streda 27. marca 2019

Anna - Niccolo Ammaniti (recenzia)

Čo je láska, pochopíš až vtedy, keď ti ju vezmú.
Láska je, keď ti niekto chýba. (s. 260)


Čítate post-apokalyptické knihy?
Ja som ich kedysi milovala, no poslednom čase som na ne zanevrela. 
Asi preto sa mi kniha Anna zapáčila a jej príbeh si ma získal už len anotáciou.

Ocitáme sa na Sicílii blízkej budúcnosti, ktorá je zdevastovaná epidémiou a obrovskými požiarmi.
Odvážne trinásťročné dievčatko Anna sa po smrti matky snaží chrániť svojho mladšieho brata a zabezpečiť mu jedlo a pohodlie. 
Jedného dňa však jej brata unesú a ona sa ho vyberie hľadať.
Prechádza cez vypálené polia, tajuplné lesy, rozvaliny budov, nákupných centier, priestory, ktoré sú postupne pohlcované prírodou. 
Jej jediným sprievodcom je zošit s pokynmi, ktorý jej napísala matka skôr než zomrela, pretože vedela, že nákazu neprežije, nakoľko Červienku neprežil nikto z dospelých. 

*

Táto zaujímavá odeonka si vás určite získa. Číta sa veľmi rýchlo, autor využíva veľa opisov, ktoré k žánru post-apo rozhodne patria, taktiež v knihe nájdete typické charakteristiky ako odvážnosť, divokých a divných ľudí (resp. divoké a divné deti) , nové pravidlá, zničenú krajinu a nádej, že niekde vo svete existujú aj Veľkí (dospelí ľudia, ktorí prežili).

- Ty neveríš, že jestvuje nejaký spôsob záchrany? Naozaj nám je súdené umrieť takto? (s. 141)


Celá táto kniha je však nielen plná odvahy, ale aj smrti. Malé deti musia čeliť svetu nepripravené, nemá ich kto poúčať, musia si hľadať bezpečné miesto a jedlo. 

Anna sa snaží svojmu bratovi poskytnúť bezpečie a bojí sa oň. Zároveň musí čeliť deťom, ktoré istým spôsobom zdivočeli a vyhýbať sa im dovtedy, ako bude musieť. Celý svoj svet koncentruje na bezpečie svojho brata a pokyny, ktoré jej zanechala matka. Vydáva sa hľadať jedlo, lieky, obchoduje s ďalšími deťmi, ktoré prežili a ukrývajú sa v obchodoch. 

Jedného dňa sa však celý jej doterajší svet zrúti a Anna musí nájsť brata, ktorého nechala v ich dome samého, keď mu išla nájsť lieky. 

- Tak počuješ to?
- Myslíš vietor?
- Je to podobné, ale nie je to vietor. Je to šumenie miliónov duší, ktoré opúšťajú planétu, nepretržitý a nezastaviteľný prúd duchov, ktorí prenikajú našou atmosférou, prelietajú slnečnou sústavou a znovu sa spájajú. (s. 252)


Kniha je síce miestami komplikovaná, tajomná, na niektoré otázky nenájdete odpovede, ale nesie rozhodne typické znaky post-apo žánru. Opisy prostredia sú veľmi reálne a detailné, no charakteristika postáv už trošku zaostáva a mne sa žiadna nedostala pod kožu. 

Síce sú odvážne, múdre, ale zároveň sa vedia správať hlúpo a nerozumne. Na jednej strane to môžeme chápať ako správanie detí, ale autor ich činy viac nevysvetľuje a skáče z udalosti na udalosť.

Celkovo táto kniha nie je zlá, má presne to tajomno, ktoré si vás získa, je plná lásky, objavovania, smrti, radosti, smútku, odvahy a nádeje.

...keď sa to tak vezme, nie je dôležité, ako dlho žiješ, ale ako ten život prežiješ. Ak ho prežívaš dobre od začiatku do konca, je krátky život tak isto hodnotný ako dlhý. Nemyslíš? (s. 219)


Anna je zobrazená ako hrdinka,  i keď o jej hrdinstve môžeme miestami pochybovať. Autor si celý čas drží v knihe jednu líniu a neodbočuje príliš radikálne, takže som mala niekedy pocit, že je kniha príliš monotónna. 

Napriek niektorým nedostatkom táto kniha má niečo do seba, je zaujímavo spracovaná a rýchlo sa číta. Ako oddychovka úplne ideálna.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme, zakúpite si ju tu.

pondelok 25. marca 2019

Slnko a jeho kvety - Rupi Kaur (recenzia)

"keby si bol ešte o čosi krajší slnko by opustilo oblohu a puklo od závisti" (s. 192)


Rupi Kaur si získala srdcia čitateľov už svojou prvou zbierkou Mlieko a med.
Tentokrát prichádza vydavateľstvo Lindeni s jej ďalšou zbierkou - Slnko a jeho kvety, ktorá vás zasiahne ešte viac ako jej prvotina.

Slnko a jej kvety - nenápadná, minimalistická knižočka, ktorá v sebe skrýva veľké posolstvo, veľa smútku, ale zároveň aj nádeje.

V prvom rade však musím napísať, že preklad v podaní Mirky Ábelovej sa vydaril. Prekladateľka zanechala v týchto veršíkoch všetko to, čo autorka do nich vložila (všetok cit a smútok a lásku). Na základe našej krásnej slovenčiny a talentu, ktorý má Rupi, si toto dielko zamilujete.

"si všade len tu nie a to bolí" (s. 41)


Rupi sa v tejto zbierke zameriava na lásku, ale nie tak hocijakú. Na lásku, ktorá sklamala, ktorú milovala, ktorá odišla. Rupine verše sú plné bolesti, smútku, depresie, ale zároveň lásky a viery v to, že všetko raz prejde a všetko bude dobré.

Nielen láska k mužovi je ústrednou témou tejto zbierky, ale aj láska k rodičom, obdiv k ich skutkom, imigrácia tvorí základ tejto knihy a skvelo sa dopĺňa s jej životom.

Autorka nám dáva náhľad do jej súkromia, do problémov, ktoré ju trápia, do myšlienok, do vecí, ktoré obdivuje, predstavuje nám ľudí, ktorí mali alebo majú v jej živote miesto a zohrali/zohrávajú v ňom veľkú rolu.

"mohla som byť čímkoľvek na svete no chcela som len byť jeho láskou" (s. 26)


Podobne ako aj Amanda Lovelace, Rupi sa zaoberá tiež sebaláskou a svojim čitateľom odkrýva svoje spomienky, dôležitosť toho, že každý človek musí najprv milovať sám seba.

Autorka svojimi textami akoby nielen liečila svoju dušu, ale aj dušu čitateľa. Obdivuje ľudí okolo seba, obdivuje krásu, svet, lásku, seba a snaží sa, aby čitateľ našiel správnu cestu vo svojom živote a pochopil, že ak miluje seba, bude schopný milovať aj druhých.

S každým veršom si autorka uvedomuje, že musí kráčať ďalej a že bolesť je súčasťou sveta a my sme schopní ju znášať a poučiť sa z nej.

Texty sú plné lásky, bolesti, ale autorka nielen pozerá na svet, ale aj na činy ľudí a núti ich zamyslieť sa.

V každom novom texte nájdete niečo iné, nedá sa presne opísať o čom jej básne sú, každá je o inom, každá má iné posolstvo, čitateľ musí prísť na to sám a nájsť ich krásu, nájsť krásu v maličkostiach. Verím, že táto zbierka si získa vaše srdcia. Aj keď je depresívna, aj keď je smutná, ale je zároveň plná nádeje a to je to, čo smútok zaháňa do kúta a lieči našu dušu.

"pýtaš sa či môžeme zostať kamarátmi snažím sa vysvetliť že včele čo sníva že pobozká kvet na pery nebudú stačiť iba jeho listy" (s. 53)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Zbierku básní si zakúpite tu.

sobota 23. marca 2019

Počítač v meste - Miroslav Pikus (recenzia)

Máme radi súkromie, ale ešte radšej sa predvádzame. (s. 35)


Už deviata kniha z edície Skica, ktorá čitateľom sprostredkúva nielen náhľad na nejakú problematiku (politika, životné prostredie, technika a iné), ale zároveň jej autor prináša čitateľom svoj postoj, svoje myšlienky a odôvodnenia.

V tejto eseji s názvom Počítač v meste sa Miroslav Pikus zaoberá otázkou umelej inteligencie, vzťah počítačov a ľudí a taktiež aký dopad môže mať technológia na osud ľudstva.

Stojíme na prahu veľkej zmeny, zdá sa, že nič nebude ako predtým. (s. 47)


Klasické otázky typu: Nahradí ľudí umelá inteligencia? Neprerastá nám to už cez hlavu? Pomáhajú nám digitálne technológie k zlepšeniu života? Je počítač pre našu komunitu potrebný? Vieme si bez neho predstaviť život?, nám táto kniha ponúka a jej autor nám na ne rád odpovie.

Zároveň však musím poznamenať, že nie vždy je potrebné s autorom súhlasiť. Pikus má svoj pohľad na vec a nikomu netvrdí, že jeho myšlienky sú tie správne a mali by sme sa podľa nich riadiť. Pikus je ako bývalý hacker v tejto sfére zbehlý a tým pádom niektoré jeho domnienky môžu, no nemusia byť pravdivé (veď kto už len môže predvídať to, čo nás čaká?).

Svoje tvrdenia vždy vysvetlí a argumenty majú vždy oporu v príkladoch. No vždy je tu nejaké ALE a čitateľ môže oponovať. Ja osobne som tiež nie úplne stotožnená s tým, čo tvrdí, no keďže nemám potrebné informácie ako autor, tak môžem len skromne prijímať jeho myšlienky. V istom zmysle sa nás snaží presvedčiť a dodať nám trochu istoty v tom, že počítače sú potrebné, no nedokážu nás nahradiť.

Ak by sme boli od piky zlí, už tu dávno nie sme. (s. 108)


Jeho vysvetlenia majú hlavu a pätu a keď sa nad nimi zamyslíte, tak budete s ním v istých veciach určite súhlasiť, no predsa len prevláda akýsi ľudský strach a uvedomovanie si, že naozaj počítače a celkovo technológie sa rýchlo zdokonaľujú a svet prestáva byť bezpečným. I keď Pilus tvrdí, že ľudia sú natoľko inteligentní, že dokážu si poradiť so všetkým, čo príde, a ak aj niektoré zamestnania nahradia roboty, tak sme dosť šikovní na to, aby sme dokázali nájsť uplatnenie inde.

Či budete s ním súhlasiť, to je na vás, no nik nemôže odoprieť tomu, že táto útla knižočka má niečo do seba a myšlienky, ktoré sú v nej zachytené, sú podané veľmi dôveryhodne, zaujímavo a čitateľ sa dokáže nad nimi zamyslieť.

Autor nám sprostredkúva množstvo príkladov, ako funguje technika, aké sú jej vymoženosti, ako je potrebná, ale zas na druhú stranu nám ukazuje aj jej chyby a to, že nie je neomylná. Veď predsa ani človek nie je neomylný.

Žiaden vynález nezmenil ľudské životy tak ako počítač, ale veriť sa im nedá. (s. 78)


Často spomína fakt, že niektoré vynálezy, ktoré dennodenne používajú vo väčších miestach, majú svoje využitie, sú bezpečné a efektívne. No napriek tomu prinášajú aj určité riziká.

Na mieste je otázka, či naozaj vieme, čo robíme a či sa nám to nemôže vymknúť z rúk. Dôležitým článkom pri vyššie spomenutých otázkach je človek, pretože hlavne ľudia a ich spolužitie tvoria mesto a technológie a ak ľudia budú vedieť, ako narábať s technológiami, tak sa im to nemôže vymknúť z rúk.

Ďalšie vsuvky, ktoré sa netýkajú iba počítačov, ale celkovo dopravy, fungovania v meste, v spoločenstve, hackerstvo, otázka súkromia, okolitého prostredia, skvelo dotvárajú celok a autor tým vytvára dielko, ktoré vás zaujme a nájdete v ňom rôzne kľúčové problémy našej planéty a trošku vás nabáda k tomu, aby ste sa pozastavili a zamysleli nielen nad tým, aká je technológia, ale aj nad tým, akí sme my.

To, že postupne prenášame svet do počítača, môže byť dôvod, prečo strácame empatiu. (s. 16)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt.  Skicu si zakúpite tu.

streda 20. marca 2019

Počúvaj nôž - Patrick Ness (recenzia)


,,Jediné miesto, kam patríte, je miesto, kam sa nikdy nemôžete vrátiť."

Patrick Ness bol vždy vždy vždy odjakživa Simina parketa. Kdekoľvek bol v ponuke Ness, neváhala ani len stotinu sekundy. Po prečítaní The Release som chvíľku váhala a pýtala som sa, čo je na ňom také iné a jedinečné. Teraz to už viem. Je to jeden geniálny rozpávač. S autentickým štýlom a chytľavými príbehmi. či už im veríte, alebo neveríte, nôž neklame ;)

,,Muži sú hlučné tvory... Mužská myseľ je zmätené miesto. Šum je muž bez filtra a muž bez filtra je len nespútaný chaos."

Autor v tomto príbehu vytvoril svet, ktorý sa zo začiatku môže zdať komplikovaný, nenechajte sa však odradiť, pretože toto je knižka, ktorá kradne spánok. Nepustíte ju ani na chvíľku. Mne osobne vznikla tak silná závislosť, že aj napriek prednáškam, únave, práci, či iným povinnostiam som ju nedokázala pustiť z rúk. Ešte aj teraz sa mi s ňou ťažko lúči.

V tomto svete Prentissova a nejakej Novej či Starej Zeme zostanete zaskočení... čas tu plynie inak a navyše žiadna myšlienka nie je tajná. Všetci vedia o všetkom. Ako sa dá v takomto svete žiť? Existuje vôbec ešte súkromie? Patrick Ness nás dostáva do sveta, kde je možné len to nemožné a kde nikdy neviete, čo sa stane. Nedokážete predpovedať ani len sekundu dopredu. Príbeh je dynamický a čítanie je príjemným akčným oddychom.

,,Keď šťastie nestojí pri vás, stojí proti vám."

Tento príbeh bol tak nadčasový, že ste na začiatku zaržali dych a nadýchli sa až na samom konci. Autor vymysel príbeh, ktorý je neokopírovaný, originálny a ešte k tomu aj chytľavý. Tento jedinečný koncept izolovaného Prentissova, kde sa rok počíta ako 13 mesiacov a kde sa z chlapcov stanú muži v trinástich, je dokonale premyslený a prepojený so všetkým ostatným, čo sa v knižke nachádza. Autor mal v hlave geniálny nápad, ktorý geniálne opisoval už od prvej strany.

Postavy, ktoré v knižke spoznávame sú prevažne chlapci alebo teda už muži, príšery, ale aj ženy, ktoré mali v príbehu dosť negatívne a skromné postavenie. Hovorilo sa o nich málo a keď už sa v príbehu objavili, ich rola bol len okrajová. To sa však nedá povedať o Viole, priateľke nášho hlavného hrdinu alebo o takej Hildy a pod. Toto je pár z výnimiek, ktoré majú v knižke postavenie aj slovo. Ale sú to silné a odhodlané jedince. Nejakým spôsobom trčia z davu. Žijú nadradene, ďaleko od ľudí, alebo spadli zneba... Inak sa o ženách v knižke nehovorí... len ako o skupinkách ďaleko v ústraní spoločnosti. Bez nijakého slova. Za to taký Todd, ktorý príbeh rozpráva je vykreslený ako hrdina. Zmätený, ale konajúci. Nevie si ustrážiť slová v hlave a snaží sa čítať v ľu´doch, ktorí šum našťastie/bohužiaľ nemajú. Knižka krásne vykresľuje jeho postupné budovanie si vzťahov, či už s jeho psíkom, alebo s Violou, jeho nevlastnými ,,rodičmi"... a taktiež aj jeho postoj k danej myšlienkovej chorobe/kliatbe.

,,Nádej je desivá, Viola. Nikto to nechce priznať, ale je."

Knižka je od hlavy až po päty úžasne premyslená. Dokonca sa v nej nájde pár chaotických slov, alias myšlienok, ktoré autenticky sedia k príbehu a dodávajú mu tak krásnu zmätenosť, ktorá z príbehu srší. Je to tak vierohodnejšie a zaujímavejšie. Napínavé a neopustiteľné.

Táto knižka sa naozaj ťažko púšťala z rúk, čítala sa skoro sama (stačí len otáčať stránky) a tak strašne silno si ma získala, že sa neviem dočkať, kedy si prečítam ďalšie knižky z tejto série, ktorá je naozaj skvele napísaná, úžasne vymyslená a dúfam, že v tomto duchu bude pokračovať až do konca.

Za recenziu veľmi krásne ďakujeme sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu.
 -Rony-

piatok 15. marca 2019

Zásah - Taylor Adams (recenzia)

Americký autor Taylor Adams sa v slovenskom knižnom svete objavil nedávno so svojou mrazivou knihou Niet úniku (ktorú som ešte nečítala).
Tentokrát si opäť postupne získava srdcia ďalších čitateľov, ktorí majú možnosť nahliadnuť do jeho zaujímavých a doslova až premyslených myšlienok a zažiť skvelý literárny zážitok, počas ktorého vás viackrát prekvapí a oberie vás o slová.

Hnev je fakt čudná vec, uvedomil si zrazu. Omnoho viac než emócia. Čosi uchopiteľné. Čosi, čo človeka naplní ako horúce jedlo. (s. 208)


James a Elle, mladý manželský pár, sa ocitajú na Mohavskej púšti. Cestujú za lepším životom, so svojimi ranami z minulosti, no ich nový začiatok nie je taký ideálny, ako si predstavovali.
Pokazí sa im auto, uviaznu na území, ktoré nepatrí nikomu, s minimálnymi zásobami vody, so žiadnym signálom a s mužom, ktorý je od nich vzdialený viac ako jeden kilometer, no mieri na nich zbraňou a chce ich zabiť.

James a Elle nemajú kam ujsť, jediné bezpečné miesto je za nepojazdným autom. No dokedy bude toto miesto bezpečné? A sú mužovým cieľom iba oni dvaja alebo sa na púšti nachádzajú aj iné osoby?
Majú vôbec šancu prežiť?

Mal pocit, akoby sa z vlastnej vôle strácal. Akoby hádzal hlinu na svoj vlastný hrob. (s. 176)


Autorov štýl sa môže miestami zdať predvídateľný - viacero podozrivých osôb, nadviazanie kontaktu a také tie typické veci, ktoré sa objavuj vo filmoch  a knihách tohto žánru.
No potom príde určitý zlom, pri ktorom budete pozerať na písmenká a budete sa snažiť pochopiť, ako sa to autorovi podarilo, že vám dokázal takto nečakane vyraziť dych.

Autor sa s vami miestami zahráva ako aj snajper s mladým párom. Snaží sa vás naviesť na nejakú stopu a potom to celé zmení a vám neostáva nič iné, len čítať ďalej a nevnímať nič okolo seba.

Si diabol, ohúrene vtedy hlesol chalan. Len to o sebe ešte nevieš. (s. 105)


Postavy v tejto knihe sú dômyselne premyslené, i keď miestami sú až príliš múdre a šikovné, že si dokážu poradiť skoro so všetkým a dokážu si všímať príliš veľa detailov, ale zároveň vám autor ukazuje aj ich chyby, ich tajné túžby, ich tajomstvá a snaží sa nadviazať medzi jeho postavami a čitateľom istú sympatiu, pochopenie.

Tajomstvá, ktoré majú hlavné postavy, autor nevyzradí hneď na začiatku, ale postupne. Ako postupuje dej, tak postupujú a gradujú aj ich charaktery, dôvtip a odhodlanie.

Nielen James a Elle majú svoje tajomstvá, ale postupne sa dostávame aj do hlavy snajpera - Williama Tappa. Jeho spomienky sú nám sprostredkúvané pomocou jeho myšlienok, nakoľko v knihe sa strieda pohľad z jeho strany, ale aj zo strany mladého páru, čo dodáva deju dynamiku, ste viac zvedaví, vidíte to, čo urobí niekto z obidvoch strán - ako to vníma prvá a ako to vníma druhá strana.

Veď čo je život, ak nie séria dilem, ako sa vyhrabať z nejakého maléru? (s. 166)


Autor nám čitateľom teda umožňuje skvelý náhľad nielen z jednej, ale z dvoch strán, opisuje vzhľad postáv, ich tajomstvá, charaktery, myšlienkové pochody a vytvára v deji napätia, odhodlanie, bolesť, smútok, beznádej, odvahu a hlavne silu bojovať proti všetkému, čo sa postavám postaví do cesty.

Taylor Adams vytvoril svojím spôsobom veľmi špecifickú knihu, ktorá má v sebe presne toľko potrebnej dávky, koľko by mal mať triler. Miestami síce má trošku medzery, ktoré sú však k celkovému dojmu úplne zanedbateľné.

...na to, aby človek mohol prepadnúť zúfalstvu, musí najprv zažiť šťastie. (s. 15)


>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme. Knižku zakúpite tu.

štvrtok 14. marca 2019

Bookjournal, toto je náš knižný svet

Ahojky,

v dnešnom ultra netradičnom článočku by sme vám chceli predstaviť našich verných kamarátov, neskrotné vášne a naše srdce... naše čitateľské denníčky. Na našom instagrame je plno fotiek s našimi bookjournal-mi a ja si myslím, že je čas vám naše duše ukázať a nalákať možno viac ľudí do nášho ,,bookjournalovania". Predstavíme vám výhody a opíšeme vám naše nadšenie ;)  dúfam, že ste pripravení ♥


Ako sme začali?

Je to rok dozadu, čo Veronička uvidela v letáku reklamu na poznámkové bloky a keďže mriežkované stránky miluje, hneď sa vrhla do prvého obchodu a kúpila si ich hneď šesť... xxxx je v tomto pre mňa jednoducho bezkonkurenčný :D :D onedlho však zistila, že sa jej páčia tak veľmi, že ich odmieta začmárať poznámkami zo školy, a tak sa zverila svojej úžasnej kamarátke v škole a rozhodla sa, že aj jej nadelí zo svojho potešenia. A tak sa aj Simonka dostala k takémuto krásnemu zošítku. Simoka však bola šikovnejšia ako Veronika a začala si doňho zapisovať svoj čitateľský život. Veronike sa to natoľko zapáčilo, že asi dva mesiace na to začala realizovať tento nápad aj ona a teraz vlastní cez 50 washi pások a asi milión farbičiek. ... áno, proste nás to baví!!! :D To bol náš rozprávkový začiatok :D


Ako takýto knižný zošítok vyzerá?

Je krásny a veľmi tučný :D :D :D
Okrem toho je však plný našch myšlienok, farieb a prianí. Máme špeciálne vyhradené stránky na náš wishlist, na knižky, ktoré sme dostali, knižky, ktoré sa ocitli na našom blogu,.. sekcií môžete mať koľko len chcete. Náš bookjournal je rozdelený na mesiace. Každý mesiac nám ukáže, ktoré knižky sme zrecenzovali, ktoré knižky nám pošta priniesla, ktoré knižky si prajeme alebo plánujeme kúpiť v danom mesiaci... Je to také mesačné zhrnutie noviniek. Na konci mesiaca si tiež spočítame všetky knižky a stránky, ktoré sme za daný mesiac prečítali, no a tiež aj koľko nás naše hobby stálo. To ešte len prichádzajú na rad tie slzy a smiech... No a teraz prichádza tá naša obľúbená časť... fotkyyy!! Na konci mesiaca si vždy vytlačíme a nalepíme naše úžasnučké fotky, čo sa nám za daný mesiac vydarili. Až to máme zdokumentované na sto percent ♥
Tie naše konkrétne často pridávame na insta stories, a tak si ich na našom profile môžete pozrieť v špeciálnom highlighte s názvom ,,bookjournal".


Takže tu sú korunky, prečo si viesť takýto zošítok:

Druhá hlava
Bookjournal za vás myslí na všetko, čo sa odohralo. My si doňho zapisujeme, čo sme si kúpili a o koľko sme tak odľahčili naše bankové účty a peňaženky :D tiež, čo nám prišlo a dokedy to musíme prečítať... zapisujeme si tam naše plány a ,,to do" listy, čo sa týkajú nášho blogu. Kedy sme napísali recenzie na dané knižky. No a konkrétne ja, Veronika, mám aj špeciálne stránky venované každú jednej knižke, kde si vždy prilepím jej fotku a k tomu si načmáram pár poznámok a najkrajšie citáty pre povzudenie do budúcna. Pomáha mi to tak pri písaní recenzií a len tak pre radosť. Tiež je to fajn, keď rok čakáte na pokračovanie svojho obľúbeného príbehu, ten príbeh vyjde a vy netušíte, o čom bol ten diel predtým. Ale máte zázračný zošítok, ktorý vám vaše spomienky rýchlo osvieži ;)

Domov fantázie a kretivity
BJ vám dáva možnosť pustiť uzdu svojej predstavivosti a vyfarbiť si svet podľa vás. Či už použijete fotky, razítka, fixky, nálepky alebo už spomínané washi pásočky, je to na vás. Každý sa na svet dívame inými očami a každý si svoje kráěovstvo mšlienok môže vyzdobiť po svojom. Je to úžasný čas, ktorý použijete len na vaše hobby a na nič iné nemusíte myslieť.

Relax 
A teraz prichádza moja obľúbená časť, pretože na koniec mesiaca sa teším nie len kvôli výplate, ale hlavne kvôli tomu, že si sadnem za počítač, vytlačím si všetky moje fotky, ktoré v daný mesiac vznikli a vystrihujem. A vystrihujem a lepím a vystrihujem a lepím... all night long :D Hrám sa s farbičkami, páskami, nálepkami a skladám si puzzle z mojich fotiek :D je to môj obľúbený rituál a škoda, že tieto chvíľky s vyzdobovaním BJ nemám častešie, pretože je to taká moja chváľka bez vyrušovania a stresov :/
Samozrejme, kto ešte nepoznáte môjho hrocha, tak je najvyšší čas vám ho predstaviť. :D Tadaaaaa... môj verný pomocník a kamoš Leonard, ktorého veľmi často vídavate na IG, ale aj tu na fotkách s knižkami. Bez neho by to nebolo ono :D Ďalšia vecička, ktorá nepochybne patrí do môjho kráľovstva, sú svetielka. Na tie si nedám dopustiť. Rovnako často tiež kupujem kvety, a to sú tri veci, ktoré mi nesmú chýbať. Keď mám knižku, BJ, Leonarda a svetielka s kvietkami, tak mám pocit, že svet zrazu skutočne zružovel a dostávam sa do naivnej chvíľky snenia.
Stopercentný oddych. ♥
Je, pravdaže, len a len na vás, ako si svoj hrad vyzdobíte. Stužky, veľa vankúšov, sviečky,... spríjemniť si takéto momenty predsa nie je zakázené ;)

Univerzálny blogerský pomocník
Okrem toho, že vám BJ pomôže sledovať vaše čítanie, stane sa vašim zrkadlom. Bude odrážať všetky vaše pocity, ktoré vo vás knižky zanechali. Môžete im venovať aj viac stránok, opísať celú cestu od objednávky až na poličku ,,prečítané". Ako si svoju prácu zjednodušíte je na vás a ja si myslím, že so svojimi poznámkami nikdy nemôžete spraviť chybu. Je zábavné mať tento blok stále pri čítaní po ruke. Niečo vám napadne a hneď píšete. Potom sa dostanete na koniec knižky a prečítate si svoje poznámky a len sa smejete, pretože vidíte aké pocity vo vás zanechala samotná evolúcia deja i postáv :D

Zábava 
Áno, je to zábava. Smejete sa na svojich chybách a vyblednutých myšlienkach, lebo postupom času zistíte, že knižky, ktoré ste milovali pred rokom už sa vám nepáčia.

Knihomoľský logger
BJ je vašim diárom a kalendárom príbehov. Môžete v ňom počítať stránky, ktoré ste prečítali; peniaze, ktoré ste utratili; knižky, ktoré vám pribudli; čas, ktorým vás spútali; vašu knižnú aktivitu na sociálnych sieťach, na blogoch; nové bookstagramy a blogy, ktoré ste objavili; knižky, ktoré by ste si veľmi priali; ako Simonka, samozrejme, aj knižky, ktoré sa vám podarilo vyhrať ... Ja osobne mám v tom svojom ku každej knižke pár bodov, ktoré ma zaujali, fotku a najlepší citát z knižky. Aby som mala na čo spomínať pri listovaní.

Naše BJ sa dosť líšia. Zatiaľ čo ja som minimalistická, Sima a jej záznamy sú viditeľné a obrázky dosť veľké na to, aby ste pri listovaní neprehliadli ani jediný. Je to však kus z nás a je to miesto našej realizácie mimo blogu, kde si len tak maľujeme a svet je gombička ;)


Je to len VÁŠ svet. Nikto vám nemôže diktovať ako presne má váš bookjournal vyzerať a ako vyzerať nemá. My sme sa s vami len chceli podeliť o tento náš farebný poklad a dať vám skvelý tip na zabitie času. Takže teraz si nájdite ten najkrajší zošítok na svete, alebo si ho kľudne vyrobte, a zmapujte svoj knižný život, aby ste mali na čo spomínať ;) ♥

Budeme tiež rady, ak sa o tieot vaše skvosty s nami podelíte. Môžete nás označiť v príbehu na IG, alebo nám napíšte mail, správu, označte nás v príspevku,... budeme sa veľmi tešiť na vaše dušičky ♥

Pre akékoľvek otázky sme vám k dispozícii ;) Tu, na maili nakridlachknih@gmail.com, alebo na našom instagrame nakridlachknih ♥ Tešíme sa na vaše rady, návrhy, otázky aj pripomienky ♥

S láskou 
Rony v spolupráci so Simou ;)



nedeľa 3. marca 2019

Eli, Eli - Wojciech Tochman (recenzia)

Niekedy sa zamýšľam nad tým, čo ma núti k výberu knižiek, ktoré si prajem prečítať. Obsah? Autor? Anotácia? Obálka? Žáner? Téma? Odporúčania? A čo tak streliť to len tak od brucha, pretože Filipíny sú super? Mojím dôvodom, pre ktorý som sa rozhodla práve pre túto knižku bol fakt, že reportáže normálne nečítam, nesledujem takéto situácie vo svete a jednoducho ma ovládla ľudská zvedavosť. Myslím, že to do budúcna s takýmito knižkami ešte zvážim.

V úvode nechcem nikoho odhovárať, nechcem, aby ste sa zľakli, nechcem, aby ste knižku hneď zavrhli. Knižka jednoznačne ponúka iný pohľad na svet. A keď píšem ,,iný" myslím tým ,,totálne iný". Tí ktorí ma nepoznáte, tak dôvod, pre ktorý som zhrozená je, že mám potrebu vidieť všetko v ružovom. Tvárim sa, že svet je krásny všade a bez rozdielu, aj keď viem, že nie je. Čítať teda knižku, ktorá je trošku negatívne zameraná... tak to bol šok, pretože som bola zvyknutá čítať knižky, ktoré sa skončia ohňostrojom.

Videla som nástrahy a hrôzy v mojich očiach predtým len chudobnejšej krajiny, avšak stále som mala naivnú vieru v to, že svet je zázračný a všetko má aj plusy aj mínusy. Tu však zisťujem, že svet má niekedy niekde viac mínusov ako plusov a že len taká nejaká chudobnejšia krajina môže mať širšie poňaté tie problémy, ako som pôvodne tušila.

Tátok knižka zaujímavým spôsobom skrz opisy fotografii opisuje vyhladovaných Filipínčanov. Kam sa chodia najesť? Kde spávajú? Čo nosia oblečené? Majú na tomto svete ešte vôbec niekoho? Knižka pokladá priveľa smutných otázok, a to bolo hlavným dôvodom, prečo mi čítanie zabralo toľko času. Ja som to jednoducho nevecela stráviť. Čítala som knižky o vojnách, o prírodných katastrofách, videla som nožstvo filmov aj dokumentov čo reportáží. Avšak to, čo na mňa čakalo v tejto knižke ma zhodilo zo stoličky.

Čítala som desiatkách ľudí, množstvo hypotéz o ich živote i nemilé fakty. Čítala som tiež aj oprovizorných pomocníkoch, ktorá z tohto miesta len čerpajú príbeh, za ktorý zhrabnú peniaze, ale Filipíny to nevykúpi.

Na internete si môžete vygoogliť všetky tie fotky, ktoré knižka opisuje. Bieda si nevyberá. Či je človek mladý, starý, žena, či muž, nenarodené dieťa, vrah alebo díler, zlodej, lekár, predavač,... všetci žijú v neľudských podmienkam našimi hlavami nepochopiteľnými. Tieto predstavy sú nepredstaviteľné.

Ak som Vám v tejto recenzii nepriniesla, to, čo by som mala, čo by ste očakávali, tak sa Vám ospravedlňujem, ale ešte tento zážitok len predýchavam a rozmýšľať budem ešte veľmi dlho. Som zrazená a zostávam nemá.

Recenzný výtlačok poskytlo vydavteľstvo Absynt. Ďakujeme. Ak Vás knižka zaujala, tu na ňu nájdete odkaz ;)
-Rony-