piatok 27. apríla 2018

Tinta - Alice Broadway (recenzia)

Poznáte ten pocit, keď sa k vám dostane knižka, ktorú žeriete už len preto, lebo je nádherná zvonku. Obálka hrá vašim očiam a príbeh vás zaujme neobyčajnosťou a tajomstvom. Toto bol presne ten prípad.

,,Nech sa tvoje nohy neunavia a v srdci nemáš strach. Nech tvoje meno spomínajú a tvoja duša žije večne."

Na prvý pohľad knižka vyzerá vznešene. Čierna nič nepokazí, hlavne keď je v pozadí. Tu na čiernom pozadí svieti oranžové tetovanie, ktoré súvisí s príbehom. Sova, pierka, vrana, listy, had, motýliky. Všetko to má v knižke svoje miesto a pochopíte význam až priamo pri stránkach. Časové medzery boli vyplnené motýlikmi, čo mne až tak nehralo, ale je to len osobné vyhýbanie sa motýľovému vzoru, i keď nejaké to haky-baky tetovačkovo vyzerajúce by pôsobilo asi ešte viac ku knihe, ale to len sprostý detail z mojej strany. Vrany sú top, to už o mne viete ;)

Na prvý pohľad sa zdá byť tristo strán ako výzva, ale čítajú sa samé. Do polovičky autorka opisuje život v ,,kolónii" tetovaných. Približuje nám spoločnosť, históriu a krátky vývin. Dostáva nás do obrazu. Samotný Leorin príbeh je poprerývaný starými legendami. Tieto rozprávkové príbehy z minulosti boli príjemným oživením a pomáhajú čitateľovi pochopiť zanietenosť občanov i význam tetovania.

Leora rozpráva svoj príbeh v prítomnom čase v prvej osobe. Niektoré slová mi pár krát tak celkom nehrali dohromady, ale inak mi týl vôbec neprekážal a prítomný čas som ani nevnímala.

,,Pýtajú sa, pochybujú a nakoniec uveria."

Leora je silná osoba, ktorá si ide za svojim. Jej odhodlanie dokázať si splniť sen - stať sa tetovačkou - je obdivuhodné. Je extrémne šikovná. A výnimočná. Len tak. Z ničoho nič. Až neskôr sa však ukáže pravý dôvod. (Ja nechcem nič prezrádzať, ale tak by som rada.) No príbeh ma naozaj fascinoval. Často som knižku odkladala, pretože dej sa hýbal pomaly, potom zase prešli týždne, kedy sa nič neudialo takže boli preskočené, ale v polovici prišiel ten zlom, o dej nakopol a koniec som už zhtla na jedno posedenie. Neviem si predstaviť, čo autorka vykúzli ďalej, pretože tento svet je tak úžasne opísaný a podložený, že by som kľudne verila, že existuje.

Páčilo sa mi aj puto oddanosti medzi Leorou a Verity. Naozaj krásne priateľstvo. Verity, tá zodpovednejšia a Leora, tá ktorá koná bez rozmyslu, no darí sa jej. Je živelná, je priama, je odhodlaná. I keď je pre dievčatá veľa neznámeho, znášajú to spolu a dôverujú si i cez početné kroky vedľa.

Romantický príbeh Oscara a Leory je úplne na okraji. Najďalej sa dostali k mlčaniu oproti sebe v knižnici, no odkedy sa do príbehu zamotal, mala som motiváciu čítať ďalej. I keď u autorka odkladá zamilovanosť na bok, postavy idú ďalej, prežívajú a nevyhľadávajú dobrodružstvo tohto typu. Nájde si ich samo, keď príde čas.

,,Príbehy sú minulosť a z našej minulosti by sme mali vychádzať aj v súčasnosti."

Neobyčajná viera, ktorá ženie ľudí robiť nepredstaviteľné veci, ako napríklad robiť knihy z koží mŕtvych a pripomínať si ich tak... Autorka to vymyslela naozaj odvážne a uveriteľne. Premyslela to a myslím, že jej to vyšlo. Udalosti boli neočakávané a príbehy, ktoré sa v knihe spomínajú sčasti inšpiratívne sčasti varovaním. Vytvorila niečo nové a chytľavé.

Táto knižka mi dokonca vnukla nápad naozaj si dať spraviť tetovanie, ale predstavte si ma ako šesťdesiatročnú babku hrajúcu sa s vnúčatkami a s tetovaním na zápästí. Bude ma to lákať, ale zostanem asi neoznačenou Bielou čarodejnicou ako ďalšia polovica sveta.

,,Vediem tichý život bez bohatstva, bez manžela a bez lesku. Možno mám prázdnu kožu, lebo aj môj život je prázdny."

Príbeh ma nepoložil na lopatky takou silou ako by som očakávala, ale potešil ma dosť na to, aby som sa tešila na pokračovanie a ďalšie kotrmelce, ktoré sa Leore pripletú pod nohy.

Príbeh sa mi dostával pod kožu dlhu, no keď ma chytil, už ma nepustil. Zaujal ma tento nový svet, obľúbila som si postavy a som zvedavá, čo sa ešte udeje. Jednoznačne je to príbeh, ktorý právom vzbudzuje zvedavosť.

Za knižočku ďakujeme kníhkupectvu albatrosmedia. Môžete si ju objednať tu ;)
-Rony-

pondelok 23. apríla 2018

Knižné sklamania #1

Riadite sa hviezdičkovým, lístočkovým a neviem akým ešte, hodnotením ? Ja absolútne.
Občas sa stáva, že kniha, ktorej ste dali 4* sa stane vašou obľúbenou alebo, na druhej strane, stane sa pre vás sklamaním.
Tieto hodnotenia ja "brkám" hala-bala. Väčšinou to je podľa toho, ako to cítim a 5* je väčšinou niečo, čo je ozaj dobré (aj keď má kniha chyby). A môže ich mať aj milión, ale to moje pocity jednoducho nezmení.

A čo vlastne mi vnuklo nápad na tento článok? Asi to, že som videla všade na internete knihu Skoncovat s Eddym B. a jednoducho som chcela vyjadriť aj svoj názor.

Táto kniha pohltila celkom dosť knižný svet v posledných dňoch. Všade čítam, aká bola úžasná, dokonalá, zamávala s emóciami, čitatelia vcítili sa do hlavnej postavy, plakali, smútili, atď. Čítali sme tú istú knihu????
Začnem asi tým, že kniha je rozdelená do 2 častí. V prvej si môžeme prečítať o Eddyho rodine, o zlých podmienkach, o minulosti, alkoholizme, problémoch v práci, väzení a podobne. A tu som narazila na kameň úrazu ! Niežeby si ma nezískal príbeh a ja som ostala úplne chladná voči jeho nešťastiu, ale skrátka som miestami nevedela, či rodičmi opovrhuje, alebo ich miluje. Síce neboli ukážkoví, ale to nie je žiaden rodič. Mali určitú snahu, ale boli veľmi svojskí. Plus opisoval jeho bratrancov, čo mi prišlo úplne nadbytočné a tieto pasáže ma viac nudili, ako zaujímali.
V druhej časti sa už konečne dostaneme k celej pointe tejto knihy, Eddy je gay a píše, ako sa s tým vyrovnával, ako to vnímali ľudia okolo neho a aké mal kvôli tomu problémy. Táto časť je silná, doslova, ale aj tak to na zachránenie celého diela nestačilo.
Kniha nebola môj šálok kávy a nie je to vysoko emočné dielo, ktoré by ma roztrhalo na kusy.

Vo februári som prečítala moju maturitnú knihu na francúzštinu - Cyrano de Bergerac. No, vkus teda lektor rozhodne netrafil ! Tak niečo povrchné, chaotické, s hroznými postavami a najhorším dejom, myšlienkami snáď nenapísal nikto (čo sa divadla týka). Jediné, čo bolo pekné, tak príbeh lásky, i keď aj ten miestami pripomínal ďalších sto kníh. Jaj! Nemôžem byť pozitívna a táto kniha je nehorázne sklamanie.
Prvých sto strán je úplne chaotických, mala som problém zachytiť aspoň nejakú myšlienku, niečo pozitívne. Ďalšie strany sú už na tom lepšie, ale postavy sú naivné, neprirodzené a povrchné.
Čiže, ak chcete prečítať niečo z divadelnej tvorby, tak Shakespeare, Moliere to istia ! 

Ešte pred nedávnom, keď nebol film, tak kniha Izba nebola až taká známa. Ako prišiel film, tak prišlo aj nové vydanie a ľudia začali knihu čítať. Samé pozitívne recenzie. No ja som nechápala a stále nechápem, ako niečo tak vyslovene nechutné (správanie), sa môže niekomu páčiť (pardon).
Či žena, či dieťa, obidvaja sa správali ako zvieratá, žiaden potenciál, používanie rozumu a snaha niečo dosiahnuť, pomôcť si.
Veľa ľudí hovorí, že chlapec je dosť vyspelý na to, koľko má rokov (aj v anotácií to nájdete). Mne však prišiel utiahnutý, nemožný pochopiť a akceptovať svet.

Najväčším sklamaním však bol pre mňa Murakami. Autor, ktorého obdivuje neskutočne veľa čitateľov, autor, ktorý napísal veľa kníh a veľa z nich sa stalo bestsellermi. Neviem prečo, ale tie jeho krátke príbehy ma vôbec nezaujali. Po otřesech a Spánek vo mne nič nezanechali, maximálne iba nejaké záblesky. Spánek mi učaroval ilustráciami, ale dielo nemalo hlbšiu pointu a príbeh vo mne neostal. Ak by ste sa ma spýtali, aké myšlienky v tejto knihe autor skryl, s veľkou pravdepodobnosťou by som vám ani nevedela povedať. Ja sa však nevzdávam a autorovi dám ešte šancu. Tentokrát nie pri poviedkach !

Toto boli pre mňa knižné sklamania. Určite je ich viac, veď knihy nemôžu byť iba dobré. Každému sa páči niečo iné, každý má iný vkus. 

A ktoré knihy boli pre Vás sklamaním ? 

>Sima<

utorok 17. apríla 2018

John Green v našej poličke

Ahojte, rozhodli sme sa dnes trošku zmeniť smer. Od nakopených recenzákov som si zaspomínala na všetky Greenove knižky, čo som kedy čítala a túto minirecenziu lomeno článoček berte ako náš oddych od práce a povinností v škole.

John Green je americký spisovateľ YA literatúry, ktorý sa teší obľube aj vďaka niektorým filmovým prevediam jeho príehov o mladých tínedžeroch. To, že získal niekoľko literárnych ocenení je pri jeho písaní samozrejmé. Jeho štýl je špecifický. Hneď ho spoznáte. Nie je ničím jednoduchý, niekomu nesadne, ale pritom je to vynikajúci rozprávač, len opisuje veľmi reálne a úprimne. Ja osobne mám rada jeho knihy, pretože sú zväčša z chlapčenských pohľadov, a to ja môžem ;)

john green citát quote
Jeho štýl je iný, špecifický hlavne tým, že sa nesnaží všetko cukrovať pozitivizmom ako iné ya. Píše smutné, tvrdé, ale chytľavé príbehy mladých ľudí, outsiderov, ktorí sami seba ešte len hľadajú a ukazuje situácie, ktoré tieto postavy formujú. Vydávajú sa strmhlav za hľadaním vlastnej identity alebo za niečim novým, čo ich vytrhne z ich normálnosti.

Tak napríklad taká Ajlaška, ktorá pomätie Milesa, alebo Margo, ktorá pomotá hlavu zas Quentinovi. Sú to živelné pohromy, ktoré chlapcov nakopnú a zanechajú v nich nevysvetliteľnú túžbu byť povšimnutými.  Hazel je zas dievča, ktoré sa nevzdáva a nič ju nezastaví. Sú to všetko výnimočné, silné, odhodlané dievčatá, ktoré sa neboja ísť do toho po hlave. Zaujmú každého bez výnimky, preto je ťažko sa im vyhnúť. Colinovym prekliatím sú zas všetky Kataríny v okolí. Je to niečo, čo nezažívajú každý deň a vystrelí ich to do budúcnosti, ktorú si nikdy neboli predstavovali.

john green citát quote bookGreenove hlavné postavy sú šikovní chlapci, ktorí vyčnievajú z davu, no nie práve tým viditeľným spôsobom. Will je homosexuál, avšak skrýva to, no najviac asi pred sebou samým ako pred ostatnými; Colin je matematik, ktorý sa snaží nájsť rovnicu, ktorá by sedela na jeho život; Miles má obľubu v posledných vetách slávnych osobností; Quentin oplýva šialenou odhodlanosťou nájsť dievča, ktoré ani nepozná, no a Augustus je milý, sladký, zábavný, živý, no umiera na chorobu, ktorú nedokáže premôcť. Obľúbila som si ich všetkých. Ako postavy. Príbehy mi zas až tak veľmi na strunky nebrkali.

Čo je dôležité a čo nechýba v žiadnej greenovke, to je priateľstvo. Partia kamarátov, čo chodia všade spolu a všetko o sebe vedia, podporujú sa a strieľajú si zo seba. To knihám dodáva ten šmrnc vtipnosti, ktorý v takomto štýle prevedený inde nenájdete. Podpichujú sa, skáču spolu z nedozerných diaľav a držia pevne pohromade.

john green citát quote bookMňa vždy zaujmú najviac obálky a nie každá jeho knižka ma uchváti. Prvú som prečítala Na vine sú hviezdy. Ešte riadne dávno. A bolo to tak chytľavé, že až. To bola snáď prvá knižka, pri ktorej som reálne cítila aj niečo iné ako priemer. No a, samozrejme, plakala som ako správna citlivka, ja :D Aljaška bola super a dostala ma už len margarétkou na obálke. Anisom ju neprečítala a už som ju mala rada. Papierové mestá ma až tak nedostali, ale aj ta som šla aj do kina na film a bola som pyšná na to, že som vedela, ako to v skutočnosti napísal Green.No Will ma totálne sklamal. Čakala som niečo, čo ma položí, čo možno zmení môj úsudok, no nič sa neudialo. Nech sneží bola light oddychovka, ktorá príjemne vianočne pohladila moje srdiečko a Kataríny ma zaujiali pre ten nápad s matematikou a najviac sa mi páčil koniec. Nechcem prezrádzať príliš, ale je tam taký príjemný rozhovor ktorý vyzerá asi takto: ,,..." Proste nič a to ma dostalo. Proste jednoduché ticho. Každá má niečo do seba, niektorá viac a niektorá menej, ale sú proste Greenove, to neviem poprieť.

Tešíme sa na ďalšiu tvorbu Johna Greena, ktorý by k nám mala už práve teraz cestovať a snaáď sa nám podarí naplniť naše plány o dvojitej recenzii, a aj na film Looking for Alaska :)) snáď sa dočkáme ♥

Ktorá greenovka je vašou obľúbenou??? Fandíte Greenovi alebo zostávate nezaradení v neutrále?? ;) Podeľte sa s nami ;)

-Rony-

sobota 14. apríla 2018

Príbehy na dobrú noc pre rebelky (recenzia)

Dostal sa k nám neuveriteľne rozkošný zhluk najinšpiratívnejších príbehov, aké ste kedy čítali. Sú krátke, jednoduché, výstižné a sú o ženách, ktoré sa nebáli prekročiť prah svojho komfortu a niečo dokázali. Každý z nás by to mohol skúsiť a byť svetu na očiach, no nie je to také jednoduché. Mnohé porušili zákon, ušli, šírili posolstvá proti štátnemu zriadeniu, no každá z nich uspela a spolu sa pokúsili spraviť zo sveta krajšie miesto.

Knižka má trošku iné rozmery, ako som si sprvu predstavovala. Je trošku väčšia, no to nevadí. Je výnimočná ako navonok, tak i zvnútra. Obálka je hravá a ukazuje kreativitu ducha tejto kolektívnej prácičky. Pri prelistovaní vyzerá ako detská knižka. Dokonca hneď na samom začiatku sa píše ,,táto kniha patrí:" Mne, predsa!! :D ale je to krásne žlté so súhvezdiami. Veď čo je inšpiratívnejšie ako trblietavá hviezdna obloha? Inšpiratívna pre deti i dospelých.


,,Všetkým rebelkám na svete:
Snívajte viac,
mierte vyššie,
bojujte silnejšie
a keď budete mať pochybnosti,
pamätajte si, že máte pravdu."

Knižka sa obsahovo skladá zo stovky príbehov o ženách. Umelkyne, političky, lekárky, vedkyne, kráľovné, športovkyne, pirátky, novinárky i obyčajné na prvý pohľad nenápadné sivé myšky. Všetky majú jedno spoločné. Odhodlanie a žiaden strach. Každá dvojstránka je venovaná inému nežnému stvoreniu. Vľavo sa nachádza krátky text s príbehom a napravo je samotná podobizeň. Vždy je napísané kto bola daná žena, kde žila, kde zomrela a kedy žila. Pridané sú tiež krátke citáty daných žien. Niektoré inšpiratívnejšie než iné. 

Na ilustráciách sa podieľalo asi 60 umelkýň zo všetkých kútov zeme. Každá kresba je originálna. Niektoré až príliš. A tu sa u mňa objavuje nespokojnosť, pretože keby niektoré ženy videli, ako ich zmaľovali, asi by neboli také nadšené. Nie každá kresba vyzdvihuje pravú krásu a výnimočnosť týchto žien. Niektoré sú ako kresby so šlabikára, iné sú farebné a prepracované, iné vyzerajú prvoplánovo načmárané. Ja by som sa asi urazila, keby som vyzerala na obrázku v takejto knižke ako napríklad kráľovná Alžbeta I.


Sto príbehov o hrdinkách dejín. Známych i tých menej známych. Sto obrázkov osobností. Dôstojných i tých viac sa ponášajúcich na karikatúry. Dokopy jeden vysoko oceňovaný kúsok kultúry, ktorý nás motivuje, aby sme boli odhodlanejší, silnejší a nebáli sa stáť za spravodlivosťou.

Ženy sú častokrát, hlavne mužmi, označované za tie menej fyzicky zdatné a nemajú veľké uznanie, no táto knižka ukazuje, že i keď možno nezdvihneme jednou rukou celý kamión, naše vnútro unesie váhu celého sveta, ktorý dokážeme zmeniť a bojovať za lepší zajtrajšok. Môžeme pomáhať tým, ktorým nemá kto pomôcť, môžeme zachrániť tých, ktorí sa nevedia ubrániť, môžeme posmeliť tých, ktorý sa boja.

Veľmi inšpiratívna a obľúbená knižka u mnohých čitateľov. Kreatívne spracovaná, zázračná a plná odhodlania zo všetkých kútov sveta. Coco Chanel, Frida Kahlo, Kleopatra, setry Bronteové, Virginia Woolfová, tenistky Williamsové, Amelia Earhartová a mnohé ďalšie... ;)

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme kníhkupectvu Albatrosmedia. Objednať si ju môžete tu.
- Rony -

nedeľa 8. apríla 2018

Traja spáči - Maggie Stiefvater (recenzia)

Tieto knižky u mňa dostali zelenú vďaka mnohým odporúčaniam. Každý ich zbožňuje a ja som nechápala prečo. Každý ich čítal. Okrem nás zase :"D ale chcela som to zmeniť a presvedčiť sa, čo  také úžasné tento príbeh ponúka. Prišla som na to až pri tretej knižke.

,,Priateľstvo, na ktoré možno prisahať. Ktoré možno podkopať tak, že sa takmer zlomí, a predsa sa vráti silnejšie ako predtým."

Je úžasné sledovať, ako sa postavy správajú, ako menia svoje zmýšľanie, ako sa vyvíja ich vzťah, ako sa hašteria a kamarátia v priebehu tak dlhého príbehu. Každá knižka prináša niečo nové. Iné zvraty, iné objavy, iné prekvapenia. Udalosti sa striedajú nečakane a posúvajú vpred tajomstvami zaprášený príbeh a hľadaní starej legendy. A poznáte to. Keď už si myslíte, že ste konečne niečo našli, je to len oblb. No niečo predsa len objavia. Síce nevedia, čo s tým, ale posúvajú sa a ženú sa ďalej a ďalej do nebezpečného dobrodružstva. Nevzdávajú sa a pred očami majú len víziu ich kráľa.

Ich pátranie pokračuje, no tentokrát ich tlačí čas, nie sú jediní. Musia byť ostražití, musia prísť na niečo skvelé, aby sa im to podarilo prvým. Niekedy som mala však pocit, že sa konca ani nedožijem. Príbeh bol napínavo naschvál napísaný pomaly.

,,Nechceš, aby som ich mala tak veľmi rada, lebo.. sa ma snažíš uchrániť pred sklamaním? Vieš, čo je ešte dočasné? Život."

Čoho som sa najviac bála, tak to bol Adam. V HCh bol taký cute, milý a oddaný. A potom? Ochladol po svojej obete Cabeswateru a ja som sa len bála a bála, kam ho to dostane. No bol oveľa príjemnejší, ako som bola čakala. Ronan, ten tiež trošku zcukrovel, i keď nie tak veľmi, ale už si zvykol na Blue, aj na smrť otca, aj na okolnosti. Vyrovnanejší bol určite lepší. I keď jeho výbušnosti sa je len ťažko zbaviť. No a Gansey, ten zostal Ganseym. Až na fakt, že by rád vyšiel s pravdou von. Ja som zvedavá, kam ich Blueina kliatba dostane.

V tejto knižke sa do popredia dostávajú aj bosorky z Fox Way 300. Pomáhajú si a dokonca s chalanmi idú až do terénu. Tiež pán Sivý je novonadobudnutým priateľom, no len ťažko dokážeme predpovedať jeho kroky. No a taktiež sa nám dostane návštevy od pána profesora Maloryho, ktorý mne osobne kazil intímčo tým, že všade strkal nos, ale aj návštevy od ,,šéfa" pána Sivého, ktorý to celé dosť popletie, ale popletenie sa dalo očakávať pri toľkom počte strán.

,,Dnes v noci bolo Camaro ako Gansey: hrozivé a vzrušujúce, ochotné urobiť, čokoľvek si zaželá."

Tento príbeh sa stupňuje a stupňuje a nedokážem si predstaviť, čo sa stane v poslednej knižke, pretože táto autorka sa s príbehom tak hrá, že moja predstavivosť už nevie, kto by to tam ešte viac zamotal. Traja spáči sa skončili extra napínavo, tak neviem, či chcem čakať, kým vyjde aj posledná časť, i keď to bude už čoskoro ;) ale mať doma tri knižky v slovenčine a tú poslednú v angličtine, nebolo by to divné?? O.o

Za knižku ďakujeme kníhkupectvu PantaRhei. Môžete si ju objednať tu ;)
-Rony-

pondelok 2. apríla 2018

V tmavej komore - Recenzia

Je identita niečo, s čím sa narodíme alebo niečo, čo si sami vyberieme?

Susan Faludi je novinárka, feministka, ale hlavne dcéra. S otcom nemala vždy najlepší vzťah, pretože nebol zrovna ukážkový. Keď jej však jedného dňa pošle fotku ženy s vysvetlením, že podstúpil operáciu, počas ktorej ho z muža zmenili na ženu, tak sa všetko zmení.

"Už ma nebaví hrať sa na toho agresívneho chlapa, ktorým som vo svojom vnútri nikdy nebol,"


Susan chce zistiť viac, chce vedieť, čo v tej krehkej žene, ktorá si užíva spoločnosť ľudí, ktorú všetci istým spôsobom obdivujú ako ženu, tak čo v tejto krehkej schránke ľudského života ostalo po násilnom, vulgárnom, zlom otcovi, ktorého si pamätá z detstva.

V tmavej komore nie je len taká obyčajná kniha, ktorá nám sprostredkúva minulosť Susaninho otca - biografiu, ale je aj autobiografiou, knihou o holokauste, o maďarskom národe, o utláčaní, o židoch, o láske, o pochopení, o výkriku o pomoc.

Stefi - predtým István, Steven - je osoba, ktorá v sebe skrýva priveľa kontrastov. Ako muž, otec, nebol ideálny. Prežil holokaust, neporozumenie na strane rodiny, bol odvážny, cestoval, filmoval, chcel v živote niečo dokázať, bol autoritatívny, chcel, aby ho všetci poznali a aby vedeli čoho je schopný.
Stefi - "nová matka Susan", bola presným opakom. Nechcela rozprávať o svojej minulosti, vracať sa k nej. Chcela žiť život iba v útrobách svojho domu, neukazovať sa a nenadväzovať nové známosti (i keď si spoločnosť svojich známych užívala).
Často budete mať pocit, že to nemôže byť tá istá osoba, pretože nemajú spoločné nič, jedine miestami sa prejavuje určitá dominancia, keď Stefi chce všetko riadiť a myslí si, že to vie a robí dobre.

"Ľudia nevedia žiť bez kategórií. Dokonca aj tí na okraji potrebujú kategórie, aby mohli byť na okraji. Človek musí mať nejakú identitu."


Susan je dcéra, ktorá neprežila zrovna šťastné detstvo. Prežila žiarlivého otca, otca výtržníka, otca, ktorý sa nezastavil pre ničím a ak niečo nevedela, tak to nevedel vystáť. Zo svojho detstva si však veľkú hlavu nerobí a snaží sa svojho otca chápať a pomôcť mu v novom živote. Je silnou feministkou, nemá deti a pochopenie je pre ňu na prvom mieste.

Kniha nie je len životom dvoch ľudí, ale životom ďalších miliónov ľudí. Stefi totižto nie je najnovšie iba transsexuálka, ale je aj židovka (už od narodenia). S obdivom som čítala, ako prežila holokaust, ako aj napriek tomu, že ani jej rodičia neboli ukážkoví, aj napriek tomu cítila k nim určitý špecifický druh lásky.

Zarytá Maďarka, ktorá svoju vlasť chráni a miluje, aj napriek tomu, že sa táto krajina nie vždy zachovala fér.

"Som transsexuálka, čiže som obluda."


Cieľom tejto knihy nie je šokovať, ale pochopiť. Autorka sa nielen snaží vysvetliť možné dôvody Stefinho konania, ale aj politickú situáciu v krajine, filmové začiatky jej otca, jej detstvo, detstvo jej rodičov, starých rodičov. Ponúka nielen historické fakty, ale aj tajomstvá jej rodiny.

Je vidieť, že si svojho otca, aj napriek všetkému, váži a vždy je ochotná tu byť preňho v hociktorej životnej situácii.

Kniha si ma získala dlhými opismi historických udalostí, ktoré mnohí čitatelia buď preskakujú, alebo ich nudia. Ja som milovníčka opisov, a tak som si ich čítanie užívala.
Získala si ma Stefi, jej neoblomný duch, myšlienkove pochody, to, ako muži vnímajú ženy, Susanina vzdelanosť, to, že všetko so všetkým súviselo.

"Ja som ťa stvoril!" opakoval, keď mi búchal hlavu o parkety. "A ja ťa môžem aj zničiť!"


Susan teda vytvorila na základe vzdelania, faktov, pochopenia, lásky dokonalý celok, ktorý si získal moje sympatie a ešte dlho budú tieto životné osudy vo mne doznievať. Nielen životy Susan a Stefi, ale aj životy židov, ktorí sú stále utláčaní, životy Maďarov, transsexuálov, ale aj životy ostatných ľudí, ktorí sa snažia zo všetkých síl pomôcť a porozumieť.

>Sima<

Za knižku veľmi pekne ďakujeme Panta Rhei. Môžete si ju zakúpiť tu.