piatok 28. septembra 2018

Deti holokaustu - Allan Zullo a Mara Bovsun (recenzia)

Deti holokaustu je pôsobivá kniha, ktorá zachytáva vojnu očami detí, ktoré sa museli predčasne stať dospelými. 8 príbehov, 9 detí, ktorých detstvo sa vytratilo v okamihu, keď sa museli odsťahovať zo svojich domovov, keď počuli streľby z dela, keď videli smrť svojich blízkych.

Táto kniha zachytáva silné životné príbehy detí, ktoré hľadajú svoje miesto vo svete, ktorý však nie je podľa ich predstáv, nie je taký, aký by mal byť = radostný, pokojný a v obklopení lásky.
Detí, ktoré sa musia vyrovnať s krutosťou vojny, ale hlavne s krutosťou, ktorú im preukážu ich kamaráti, s ktorými sa donedávna rozprávali, hrali a dôverovali si. Nielenže sa musia vyrovnať s tým, že už nezapadajú do priateľských kruhov, ale zároveň sú vylúčení z celej spoločnosti, nemajú nárok na vzdelanie, na slobodný pohyb.

S jednotlivými príbehmi zažijete hrôzu rovno pred očami. Budete sa sami seba pýtať, ako je možné, že dospelý človek dokázal dobiť, či dokonca zabiť dieťa. Čo za krutosť ovládala ľudské telá, keď boli schopné toľkého zabíjania, toľkej krutosti.

Každá stránka je výkrikom o pomoc, ale zároveň aj vierou v lepšie časy.
Uvedomíte si, že malé deti mali väčšie odhodlanie prežiť ako dospelí. I keď hladovali, umierali im blízki, utekali, skrývali sa, aj tak si dokázali zachovať vieru, že prežijú. Vďaka šťastiu sa im to podarilo. I keď sa museli popasovať so všetkými stránkami zla, aj tak dokázali všetko prekonať a vďaka šťastiu sa postaviť prekážkam čelom.

"Svet je taký krásny a ja by som tak rada žila ďalej."


Kniha je plná odvahy, lásky, viery v spravodlivosť, ale zároveň aj plná krutosti, bolesti, smútku, sĺz a smrti.
Zobrazuje vojnu takú, aká bola. Ponúka nám nové pohľady, myšlienky.
Snaží sa, aby sme miestami chápali jednotlivé správanie daného dieťaťa a nielenže s nimi súcitili, ale si k nemu vytvorili určitý vzťah a vcítili sa do jeho pocitov, chápali jeho konanie, ktorého cieľom bolo prežiť.

Hoci príbehy sú prerozprávané už dospelými ľuďmi, akoby sa na stránkach tejto knihy ich príbehy ožili, čas zastal a oni sa opäť ocitli na daných miestach, prežili tú hrôzu a reálne opísali ich prežívanie so všetkými detailami.

Kniha Deti holokaustu nám ukazuje silu a odhodlanosť detského ducha, nezmyselnosť a krutosť vojny, no stále žijúcu nádej na prežitie, ktorá v deťoch nepohasla.

Budete plakať, dúfať, veriť, tŕpnuť pri každom slove, každej strane. S deťmi utekať, skrývať sa, plakať a nakoniec radovať.

"Nedovolil som, aby ma nacisti zmenili na niečo menej ako človeka - pretože ja som niekto."


Často sa stane, že v niektorých situáciach pochopenie pre ne nenájdete, ale v danej dobe to bolo pre ich prežitie viac než nutné. Budete obdivovať ich rafinovanosť, rozum a vôľu všetko prekonať, minulosť nechať minulosti a dokázať sa pohnúť ďalej, žiť a dožiť svoj život v okolí rodiny, pociťovať lásku, založiť si rodinu a nájsť silu rozprávať o svojom detstve druhým ľuďom.

Podobne ako kniha Poslední svedkovia, aj táto kniha si vás určite získa. Prevedie vás cez rôzne tábory smrti, o ktorých sa až tak nehovorí, ponúkne vám hraničné situácie a dovolí vám nahliadnuť do budúcnosti, ktorú si pomaličky tieto deti dotvárali.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Motýľ. Knižočku si zakúpite tu.

nedeľa 16. septembra 2018

Príbeh včiel - Maja Lunde (recenzia)

Jednoduchý príbeh, ktorý vám vyrazí dych, roztriešti srdce a tie malé kúsočky na konci pozliepa, aby ste začali veriť v lepší svet.

Tri rodiny, tri príbehy, tri rôzne roky, ktoré sa na konci spoja a budú mať svoj význam.

Rok 1852. William sníva o tom, že zhotoví úplne nový typ včelieho úľa, ktorý mu prinesie slávu a rešpekt jemu i jeho deťom. Avšak zúfalo sa aj snaží pritiahnuť pozornosť svojho syna, ktorý schádza na úplne iné chodníčky ako jeho otec. Pritom si však neuvedomuje pozornosť, ktorú dostáva od druhých, hlavne od svojej dcéry. Zúfalo sa snaží uspokojiť zopár vybraných ľudí a občas zabúda na to, kto je okolo neho a vyžaduje si jeho pozornosť.

Rok 2007. George chová včely na americkom Stredozápade v čase, keď viacerí včelári zaznamenávajú nevídaný úhyn včelstiev. Záchranu vidí vo svojom synovi, ktorý má však iné plány ako jeho otec. George sa pokúša k nemu nájsť cestu, ukázať mu jeho život, prácu (so včelami), no miestami zlyháva a jeho syn, z úcty k nemu, sa snaží prejaviť aspoň aký-taký záujem.
No aj v zlých časoch sa dokáže nájsť nádej a viera, o ktorej ste ani nedúfali.

Rok 2098. Tao je mladá matka, ktorá ručne opeľuje ovocné stromy. Po tom, čo jej po osudnom rodinnom výlete odoberú jej chlapčeka, sa bezhlavo púšťa do temného sveta, aby zistila, čo sa mu stalo. Táto časť je dystopická a autorka nám podáva pohľad, ako by ľudstvo mohlo skončiť, ak sa nespamätá. Zúfalstvo matky, ktorá hľadá svojho syna, no objavuje zničený svet, vás prudko zasiahne a neubránite sa slzám.

*

Na začiatku som mala pocit, že kniha sa viac venuje rodinným príbehom než úhynu včiel, no autorka nič nenecháva na náhodu a tesne pred koncom všetko pozliepa do akejsi sieťky, ktorá je poprepletaná z každej strany.

Prepája minulosť s budúcnosťou. Ukazuje nám rodinné problémy, problém porozumieť, hľadá riešenia, snaží sa čitateľovi ponúknuť náhľad do života troch rodín, do života včiel, do ich fungovania, žitia i umierania. Vyvolá vo vás záujem, predostrie vám silné príbehy, v ktorých by ste mali nájsť krásu, lásku, pochopenie a dôveru. Na pozadí úhynu včelstiev nám autorka ponúka aj úhyn rodinných vzťahov. Dáva do popredia ich dôležitosť. Dôležitosť včiel a taktiež aj rodiny.

Ponúka tri rôzne príbehy, kde hlavnými postavami sú rodičia a deti. Láska, pochopenie, odvaha. Nič viac, nič menej. Súzvuk s prírodou a rodinou. Jednoduchý príbeh, ktorý v sebe skrýva krásu, ktorú musíte hľadať, objaviť, pochopiť, udržať. Nie je to len o včelách, o prírode, o ekosystéme, je to aj o ľuďoch.

Autorka skvele ukazuje, ako môže na prírodu pôsobiť ľudské správanie, chemické produkty. Ako sa nestaráme o prírodu, škodíme jej, tak presne isto aj keď sa nestaráme o rodinu, tak upadá jej láska, záujem, dôvera.

Kniha je jeden veľký sled udalostí, ktorý sa zameriava na rodinné vzťahy, na dôležitosť každého človeka, na vieru v svoje sny, aby sme sa nevzdávali a aby sme mysleli na prírodu, na ľudí, na živočíchy, pretože bez toho, bez nich by sme tu neboli.

Možno sa vám bude zdať príbeh príliš jednoduchý na takú vážnu tému, no autorka vám iba posúva informácie a už je len na vás ich spracovať.

Krásny strhujúci príbeh plný odvahy, lásky, pozornosti, viery v sny, zúfalstva a nádeje. Na mňa táto kniha zapôsobila a musela som ju celkom dlho spracovávať. Skrýva v sebe niečo, čo vás donúti premýšľať, porozumieť a konať.

Odporúčam každému, kto miluje čítať o prírode, o dôležitosti každého z nás, o rodine, o vzťahoch, o pochopení.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme Panta Rhei. Objednávajte tu.

piatok 14. septembra 2018

Povedz, že ma miluješ - Jenny Han (recenzia)

Táto letom kričiaca knižka navonok pripomínajúca encyklopédiu vám už klope na dvere!!! Otvárajte!! Leto o pár dní meteorologicky končí, tak si osviežte posledné dni. Ťažko, veru ťažko sa nám ide všetkým po prázdninách do školy ;)

,,...vyhrávať je zábavné a každý predsa rád vyhráva."

Povedz, že ma miluješ je ideálnou voľbou nielen k moru. Už len pri čítaní máte pocit, že tam môžete byť. Obálka tejto knižky je hravá, plná leta. Mušličky Belly pripomínajú milovanú priateľku jej mamy. A teda aj každé leto, ktoré spolu prežívajú. Leto plné vody, tepla a zábavy. Objavovania seba samej. Prvých lások, prvých sklamaní a rozčúlení.

Knižka opisuje vzťahy medzi súrodencami oboch dlhoročných priateliek. Štyri decká. Belly a traja chalani, ktorí sa ju svojim spôsobom snažia ochrániť. Až toto leto sa Belly vzoprie a začne si kráčať po svojom. Zažije prvý vážny vzčah a všetky jej city vyjdu na povrch v jedinom hurikáne, kedy si povie dosť. Táto knižka je plná očakávaní, myslíte si, že viete ako skončí, ale ste úplne vedľa.

,,Keď raz chvíľa pominie, nemožno ju znova nájsť. Je preč."

Nestíhala som ani rozmýšľať nad tým, čo sa deje, len som chcela čím skôr vedieť, aký bude koniec. Toto je naozaj rýchle a príjmné letné čítanie. Belly opisuje nielen aktuálne leto, ale vo svojich spomienkach sa vracia ku každému letu a spomína, aké bolo. Tieto flashbacky dej síce spomaľujú, no niektoré pikošky sú naozaj zaujímavé. Vďaka týmto náhľadom do minulosti môžeme lepšie pochopiť psychické rozpoloženie Belly. Toto leto je však, samozrejme, najlepšie a  je aj ťahúňom deja, jeho hlavnou línou ;)

Zo začiatku ma príbeh nebavil, no neskôr sa posunul a už som sa naozaj nechcela odtrhnúť. Táto knižka sa mi páčila viac ako Všetkým chalanom, ktorých som milovala... od tej istej autorky. Príbeh bol jednoduchší, bez blbostí a reálny. Posadený do úžasného a nádherného prostredia. Postavy vás nenudia, každá jedna je špeciálna.

,,Rozmýšľala som, či sa takto končia staré lásky - ufňukane, pomaly a zrazu nie sú."

Čo sa týka záveru, ten bol alebo nebol? Sama neviem, pretože kľudne by som čítala ďalej a ďalej. Príbeh skončil skokom na Vianoce, chvíľkou, ktorá prezradila všetko aj nič. A je len na nás aký záver si sami napíšeme. Určite sa nebojte pustiť do tohto letného mini šialenstva.

Za knižočku by sme sa chceli poďakovať vydavateľstvu AlbatrosMedia. Objednávajte tu.
- Rony -

nedeľa 9. septembra 2018

Rašelinisko - Susanne Jansson (recenzia)

Rašelinisko, močiare, vlhko, hmla, prízraky, záhadné zmiznutia, smrť, tajomstvá, obety, povery.

Toto všetko v jednej knihe. Desivé, no zároveň príťažlivé. Veď kto nemá rád záhady, tajomstvá, nevysvetliteľné javy?

Mossmarken - mestečko na okraji rašeliniska, kde v dávnych časoch ľudia nechávali bohom obety. Miesto, kde mizli ľudia, no nikto tomu nedával príliš veľkú váhu. Až na niektorých.

Natália. Dievča, ktoré v tomto kraji vyrastalo, no po tragédii, ktorá sa udiala v jej živote, sa odsťahovala. Teraz sa však vracia a začína pracovať na svojom výskume.

No minulosť sa vracia a Natália sa ocitá zoči-voči udalostiam, miestam, ktoré jej pripomínajú jej starý život. Navyše sa nájde muž, ktorý je v bezvedomí s vreckami plnými zlata - presne ako pradávne ľudské obety. Vie Natália pravdu alebo sa ju len snaží nájsť? Ako nás poznačí detstvo? Čo dokážu nevinné detské hry? Je všetko pravda ? Či je všetko len ilúzia? Má Natália niečo spoločné s miznutím ľudí? Alebo vie niečo viac?

Námet dobrý.
Príbeh fajn.
Spracovanie zlé.
Štýl písania veľmi čitateľný.
Celkovo? Priemerne až podpriemerne dielo.

Autorka nám ponúka skvelý príbeh plný záhadných udalostí, ktoré so sebou nejako súvisia. Príbeh, ktorý sa odohráva na zradnom mieste vo vás hneď vyvolá záujem a máte nutkanie sa dozvedieť viac.

Vyšetrovanie, tajomstvá, minulosť sa skvele prepletajú, vyvrcholenie deja bravúrne, ale po prečítaní ostal vo mne nejaký skľúčený pocit: Toto bolo všetko, čo autorka dokázala? Akosi som prestala veriť jej príbehu už v polovici a príbeh ma začal nudiť. Niektoré pasáže boli zbytočné, bolo tam viac odbočiek, ktoré ale napriek tomu skvele dotvárali atmosféru a dynamiku deja.

Postavy boli neutrálne. K žiadnej som si nevytvorila nejaký citový vzťah, väzbu, že by ma jej život nejakým spôsobom zasiahol. Bola som ako nezúčastnený pozorovateľ, ktorého sa nič v knihe netýka a ani ho to nezaujíma. Po čase ma prestal zaujímať aj dej, ako všetko skončí, či sa niečo vyrieši.

Síce autorka využila viac-menej príbeh, ktorý bol predvídateľný, aj tak to skvele opísala a ja som až do konca nevedela, kto je za tým všetkým. Kniha sa čítala veľmi ľahko a rýchlo, no napriek tomu si ma nezískala. Miestami som mala skôr pocit, že by som bola rada, keby táto kniha neskončila a neprišlo by sa na to, či to boli ozaj nadprirodzené bytosti, alebo obyčajní ľudia.

V knihe je vykreslené priateľstvo, rodičovská láska (miestami až posadnutosť), smútok, hnev, tajomstvá, bolesť, strach. Autorka však s vašimi citami narábať nevie, a tým pádom s vami nové zistenia a tajomstvá nič neurobia.

Áno, táto kniha nebola nič pre mňa. Prišlo mi to príliš rýchlo napísané, ale zas musím uznať, veľmi čitateľné. Autorka má svoje medzery, ale dokáže napísať knihu, ktorá má rytmus, dynamiku. Síce vás časom začne nudiť, ale na konci sa to dá opäť do tej hladiny, ktorá je vyhovujúca.

Nemôžem tvrdiť, že kniha je vyslovene zlá, pretože príbeh je sám o sebe dosť dobrý a niekomu sa páčiť môže. Ako oddychové čítanie, nie príliš náročné na vnímanie, je kniha ideálna. Ak však od nej budete očakávať príliš veľa, tak vás sklame.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Objednávajte tu.

piatok 7. septembra 2018

Slunce je také hvězda - Nicola Yoon (recenzia)


,,Lidi dělají chyby v jednom kuse. Malé... Někdy dělají středne velké chyby. Jdou studovat medicinu, místo aby se věnovali svojí vášni. A někdy dělají velké chyby. Vzdávají se."


Vysvetlite mi, prosím, ako som si mohla obľúbiť takýto absurdný príbeh. Hltala som sekundu po sekunde, aj keď mi príbeh prišiel totálne pritiahnutý za afro. Toto bol ten typ príbehov, čo v sebe skrývajú viac, ako je vidieť, a to je celkový dojem, ktorý prekonal všetko, čo sa odohralo. Či už veríte v osud alebo v determinizmus, toto je ten pravý kúsok knižnice!

Obálka je hravá, živá, farebná. To presne sedí k dvom mladým ľuďom rôznych národností, cieľov a názorov. Totálne rozlietaný New York a totálne rozlietané hlavy dvoch dospievajúcich tínedžerov, ktorí búrajú hranice.

,,Možná že součást zamilovávání do někoho je i zamilovat se do sebe sama. Líbí se mi, jaký jsem, když jsme spolu... Jindy bych to vzdal, ale dneska ne."

Tento príbeh sa odohráva v hlučnom a preplnenom New Yorku. Hlavné postavy sú prisťahovalci, kórejský chlapec a jamajské dievča. Amerika je pre cudzincov snom i nástrahou. Bohužiaľ, Natashu čaká večer deportácia a Daniela pohovor na vysokú, pritom tam ani nechce ísť. V spleti rôznorodých náhod sa prihodilo, že sa títo dvaja tínedžeri stretli a strávili spolu celý deň. Slovo dalo slovo a ,,bum".

Bolo príjemné sledovať ich hádky aj odvrkovania, to ako sa doťahovali a snažili sa spoznať. Ani jeden z nich nevedel, či toho druhého ešte uvidí o hodinu, o dve... Toto ponúka čitateľovi priestor na vlastné dohady a otázky. Zostanú spolu? Našla Natasha najlepšieho imigračného právnika v meste, aby zabránil ich odchodu? Budú mať svoje ,,šťastne až do smrti"? Táto knižka je plná prekvapení. Naozaj!


,,Zjistili, že délka jednoho dne je proměnlivá a že na začátku není možné dohlédnout až na konec. Zjistili, že láska nesutále všechno proměňuje. Že k tomu láska je."

Hlavné postavy opisujú svoje rodiny, ktoré nie sú práve ukážkové. Opisujú vzťahy medzi nimi, ich spomienky i názory. Knižka ponúka aj pohľad na dve rôzne časti veľkomesta. Kórejskú štvrť a tú druhú, chudobnejšiu. Aj takto ľudia žijú...

Dej je vyrozprávaný z viacerých pohľadov. Vy, čo už poznáte môj ,,čitateľský vkus", viete, ako veľmi zbožňujem rôzne pohľady. Chlapec, dievča, chlapec, dievča, chlapec, dievča... Napísala som tak aj svoj knihopríbeh na watt. Tento príbeh však nie je na jednoliatu striedačku semaforového typu, buď červená alebo zelená. Dej je prerušovaný pohľadmi ľudí v okolí Daniela aj Natashy. Či už je to securiťáčka na úrade, alebo nepozorný vodič auta, ktorí ich takmer zrazí. Tieto pohľady nám pomáhajú lepšie pochopiť okolnosti a súvislosti. Zo začiatku ma to štvalo, nudili ma, no neskôr boli príjemným obohatením. Na konci ich bolo až príliš a opäť ma začali štvať. No niekedy je fajn poznať aj okolnosti. Častokrát sa stane, že do vás niekto drgne na ulici a vy začnete nadávať, akí ľudia netolerantní a opovážliví. Viete však, prečo sa ten človek ponáhľal? čo ak do vás drgol naozaj len omylom? Čo ak je tak hanblivý, že sa neodvážil ospravedlniť sa vám a zožieralo ho to celučký deň? Čo ak mu práve volali do práce, že jeho žena leží v nemocnici v kritickom stave a on sa za ňou ponáhľal? Čo ak...??? To nevieme.


,,Pokud vás může jen tak přestat milovat ten, kdo vás měl milovat navždy, v co má pak smysl věřit?"

Rýchlosť otáčania stránok je nepredvídateľná, pretože knižka disponuje iba minikapitolkami. Jasné, stane sa, že nejaká kapitola má aj sedem strán, wau! No, a teraz bacha, niektoré majú až dve slabiky! Táto knižka sa číta skoro sama v extrémnej rýchlosti. To je tiež niečo, čo ju odlišuje od väčšiny.

,,Zajímalo by mě, jestli si uvědomuje, jak vášnivá je ve svém boji proti vášni."

Aj napriek situáciám a trápnym rozhovorom a scénam, má príbeh čo ponúknuť. Vie si získať čitateľa ako celok. Pretože knižka na nehodnotí podľa jednej stránky. Táto knižka vo mne nechala víziu šprtáctva a motivácie. Možno sa konečne nakopem a začnem so sebou niečo robiť. Už žiadna prokrastinácia, chcem vedieť o všetkých tých hormónoch, vďaka ktorým môžem cítiť zamilovanie i zlosť.  Bola príjemným obohatením mojich predškolských dní. Už viem, prečo ju tak každý chce. Dostala ma. Tu cítite vášeň dvoch ľudí, ktorí sa ani nemusia poznať, stačí, že im to bolo súdené. Tu vidíte, čo dokáže zariadiť Boh, keď sa dvaja ľudia proste mali stretnúť. Veriť verte čomu len chcete. ;)

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu AlbatrosMedia. Objednávajte tu ♥
-Rony-

pondelok 3. septembra 2018

Deväť životov - William Dalrymple (recenzia)

Patríte k ľuďom, čo chcú niekedy v živote navštíviť Indiu? Ja som do tejto skupinky ľudí nikdy nepatrila. India ma vôbec nelákala. Až doteraz.

William Dalrymple nám v knihe Deväť životov ponúka úplne iný pohľad na Indiu, ktorú poznáte z fotiek, brožúrok, článkoch na internete. 

Ponúka nám nový pohľad na túto krajinu. Úplne iný pohľad na život. 

Celá táto kniha vám sprostredkuje priam až neuveriteľné príbehy 9 ľudí, ktorí nežijú ako väčšina. Myslíte si, že rozprávanie eposov, mýtov, prevtelenie boha do človeka, vytrhávanie vlasov, vyhladovanie, tance pri ohni sú dávno zabudnuté... tradície? Táto kniha vás presvedčí, že viera je ešte dosť silná a na svete sú ľudia, ktorí veria tomu, že sa do nich prevtelí boh alebo bohyňa.

William detailne opisuje krajinu, zvyky, obyčajných ľudí, ktorí poukazujú na to, že viera je všetko, čo majú a že kasty sú úplný nezmysel. Títo 9 ľudia pevne veria, že to, čo robia, robia správne. Že vytrhať si vlasy, vyhladovať sa, žiť na miestach, kde by ľudská noha nevkročila, počúvať a učiť sa naspamäť eposy, ktoré trvajú viac ako jeden deň, je to, čo ich napĺňa. 

"V pekle niet ohňa," reval. "Ľudia, ktorí tam idú, si berú so sebou svoj vlastný oheň a svoju vlastnú bolesť z tohto sveta."


Táto kniha je o ľuďoch, ktorí žijú v krajine, ktorá nie je ukážková, ako sa možno niekedy zdá. Žijú v krajine, ktorá ich nechápe, ktorá im ubližuje. Žijú medzi ľuďmi, ktorí ich nechápu, ľuďmi, ktorí ich chcú zabiť, zničiť, ktorí ich urážajú, no potom chcú od nich pomoc. 

Celá táto kniha je plná kontrastov, ktorých v Indii nájdete veľa. Po každom prečítanom príbehu vo vás ostane akési prázdno, ktoré by ste najradšej niečím zaplnili. Autor vám ponúkne rozhovor s danou osobou, potom vám sprostredkuje jej život, ako sa s ňou stalo to, čo sa stalo, a potom následne vám dá vyhliadku do budúcna. (Alebo aj nie?)

Pri tejto knihe budete krútiť hlavou, budete mať chuť plakať, prečo je život taký krutý, chuť niečo urobiť, zmeniť. Títo ľudia chcú, aby sme ich pochopili. Aby sme pochopili ich vieru, ktorá ich drží nad životom. Vieru, ktorá im pomáha. Často sa mi stalo, že som im normálne uverila, že niečo také sa reálne deje. No viac vo mne ostalo neistoty ako dôvery. Určite si títo ľudia prešli peklom a ich život nebol jednoduchý, náboženstvu vďačia za veľa, ale ja si osobne neviem predstaviť ich život, život plný náboženstva, plný strastí, prekážok, ktoré musia prekonať. Svojím spôsobom sú to neskutočné bytosti, pretože sa vždy vedia postaviť na nohy a ísť si za svojím presvedčením. Po každom príbehu si uvedomíte, že toto bol asi autorov zámer. Priniesť príbehy ľudí, ktorí aj keď majú iné zmýšľanie, tak majú veľmi silného ducha, silné presvedčenie, ktoré by mal mať každý z nás. Ísť si za svojím snom. 

Autor nám počas jednotlivých kapitol, ktorých každá má svoj príbeh, ponúka aj náhľad do minulosti, prítomnosti, budúcnosti, do kást, konfliktov, do neprávosti, do nezmyselnosti, do náboženstva, ktoré hrá veľkú rolu v tejto knihe. Napriek tomu, že som sa v toľkých cudzích menách občas strácala, táto kniha na mňa veľmi zapôsobila. 

Šťastie a smútok sú spojené. Smútok je súčasťou žitia. Musíme len nájsť šťastie, ktoré ho obklopí. 


Je síce ťažká na prečítanie, občas som sa musela až nadýchnuť, ale zas na druhú stranu autor skvelo vykreslil životy obyčajne neobyčajných ľudí, vysvetlil každé slovo, každý detail, každú vieru (náboženstvo). Priblížil nám nielen islam, budhizmus, hinduizmus, ale aj omnoho viac. Ponúkol nám náhľad do rôznych náboženských prúdov, ktoré nie sú až tak rozšírené, a predsa existujú. 

Donúti vás premýšľať, hľadať súvislosti a chce od nás dávku pochopenia. Každý človek v tejto knihe si vás určite niečím získa. Napriek tomu, že s niektorými ich myšlienkami nesúhlasíte, aj tak sa vám vryjú pod kožu a vy budete hltať písmenká a budete chcieť sa dozvedieť z ich životov viac. 

Pre mňa jedna z najsilnejších kníh od Absyntu. Nečíta sa ľahko, ale stojí za to.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu si zakúpite tu.