Simona Rošková nie je neznámou autorkou v rámci ženských románov. Hrdinovia jej príbehov sa trápia, znášajú bolesť a v živote sa im nedarí. V jej najnovšej knihe
Pochybnosti opäť nevynecháva silný príbeh s jej typickými postavami, no mám pocit, že zašla aj trošku ďalej...
Začítať sa do autorkiných kníh je úplne jednoduché, pretože jej štýl si to pýta: vašu pozornosť, záujem a dychtivosť po (ne)šťastnom konci. V tejto publikácii som mala trošku problém, čo sa týkalo jazyka, pretože bol na začiatku nestály. To sa však postupne kryštalizovalo a začala som sa opäť do príbehu ponárať.
Rošková neprináša príbeh jednej rodiny alebo jedného človeka, ale ponúka tri línie, ktoré sú veľmi tesno poprepletané, a to vytvára naozaj dokonalú súhru či pavučinku. Jednotlivé príbehy sa striedajú, v názvoch kapitol síce nie je uvedené, ktorý pohľad momentálne čitateľovi sa ponúka, ale z kontextu to hneď zistí.
V centre príbehu stoja tri ženy.
Nina, ktorá sa snaží zachrániť rodinu stoj čo stoj, zatína zuby, ale neustále v nej hlodá podozrenie z nedávneho manželovho zlyhania. Dojem šťastnej rodiny narúša aj jeho povaha či pretvárka.
Eva manželstvo považuje za to najlepšie rozhodnutie, ktoré v živote urobila. Ale aj táto radosť sa neraz zmieta v pochybnostiach, či je pripravená čeliť každej udalosti a krutej realite, ktorá ju zasiahne (ne)pripravenú.
A nakoniec Lena, ktorá je v úplnom protiklade k prvým dvom. Je panovačná, nezaujíma sa o svojho syna, užíva si luxus a pozíciu riaditeľky, ktorá sa však otriasa v základoch. Je možné, že sa počas deja jej povaha zmení, alebo ľudia ostávajú stále vo svojom vnútri rovnakí?
