Je to autor, ktorý sa už stal TÝM autorom, ktorého čitatelia očakávajú každý rok nejakú knihu. Ako to je/bolo v prípade Matkina či Dána.
Karika nám každou svojou knihou dokazuje, že je skvelý autor a svoje miesto v knižnom svete si zaslúži.
Priepasť je jeho najnovšia kniha, ktorá sa však trošku vymyká jeho predchádzajúcim, no napriek tomu v nej badať klasické "Karikovské" prvky.
Desím sa výšok, no priťahuje ma objatie prázdna.
Priepasť nám ponúka príbeh bývalého lezca trpiaceho panickým strachom z výšok, ktorý narazil na legendu o skalnej plošine v Tatrách, ktorá láka ľudí, aby do nej skočili. Záhadná smrť (či zachytené kamerou posledné okamihy pred smrťou, ku ktorým sa nejakým spôsobom dostal?) jedného muža ho prinúti bádať v minulosti a dozvedieť sa viac. Čoskoro odkrýva úmrtia, ktoré nie sú až také prirodzené, resp. zrejmé, ako sa zdá.
No táto zvedavosť ho veru nebude stáť málo a kruto za ňu zaplatí.
*
Kniha vás už od začiatku vtiahne do deja a vy ani nestíhate si uvedomovať a už máte za sebou 100 strán. Karika je majster v tom, že vás dokáže úplne ovládať. Jeho štýl je pútavý, tajomný, vyvolá vo vás strach, zdesenie, ale hlavne záujem dozvedieť sa viac. No po čase prišiel akýsi zlom v knihe, keď som sa miestami nudila, až som mala chuť začať čítať niečo iné.
Pochoval mi dušu, zabil ju pádom z výšky. Ukradol mi os, okolo ktorej sa všetko točilo.
Karika vo svojich knihách núti čitateľa byť aktívny, rozmýšľať, spájať súvislosti a hlavne sa báť. V tejto knihe však akoby rúcal jeho zaužívaný štýl a "presedlal" na psychologickú stránku. Veľmi dobre vykreslil, ako všetko je v našej hlave, ako sa ťažko vyrovnávame so smrťou našich blízkych, ako nás to poznačí, ako nie sme niekedy schopní čeliť realite a ako nás priťahuje niečo zakázané, tajomné.
Vo svojej knihe nielenže opisuje miesta, ktoré sú nám veľmi dobre známe, ale snaží sa nahliadnuť aj do našich ubolených či vystrašených duší. Čitateľa ťahá za nos, núti ho báť sa a každou stranou dej stupňuje. Nakoniec vás zasiahne a ani neviete ako, ostanete po prečítaní s tým typickým výrazom: To bolo čo?
Priepasť nie je obyčajná kniha, ktorá sa vám bude ľahko čítať. Čakáte od nej skvelý triler/horor, no dostanete niečo iné a vôbec nie zlé. Autor rozoberá ľudské vzťahy, myšlienky, pády, túžby, strach či až takú ľudskú naivnosť. V diele nemá hluché miesta a aj keď sa vám možno niekedy bude zdať nudný, prídu pasáže, ktoré vám vyrazia dych a vy budete potrebovať stále viac a viac nových informácií či zvratov.
V jednej mysli dunela prázdnota a pomätené cinkanie, v druhej sa spriadali plány na záchranu. Išlo o to, ktorá z nich zvíťazí.
Nie je to autorova najlepšia tvorba/najlepší triler/horor (pre mňa stále vyhráva Strach), ale zas na druhej strane má autor skvelý potenciál napísať úžasný psychologický triler, ktorý si získa srdcia mnohých. Nepodlieha tlaku čitateľov a snaží sa vždy vytvoriť niečo nové. Zájsť hlbšie do ľudského vnútra, do skrytých túžob, či takzvaných trinástych komnát. "Hororové prvky" taktiež nemôžete očakávať, i keď sa to vo viacerých zdrojoch spomína. Nie, nie je tam nič "hororové", ale sú tam naopak situácie, vety, slová, ktoré vám zoberú dych. (Hororové v tom zmysle slova, že vo vás vyvolá strach. Klasický jednoduchý strach, že máte pocit, že už ani na les nepozriete bez toho, aby ste sa nebáli.)
V skratke sa dá kniha charakterizovať ako tajomná záležitosť, ktorá si získa svojich čitateľov, donúti vás pozrieť do svojho vnútra, núti vás rozmýšľať, vyrovnávať sa s rôznymi nástrahami, a potom na konci ostať s otvorenými ústami. I keď budete mať miestami pocit, že autorovi dochádza "šťava", na konci sa dostane do tej správnej hladiny, ktorá vás očarí.
Nevšedný príbeh, ktorý skrýva za sebou veľké posolstvo. Nechcela som tu písať, že som mala pocit, akoby sa autor s knihou vžil, pretože neviem, či by som "trafila klinec po hlavičke", ale po zhliadnutí besedy to tu musím spomenúť, pretože áno, presne toto som cítila a autor mi to iba potvrdil.
Pre mňa výborné dielo, ktoré má svoj dôvod, myšlienku, podstatu. Mám zopár výhrad, ktoré sa týkajú iba malicherností, ale nemôžem tvrdiť, že táto kniha ma nezasiahla. Zasiahla ma až príliš a jej koniec mi vyrazil dych.
Život je súboj s bolesťou, ktorý nemôžeš vyhrať. Nakoniec podľahneš ako všetci ostatní.
>Sima<