečítanie tejto tretej novely. Milujem sériu Trón zo skla. Vždy sa rada začítam do toho dokonalého, prepracovaného myslenia autorky a vždy s napätím čakám, čo vymyslí.

V tejto knihe to bolo trošku mierne sklamanie ohľadom riešenia úlohy. Už hneď na začiatku som vedela, čo sa stane. Ako to všetko skončí. Napriek tomu, autorka vyvážila tento nedostatok tým, že úžasne vykreslila vzťah hlavných hrdinov (nie je už tajomstvom, že to bol Sam), krásne pasáže, ktoré sa týkali hudby vás rovno pohladili po duši.

Neviem čím to je, ale mám pocit, že si neviem veľmi obľúbiť Sama. Vo štvrtej časti série si môžete obľúbiť jednu mužskú postavu, ktorá sa vám vryje do pamäte a všetko, čo čítate potom (po tej knihe), vám ju neskutočne pripomína. Na konci som už vcelku si Sama obľúbila, ale mám pocit, že je to ten istý príbeh ako s Rowanom. Úžasný muž, ktorý má len tie pozitívne vlastnosti. Najskôr "nenávidel", potom miloval.

Dal jej všetko, no zároveň jej aj všetko vzal.


Celaena je stále tou typickou sarkastickou postavou, ktorú mám rada, nech urobí čokoľvek. V tejto knihe sa však prejavila aj jej jedna negatívna vlastnosť, a to naivnosť. Vždy som ju brala ako stelesnením rozumu a sarkazmu dokopy, v tejto knihe sa prejavila dosť hlúpo. Na druhej strane autorka ju vyzdvihla ako človeka, ktorý má svoje chyby, dôveruje ľuďom a nakoniec sa popáli.

Celkovo tento príbeh bol, pre mňa, najslabší. I keď má to ten správny Maasovej štýl, ktorý si zamilujete. Či si zamilujete postavy, dej, opisy hudby, boj dobra a zla, alebo celkovo príbeh. Má svoje nedostatky, ale zas nemôžete povedať, že vás tá kniha nebavila, neusmievali ste sa pri nej, nezasmiali a nepoplakali. U Maas si najlepšie uvedomíte, aký kolotoč emócií sa dá vyvolať.

Na záver musím povedať, že predtým, ako si prečítate štvrtý diel, by som odporúčala prečítať si tieto novely. Veľa udalostí v štvrtom dieli (Kráľovná v tieňoch) sa spomína zrovna z týchto dvoch posledných, a potom si nedokážete tak dobre užiť tieto novely, ak ste čítali štvrtú časť.


"Vyzeráš nádherne. No stavil by som sa, že to vieš."


💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛💛

Anotácia: Po náročnom výcviku sa Celaena Sardothien dožila dňa, keď je najobávanejšou nájomnou vrahyňou Eriley. Hrou osudu má dokonca všetko, po čom kedy túžila - miesto, ktoré volá domovom, Sama po boku a slobodu, teda aspoň jej zdanie. Úplnú nezávislosť získa, až keď sa podujme na ešte jednu nebezpečnú úlohu. Sláva jej však stúpa do hlavy a zabúda, že aj keď už má to, po čom túžila, veľmi ľahko môže o niečo prísť... alebo aj o všetko.

***

Vždy, keď som čítala Trón zo skla alebo ďalšie časti, priala som si spoznať príbeh Celaeny a Sama. Vždy bol pre mňa niečím zaujímavý, Sam bol niekým, koho som chcela spoznať. Musím povedať, že keď už viete, ako celá kniha skončí, tak si ju neužijete tak, ako by ste mali.

Áno, samozrejme, v tejto knihe nájdete úžasný príbeh dobra proti zlu, príbeh lásky, úžasný Maasovej štýl, ale nakoniec z toho vznikne príbeh, ktorý už aj tak máte dávno prečítaný a všetko, všetky "spoilery" už dávno viete. Viete, ako sa skončí, čo sa stane, kto za všetko môže. Nemáme možnosť si predstaviť koniec, nemáte možnosť nahliadnuť hlbšie po konania postáv a spoločne s nimi odhaľovať sprisahania, tajomstvá a podobne. 

Vtedy do nej vrazilo ticho.


Taktiež ako aj v tretej novele, aj tu som mala problém sa úplne stotožniť so Samom. Strašne mi pripomínal Rowana. V každom pohybe, v každej situácii, v každom kúsku jeho charakteru. 

Arobynn je celkovo braný ako negatívna postava, ale zas na druhej strane môžeme vidieť, že nie vždy je taký zlý, taký autoritatívny. Vidíme síce, že si myslí, že mu všetko patrí, ale zas na druhú stranu nemôžeme tvrdiť, že ju/ich nevaroval. 

Celkovo bol príbeh veľmi dobrý, ale keďže som už vedela koniec, tak ten finálny BOOM efekt u mňa nenastal. Napriek tomu, táto knižočka určite by nemala chýbať vo vašej knižnici, ak milujete Maasovej štýl, Trón zo skla a skvelú fantasy sériu plnú akcie, lásky, dobra a zla, bojov, utrpenia, sĺz a radosti. 

Bola oheň, bola temnota, bola prach, krv a tieň. 

>Sima<

Za štvrtú novelu by som chcela poďakovať vydavateľstvu Slovart.

sobota 14. októbra 2017

Drž ma, keď padám - Recenzia

Anotácia: Kaťa, Zuzka a Ondro majú už iba otca, no toho v lotérii isto nevyhrali. Ani ako cenu útechy. Pre pijana, gamblera a klamára sú jeho deti na najposlednejšom mieste. Ondro s Kaťou sa snažia, aby malej Zuzke zabezpečili aspoň nutný základ na prežitie, kým pred učiteľmi a sociálkou zahmlievajú, čo sa doma deje. Otcov teror sa zhorší, keď sa na scéne objaví Katina nová známosť. Z problémov ich dokáže dostať len pravda. Krutá, bolestivá... ale pravda. Na to však nemá odvahu ani jeden zo súrodencov. Alebo áno?



***

Navždy môže byť aj dnes. Presne ako niekedy. Každý deň môže v nás zostať už naveky.


Po poslednom počine autorky som sa vcelku bála začítať sa do jej ďalšej knihy. Bála som sa ďalšieho sklamania. Musím však povedať, že táto kniha je presne taká, akú treba od tejto autorky očakávať!

Ak poznáte trošku knihy Miroslavy Varáčkovej, tak určite viete, že autorka má, dajme tomu, obľubu písať silne emočné knihy, kde hlavná hrdinka musí bojovať proti šikane, násiliu, alkoholizmu, skrátka proti niečomu nie dvakrát príjemnému. V tomto prípade to nebolo inak!

Autorka veľmi dobre vystihla udalosť, ktorá viedla k otcovmu alkoholizmu. Strata ženy, byť sám na tri deti je dosť náročné. Napriek tomu, v knihe nám autorka sprostredkovala, že ich otec nebol vždy ideálny, bol dosť veľký introvert a celkovo mu ľudia vadili. Pri každom jeho výčine som mala chuť ho úplne počastovať fackami, otrieskať fľašu o hlavu a vykričať mu: "Preboha, čo to dopekla robíš?"

Strata matky nehrala v príbehu až takú úlohu, ako by som očakávala. Nedozvieme sa veľa o nej. Či už dôvody, alebo jej vlastnosti, silu jej materinskej lásky. Všetko ohľadom ich matky je zahalené rúškom tajomstva.


"Komplikuješ mi život, vieš o tom?" zasmiala som sa zasa.
"Mýliš sa, ja ti ho robím znesiteľným."


V tejto knihe zažijete taký silný emočný nátlak, že sa až roztrasiete. Budete plakať, budete sa báť, tŕpnuť, mať chuť niekoho až zabiť, počastovať fackami, ale zároveň sa budete smiať a dúfať v lepšie zajtrajšky.

Napriek tomu, že autorka napísala knihu veľmi rýchlo (dočítate sa to na prebale knihy), tak musím povedať, že sa jej ozaj vydarila ! (Prečítala som ju hneď na druhý deň, ako mi prišla.) Zamilovala som si ten príbeh. I keď použiť slovo zamilovať je dosť netaktné, ale veľmi silno zasiahne vašu emočnú stránku osoby, že potom, ako ju prečítate, nebudete vedieť, čo so sebou. Budete mať chuť ju čítať znova a znova, budete chcieť, aby ten príbeh ožil zas a zas, aby ste si zas poplakali, ale zároveň verili v tie šťastné alebo aspoň polo-šťastné konce.

Postavy a dej:
Kaťa bola príkladom staršej sestry, ktorá radšej dala možnosť sa najesť svojej mladšej sestre, než aby ona sa mohla najesť a nabrať silu. Radšej by hladovala, len aby jej mladšia sestra a starší brat mali čo do úst.
U Kaťy je dokonale vykreslený vzťah sestra-sestra-brat. Niet pre ňu dôležitejších ľudí, ako sú jej súrodenci. I v čase úplného zúfalstva si dokáže zachovať bojovnosť a silu, ktorou sa snaží vyčariť úsmev Zuzke na tvári. (Keď si niekto robí posmešky z jej sestry, tak ju to nenechá chladnou a dokáže sa pekne pomstiť!)
Ondrej je taká už typická Varáčkovej postava. Dokonalý starší brat, ktorý by pre svoje sestry urobil čokoľvek. Je síce vedľajšou postavou, keď sa jedná o lásku, ale získa si vaše srdce.


".... Stať po boku človeka, ktorého mám rada, ma stiahnuť hlbšie nemôže."
"Ani nevieš, ako sa mýliš, sestrička."


Dej sa prevažne točil o tom, ako žiť z rúk do úst. Veľa kapitol zachytávalo domáce týranie na vlastných deťoch, narušenú psychiku, snahu niečo urobiť, ujsť, zamaskovať všetko, čo sa zamaskovať dá. Vidieť snahu od úplne cudzích ľudí, lásku, ktorá sa zrodí v čase najťažšej životnej skúsenosti.

Varáčková nielen rozobrala tému lásky, súrodeneckej alebo medzi dvoma spriaznenými dušami, tému alkoholizmu, smrti, ale aj tému hľadania krajných riešení, ako vyriešiť problém, ako ochrániť ľudí, na ktorých mu (Ondrovi) záleží (ochrana nie veľmi efektívna, ale pocit, že nemusia žiť od peňazí ku ďalším aspoň na chvíľku potešila zlomené a osamotené srdcia), tému priateľstva medzi Dominikou a Kaťou, či aj tému vraždy.

Knihu vám rozhodne odporúčam. Vyvolá vo vás všetky pocity, podupe vaše vnútro, rozosmeje vás a ukáže vám, že vždy je nádej na lepšie časy.

>Sima<

Za knihu by som chcela poďakovať vydavateľstvu Slovart.

štvrtok 12. októbra 2017

Nebo na dosah - Recenzia

Anotácia: Sedemnásťročná Lennie je klarinetistka (vcelku dobrá). Prezývajú ju John Lennon (nenávidí to). Je posadnutá Búrlivými výšinami (prečítala ich 23-krát). A nedávno jej zomrela staršia sestra Bailey.
Mala by smútiť, ona sa však zamiluje až po uši. A rovno do dvoch chalanov naraz. Toby je skejter a sestrin exfrajer, ktorý ako jediný chápe jej žiaľ. Joe je nový chalan v škole, plný elánu, schopný vytiahnuť ju zo zabehnutých koľají a katapultovať do nebies. Aby toho nebolo málo, Lennie sa do života pletie rodina: päťkrát rozvedený strýko a babka, ktorá kreslí podivné zelené ženy a pestuje afrodiziakálne ruže.

***

Štýl autorky:
Medzi prvé recenzie, ktoré pribudli na tomto blogu, patrila aj recenzia na knihu Dám ti aj slnko, v ktorej som sa vyjadrila, že je jednou z tých najlepších young adult kníh. Preto som sa veľmi potešila, keď som sa dozvedela, že má byť vydaná druhá kniha od tejto autorky.

Musím povedať, že Jandy Nelson je úžasná žena, ktorá má skvelý štýl písania a rúti sa do mojej kategórie obľúbených autoriek.


Akoby niekto povysával horizont, kým sme hľadeli opačným smerom.


Jandy v obidvoch svojich knihách vystihuje krásu umenia. Umenia ako celku, ako častí. Dáva dôležitosť na vnímanie, na city, snaží sa vystihnúť tie najlepšie vlastnosti umenia, ktoré vám dokážu, že umenie je nádherné. V tejto knihe nám autorka priblížila hudbu. Hudbu ako zdroj vyjadrovania svojich pocitov, myšlienok, emócií.

Každá jej kniha je navyše graficky veľmi dobre spracovaná, a tak máte pocit, že kniha je autentickejšia.

"Nemôžeme pred tým utiecť, musíme to nejako zvládnuť...každý z nás."


Môže sa vám zdať, že autorka ma "kvetnatý" štýl písania, ktorý vás ale určite chytí na srdce. Jej slová, situácie vás nenechajú chladnými a vy budete plakať, smiať sa, potláčať emócie, neskôr ich necháte vyplávať na povrch, budete cítiť to, čo cítia hlavné postavy. Vyčarí vám úsmev na tvári, nechá slzy stekať po tvári a vo vašom vnútri utvorí kolotoč emócií, ktorý bude raz hore, raz dole.

Slová hltáte rýchlosťou svetla, drží vás v napätí, často vám ani na um nepríde, ako sa to všetko skončí.

Postavy:
Lennie bola klasické dievča, ktoré si uvedomovalo veľmi dobre svoju ženskosť, robila často chyby, ktoré sú typické pre dievčatá, ktoré ovláda puberta, snažila sa milovať, zužovali ju pochybnosti, či sa voči svojej mŕtvej sestre zachovala fér. Aj napriek tomu, že jej sestra už s ňou nebola, v každom jej pohybe, v jej myšlienke sme mohli vidieť, aký silný vzťah mali medzi sebou.

Práve sa stretli na jednej obežnej dráhe slnko s mesiacom a hrozí zrážka.


Toby si najskôr nezískal moje sympatie, pretože mi to skôr prišlo, že chcel využiť situáciu, ale nakoniec vám autorka podá vysvetlenie, ktoré uhasí všetky vaše "zlé" myšlienky - pochybnosti. Aby som vypichla aspoň jednu jeho vlastnosť, ktorá sa mi zapáčila, tak to bola jeho férovosť. Snažil sa napraviť to, čo sa pokazilo. Nechcel ničiť niekomu život, vedel vycítiť, ako sa druhí cítia, čo v sebe skrývajú.
Joe bol klasický miláčik v knihách pre mladé slečny. Bol obetavý, milujúci, talentovaný a jeho hlavnou úlohou bolo, aby ste sa doň zamilovali.
Babka nebola takou klasickou ženou v pokročilom veku, ktorá má vnúčatá. Na svoj vek bola veľmi akčná, v každom jej pohybe, v každej záľube bol vyšší zmysel.

Raz som kdesi počula, že vždy, keď niekto zomrie, zhorí knižnica. Ja teraz sledujem, ako horí až do tla.


Strýko bol neutrálna postava, ktorá nemala nijakú zvlášť dôležitú úlohu, ale dokonale dopĺňal zmysel, celok tohto príbehu.
Sarah bola priateľka Lennie. Bola v úplnom kontraste s celým poetickým cítením príbehu, a to sa mi veľmi páčilo. Autorka v súvislosti s ňou spomenula viacerých francúzskych autorov: Sartre, Simone de Beauvoir...., za čo dávam palec hore.

Moja sestra bude umierať znovu a znovu po celý zvyšok môjho života. Zármutok je tu natrvalo. Nepominie. Stane sa vašou súčasťou a bude vás sprevádzať na každom kroku, pri každom nádychu.


Dej a prostredie:
Príbeh sa točí okolo smrti sestry, okolo zamilovanosti, hľadania odpovedí, nachádzanie zmyslu života, kladenia si otázok, či to, čo robím, robím správne alebo nesprávne, zúfala snaha porozumieť životným okolnostiam. Vidíme prekážky a pády, ktoré bránia dvoch milujúcim ľudom v tom, aby boli spolu. Taktiež vidíme, ako smrť dokáže všetky plány, všetky sľuby, celú budúcnosť narušiť. Autorka zachytáva silu sesterskej lásky, lásky ako takej, lásky babky k svojím vnúčatám a taktiež aj skrytú nevypovedanú materinskú lásku.

Kniha sa číta akoby sama. Ani neviete ako a už ste na konci. Prostredie geniálne dotvára dej a postavy. Či zoberieme do úvahy záhradu plnú kvetov, alebo čarovné miesto v lese.

Nebo na dosah je nevšedná kniha, ktorá skrýva v sebe veľké posolstvo. Vyčarí vám úsmev na tvári a o pár sekúnd sa topíte v slzách. Celá kniha je krásnou básňou, ktorá vás pohladí po duši.

Ako prežijem túto stratu ? Ľudia denne umierajú. Každú hodinu. Na celom svete sú rodiny, ktoré zamyslene pozerajú na posteľ, v ktorej už ktosi nikdy nebude spať, na topánky, ktoré si už nikto neobuje. Rodiny, ktoré už nikdy nebudú musieť kupovať určitý druh cereálií či značku šampónu. Všade sú ľudia, ktorí postávajú pre kinom, kupujú záclony, chodia so psami na prechádzky. Roky, celý život. Neverím, že čas niečo zahojí. Ani to nechcem. Lebo ak sa to stane, neznamená to, že som sa zmierila so svetom bez nej?


>Sima<

Za knihu by som chcela poďakovať vydavateľstvu Slovart.

utorok 10. októbra 2017

Crowfieldska kliatba - Pat Walsh (recenzia)

,,Svet niekedy nedáva zmysel."

Crowfield... Crowfield... Líščia hora... Hvízdna úžľabina... Opátstvo... Tajomstvo... kliatba... mŕtvy anjel...
Už sa bojíme?? Ja som v to dúfala. Dostala sa mi do rúk nádherná kniha. Obálka vo mne vyvolávala množstvo otázok a fascináciu. Bol to taký krásny obrázok. Po toľkých romance knihách som bola rada za trošku vzrúša. Tak obálka za sto bodov ;)

,,V ten deň nič necítil. Až potom, keď sa život v dedine uberal ďalej, keď sa všetko vrátilo do starých koľají, pocítil bolesť."

Hlavná postava, Will, mladý chlapec, ktorý prišiel o rodičov, žil sám s mníchmi v opátske. Zvedavý chlapec s čistým srdcom. Tu už sa to podobá na rozprávku, však?? Čo však spôsobia jeho otázky a dobrosrdečnosť?? Dostane sa nebezpečentsva?? Pravdaže! Ale nie sám a jeho milá povaha je preňho utrpením. Inak bol celkom zlatý a dobrosrdečný.
Ostatné postavy, mnísi, pán Bone, Shadlock... všetci veľmi negatívni a protivní. Verili by ste tomu, akí skúpi a namyslení môžu byť mnísi?? Nemali by byť milí a úctiví?? Láskaví a tolerantní?? Brat Slimák bol najmilší zo všetkých, asi aj preto bol Willovi priateľom. No najzlatší bol brat Walter. Hob, ktorého Will zachránil v Líščej hore. Bol taký milý a naivný a vtipný tým ako o mnohom nevedel, ale pritom bol taký múdry. Peter sa mi zdal príliš otravný a silený, ale Willovi neprekážal. Aj v toľkom, pre mňa, nepriateľskom prostredí sa však Will cítil fajn. I keď mu chýbala rodina.

,,Ak niečo veľmi chceš, Will, nájdeš spôsob, ako to dosiahnuť. Može to chvíľu trvať, ale musíš hľadať. Do posledného dychu."

Príbeh je rozprávaný z tretej osoby. Tu by som privítala skôr prvú, pretože som mala pocit akoby nám autor doprial obrovský odstup, no ja som chcela byť priamo v deji. Z Willovho pohľadu by som si príbeh užila viac. Určite by som sa aj viac bála. Čož je ďalší element, ktorý mi tu akosi chýbal. Strach. Aspoň malinká štipôčka.

Miesto?? Strašidelné a zakázané časti Líščej hory. To znie už trošku strašidelne, no nie?? Hvízdna úžľabina. Pískajúce, krásne, ale prekliate miesto. Čas?? Vtedajšia súčasnosť. Obdobie, kedy ľudia pracovali na poli, aby zasýtili vlastné hladné krky. Obdobie čarodejníc a bosoriek, ktoré na každý bôľ navarili zázračný bylinkový lektvar. Obdobie morov a dny. Obdobie biedy a skazy. 

Pozitíva: biela vrana (už len tá predstava toho stvorenia), nepredvídateľnosť, strohosť (žiadna nuda, stále čítate ďalej, aby ste sa dozvedeli viac), záhadný anjel,..
Negatíva: rozprávač, protivné postavy cez kopirák, rozprávka, škriatkovia,...

,,Každý život sa skôr či neskôr skončí."

Napriek tomu všetkému ma však dostali tie vranky na začiatku každej kapitoly. Knižka tiež oplývala nejednou peknou myšlienkou.

Kniha ma zaujala už na prvý pohľad. Aj keď bola miestami príliš o ničom, prinášala stále nové situácie. Prebúdzala vo mne zvedavosť a túžbu po poznaní a vyriešení záhady, i keď všeobecne kniha neobsahovala to, čo som od nej očakávala.

Za poskytnutie knižky  ďakujeme internetovému kníhkupectvu knihyprekazdeho.sk 
-VErRoOnNyIKA-

nedeľa 8. októbra 2017

Smrteľne blízko - Hana Šrámková (recenzia)

Tragédia v dome 23. Čo si pod týmto predstavujete?? Možno výbuch. Alebo nehodu. A čo takto samovraždu?? 
Eva sa aj po skutku svojho otca odhodlá vrátiť na miesto, ktoré rozbilo ich rodinu. Hlboko vo svojom vnútri však pred sebou skrývala túžbu po pravde. Verila, že jej matka nezušla zo zbabelosti. Verila, že jej príbuzní sú naozaj len čestní ľudia. Verila, že ľudia v jej okolí sú milé, nápomocné a nie protivné osoby.

Spravila som si vlastnú predstavu o tejto knihe. Nechcela som ju čítať, pretože normálne nič podobné nečítavam, veď to viete :) ale dala mi pocit tajomnosti a záhadnosti, ktorá mi chýbala v Crowfieldskej kliatbe. Možno som sčasti očakávala hororový príbeh z mafiánskeho prostredia a aj keď sa koniec skončil absolútne otrepane, bol nečakaný. Niečo sa mi na tejto knihe predsa len páčilo.

Začínam teda od konca?? Okej, pre zmenu. Nepredstavovala som si to takto. Myslela som si, že sa Eva strmhlav hodí do nebezpečenstva, bude neprestajne pátrať a vyzvedať. Ale ona si len prišla užiť pokoj na nepokojnej Brečtanovej. Google otvorila až na konci príbehu a jediné, čo robila bolo, že nechala informácie, aby prišli k nej.

,,Nestrhávala som sa zo spánku, lebo sa mi snívalo, že som bola stlačená medzi plechmi auta, ale preto, lebo v tej izbe niečo bolo..."

Čas naozaj bežal. Pätnásť rokov mohla len premýšľať. Zrazu sa nasťahovala s dcérkou späť a kolotoč
sa začal. Jeden sused čudesnejší ako druhý. Jedna postava komplikovanejšia ako druhá. Ani o jedinej som si nevedela spraviť ucelený obraz. Azda okrem malej Mati, Nora, expriateľa,  a Stana, brata. Ostatní susedia a noví známi mi len plietli hlavu a dostávali ma do pozície rovnakej bezmocnosti, akú musela pociťovať aj Eva. 

Nadprirodzené javy vyskýtujúce sa v tomto príbehu by ma v reále vystrašili, ale pri knihe som si hovorila, že na také báchorky predsa neskočím. Ja by som v prvom rade neliezla do toho domu, takže musím Eve uznať, že mala ozaj guráž prísť tam a dokonca sa tam nasťahovať aj s malou dcérou. Tiež bola naivná, keď si myslela, že sa jej spomienky nevrátia a ona si bude môcť bezstarostne začať odznova.

Je to román?
V knihe sa nachádzalo množstvo mužských postáv. Postupne ako plynul dej som si predstavovala happy end s každým z nich, no obstál aspoň jediný?? Eva sa nedala len tak ľahko. Možno sa poučila zo vzťahu s Norom. Za svoju dcérku bola však vďačná a veľmi jej na malej záležalo, aj keď kniha ujazuje jej pocity skôr prepojené k ostatným členom rodiny ako k jej Mati. 

,,Tvoje oči hovoria niečo iné. Tvoje oči prosia, Eva Fiedlerová. Ony plačú. Sú priezračné ako jazero, hlboké ako more a je v nich toľko bolesti."

Autorkin slovník bol vulgárny, bol obscénny, bol okorenený a bol pestrý. Udalosti opisovala jedna radosť. Možno by som privítala viac osobných a vnútorných myšlienok Evy, pretože ma neraz zaujímalo, ako to vníma ona trošku hlbšie. Takto mi Eva prišla skôr ako rozprávač než ako postava, ktorá to všetko prežíva.

Obálka je trošku miernejšia k obsahu. Na prvý pohľad vyzerá hriešne, a vy viete z akého hľadiska myslím, naopak zozadu je jasné, že to hriešne bude, no inak.

Aj keď ma kniha neohúrila, páčil sa mi jej otvorený koniec, dynamickosť, absurdnosť aj záhadnosť. Vyvolávala vo mne strach, obdiv, pokoj a zmätok... Nie je to moja šálka kávy, ale nebolo to tak zlé ako som si spočiatku myslela. Aj cez to však u mňa nie je jednoznačné, či sa mi kniha páčila, alebo ma odradila. Určite to však nebolo znechucujúcim zážitkom, ale malým výletom do príbehu, ktorý by som inak nečítala a mohla som tak nakuknúť aj k iným žánrom ako k mojim YA.


-VErRoOnNyIKA-
Za túto knižočku ďakujeme vydavateľstvu Motýľ.