streda 27. júna 2018

Expedícia: Môj ľúbostný príbeh - Bea Uusma (recenzia)

Myslela som si, že od vydavateľstva Absynt ma nedokáže už nič prekvapiť. To, že vydávajú skvelé knihy, ktoré sú plné lásky, tajomstiev, silných životných príbehov, radosti, smútku, strachu, hnevu, viery v ľudskosť, to viem. Vedela som, že táto kniha má byť špeciálna, iný formát, viac obrázkov. Ale to, že mi príde domov doslova "encyklopédia", s množstvom krásnych obrázkov a ešte s úžasnejším príbehom, tak to som nečakala.

Celá táto kniha sa zameriava na polárnu expedíciu inžiniera Andréeho, ktorý vzlietol v balóne k severnému pólu spolu s ďalšími dvoma mužmi.
O tridsaťtri rokov sa nájdu zvyšky ich posledného tábora. To, ako sa im "darilo" v neúprosných podmienkach sa dozvedáme zo zápiskov, denníkov, ktoré si písali. V týchto denníkoch uvádzajú, ako už pár dní po štarte museli núdzovo pristáť na súvislom arktickom ľade a dlhé mesiace hľadali pevninu. Takto nešťastne sa traja muži, ktorí nevedeli nič o arktických podmienkach, ocitli uprostred bielej nočnej mory. Ale jedného dňa tieto ich poznámky skončia, práve vtedy, keď dorazia na Biely ostrov. A nik o ich osude ani len netuší.

Takmer po sto rokoch sa polárni výskumníci, novinári a lekári snažia objasniť túto záhadu. Čo sa vlastne stalo na tomto ostrove, keď mali všetko potrebné k prežitiu? Mali oblečenie, jedlo, muníciu, tri funkčné pušky.

Spisovateľka a lekárka Bea Uusma si raz prečítala jednu knihu, ktorá ju podnietila k tomu, aby sa pokúsila prísť tejto veci na koreň. Začala bádať, vybrala sa na severný pól, prečítala množstvo literatúry, stretla množstvo ľudí a našla nové dôkazy. Vyfotografovala fotky, prešla po miestach, na ktorých boli bádatelia, vynaložila si námahu hľadať nové dôkazy a porazila v sebe tú časť, ktorá neznáša zimu.

Po pár krokoch si uvedomím, že nevrhám tieň. Akoby som vkročila do oblakov a kdesi uprostred všetkej tej bieloby krúžilo slnko po dokonalej okružnej dráhe, pričom nikdy neklesne za horizont.  


Kniha vás do deja vtiahne už od začiatku. Nielenže nám autorka podáva svoj vlastný príbeh, dôvody jej konania, cieľ, ktorý si dala, aj napriek tomu, že nemá rada zimu, ale vyrozpráva nám do detailov (pokiaľ jej to zdroje dovolia) všetko, čo sa stalo pred expedíciou, počas a po nej. Zavedie nás svojimi slovami do krajiny, o ktorej, keď čítate, tak už vtedy vám vyskočia zimomriavky na koži a máte chuť sa zabaliť do deky. Podáva nám veľmi pútavo životy troch mužov, ktorí sa snažili prežiť a urobili všetko pre to, aby všetko dobre dopadlo. Aj keď možno niekde v duši tušili, že sa už nevrátia, tak sa snažili z dňa na deň, zanechali ich myšlienky na papieri, aby sa o ich strastiplnej ceste dozvedeli ľudia, ktorí ich denníky objavia.

Autorka nielenže upriamuje pozornosť na svoje myšlienky, bádanie, na osudy mužov, ale nám aj sprostredkúva viaceré fakty, o ktorých ste možno nemali ani potuchy. O tom, že ľad nie je len biely, rôzne fakty ohľadom ľudského tela a možnej smrti. Taktiež píše o tom, že napriek všetkému si dokážeme zachovať nezdolného ducha v sebe a aj o tom, že keď sa zatneme, môžeme nájsť nejaké výsledky.

Príbeh je doplnený fotografiami, mapkami, listami, názormi, medicínou, dôkazmi, ale aj tým, ako vyvracia teórie, ktoré platili doteraz. Ponúka nám náhľad do súkromia bádateľov, príbeh večnej lásky, ktorá vám na konci doslova zlomí srdce (a že také veci sú len vo filmoch!), ale hlavne odhodlanie žiť, ľúbiť a vedieť to, že všetko malo svoj dôvod a príčinu.

Tento silný príbeh vo vás po prečítaní zanechá prázdno v duši. Také, že budete mať chuť začať čítať túto knihu odznova.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Kúpite si ju tu.

nedeľa 24. júna 2018

Miluj ma ironicky - Maxim E. Matkin (recenzia)

Možno ste už si niekde prečítali a ak nie, tak som veľkou milovníčkou Matkina. Jeho štýl mi skrátka sadol a jeho knihy majú pre mňa veľký význam (aj keď nemám ešte všetky prečítané).

Kniha Miluj ma ironicky si ma získala už od prvej vety. Matkin nám ponúka v tejto knihe viacero krátkych textov, ktoré boli publikované v magazínoch pre ženy a odkrýva nám tým tajomstvá mužsko-ženského prežívania.

Lepšie som si túto knihu načasovať nemohla. Výborná záležitosť, ktorá nám odkrýva, že muži nie sú bezcitné bytosti, ale citovo zrelí jedinci. Že ženy sú dosť často hlúpe a muži si to dokonale všimnú. Že nie všetko zlé, čo sa nám deje, sa nemôže v budúcnosti zlepšiť a že možno aj muž, ktorý vás opustil, sa nakoniec po rokoch k vám vráti.

Matkin nám opäť sprostredkúva životné osudy viacerých ľudí. Šťastné, aj tie menej šťastné. Ale vždy s nejakým koncom. Ukazuje nám, ako funguje ženská logika, mužská žiarlivosť, city, láska u oboch pohlaví, nevera, manželstvá, celkovo vzťahy.

Všetky texty sú obohatené o dávku humoru a sarkazmu, ktoré nie sú Maximovi vôbec cudzie.

V každej kapitole sa zameriava na iný príbeh, no niektoré postavy sa vyskytujú vo viacerých. V každej postave nájdete niečo pozitívne. V jeho sestre (sestre hlavného vyprávača) budete vidieť ženu, ktorá síce mala často zlomené srdce, aj napriek tomu verila v nejakú tú lásku a nevzdávala sa. V jeho kamarátoch miestami až bezradných ľudí, ktorí si ku nemu chodili po radu, ako pokračovať s tou a tou ženou.

Komické situácie, úprimnosť, pravda a ľahký štýl písania si vás získa natoľko, že nebudete vedieť túto knihu pustiť z rúk.

Matkin nám opäť raz ukázal vnútro muža, jeho city, plány, ciele a tým nám ukázal, akí muži naozaj sú. Prostredníctvom ženských postáv zas môžeme nahliadnuť do ženského vnútra, pochopiť správanie mužov a možno miestami zlepšiť aj svoje správanie a to, čo robíme, pretože v tejto knihe si dokážete uvedomiť, čo robíte zle.

Za mňa to bolo opäť výborné, síce Bonus ma nezaujal, ale ostatné príbehy ma chytili za srdce a postavy mi boli sympatické. Aj napriek nepriazni osudu, každý verí v lásku.

>Sima<

piatok 22. júna 2018

Správa od mŕtveho chlapca - Katarína Holetzová (recenzia)

Pohybovala som sa niekde na rozhraní temného sna a hmlistej reality. 


Pre mňa jedna z najočakávanejších kníh tento rok. Aféra učiteľky a študenta, ktorá prerastie v nebezpečnú hru. Splnila moje očakávania?

Keďže psychologické romány veľmi ľúbim, tak ako som uvidela túto knihu, dá sa povedať, že to bola láska na prvý pohľad. Ako som sa do nej začítala, tak štýl sa mi ihneď zapáčil. Autorka nemá žiadne hluché miesta a z tejto knihy urobila poriadne psycho, obviňovala som snáď každého a nakoniec bol každý pre mňa psychicky narušený. Ale ten koniec? Po prečítaní ma až striaslo. A to naozaj !

"Niekedy som taký nešťastný, až sa bojím byť sám, ale potom som s ľuďmi a zisťujem, že som ešte nešťastnejší."


V každej knihe máte tie dobré a tie zlé postavy. Jedných milujete, druhých nenávidíte. V knihe Správa od mŕtveho chlapca sú postavy, ktoré majú akoby dvojitú identitu. Raz ich beriete ako pozitívne, a potom ako negatívne. S každou myšlienkou, čo sa objaví v knihe, si vytvárate úplne iný obraz o danej postave, až napokon neviete určiť, kto je a kto nie je dobrý.

Autorka taktiež veľmi reálne opisuje vnútorný život ženy, ktorá vie aj nevie, čo chce. Priznajme sa, ktorá nemá niekde v sebe tú druhú bytosť, ktorá nás pred niečím varuje, alebo povzbudzuje? Akýsi náš vnútorný hlas? Síce Nina bola dosť veľký extrém.
Miestami ma vytáčala svojou naivitou, ale dokonale ma vedela presvedčiť o tom, že je úplne šialená (typická žena, nevie, čo chce).

"Viete, to je ako keď spadne lietadlo. Nikdy nespadne len tak, pre jednu jedinú chybu. Musí sa stať veľmi veľa náhod, aby sa niečo skutočne pokazilo. Každej katastrofe predchádza množstvo samo osebe neškodných detailov."


Postavy teda hodnotím celkom pozitívne. Na základe ich charakteru nám autorka predstavila snobov, obyčajných ľudí, zúfalých, zamilovaných, ľudí, ktorí sa boja o milovanú osobu, a tak ďalej. Zahryzla aj do periférii mesta, od tých, ktorí sú bohatí a môžu si dovoliť takmer všetko, až po tým, ktorí sa musia zariadiť inak a často využiť nekalé kšefty, aby dosiahli to, čo chcú.

Príbeh každou stránkou naberá na intenzite a vy máte neuveriteľnú chuť pretáčať stránky a dozvedieť sa, čo za tým všetkým stojí. Doslova budete mať strach, ako to všetko skončí a ako sa niektoré postavy zachovajú. Síce vám pôjde Nina na nervy, aj tak budete mať o ňu strach, pretože vás privedie tak do pomykova, že nebudete vedieť, či je ona "obeť alebo kat."

Nebola som dobrá. Nikdy som nebola dobrá. Len som sa o to snažila. Zabíjala som čas urputnou snahou zmeniť sa.


Celá táto kniha doslova dýcha záhadou, túžbou, láskou, starostlivosťou, hnusom, až to vytvára neuveriteľný čitateľský zážitok, pri ktorom sa ani neviete spamätať a autorka vás doslova ťahá za nos, až vás na konci odpáli.

Neviem, čo viac už povedať. Občas proste dôjdu slová a vy nemáte na výber, iba si túto knihu zobrať do rúk a začítať sa a zistiť, aká je.

Neviem posúdiť, či táto kniha je iná ako ostatné od autorky, keďže táto bola moja prvá (rozhodne nie posledná), ale určite si dala na nej záležať. A kedže na Slovensku sa moc nestretnete so psychologickými trilermi, tobôž nie od autoriek, tak už len preto by ste si mali túto knihu zobrať do rúk a nechať zo seba urobiť úplného panáka, ktorého táto kniha pohltí a zmätie. Až tak, že nebude vedieť, či čítate knihu, alebo sa pozeráte na nejaký film.

Nauč sa byť sebecká, Keď niečo chceš, musíš to povedať, vziať si to a neprosíkať Ježiša Krista, Dalajlámu, prezidenta Spojených štátov, Chucka Norrisa, nikoho - rozumieš?

>Sima<

Za knižočku ďakujeme samotnej autorke. Sledujte ju na jej instagrame, ktorý nájdete tu. :)

streda 20. júna 2018

KNIHA vs. FILM (Ja, Simon)

Takýto typ článku sme plánovali už dlhšie, ale stále sme sa k nemu nevedeli dostať. Avšak, v spolupráci s Panta Rhei ste sa dočkali, vy aj my. Tentokrát na knihu a film Ja, Simon.

Sima: 
KNIHA
Ako ste sa mohli už prečítať v recenzii na túto knihu, tak viete, že som ju prirovnala k jednej veľkej horskej dráhe. Raz dobré, raz zlé. Nie som jej veľký nadšenec, pretože si ma vôbec nezískala a postavy a dialógy mi prišli neprirodzené. Celá kniha mi prišla ako presladená YA záležitosť pre mladých, ktorí zbožňujú, keď autori píšu o ľuďoch, ktorí sú homosexuáli, majú inú rasu a pod. Skrátka je to tak, akoby autorka chcela nasilu niečo predať, a tak tam hodila inú verziu novej modernej popolušky a zakomponovala do toho LBGT. Môžete ma za tento názor odcudzovať, pretože väčšine (99%) ľudí sa tá kniha páči, ale ja si za svojím názorom stojím. Skrátka tá kniha nebola nič pre mňa. A to mi môžete veriť, že som sa na ňu neskutočne tešila!

FILM
Do filmu som už nedávala také veľké nádeje ako do knihy. A predsa!
Prvú polovicu som si myslela, že niečo horšie ako kniha nemôže byť, no bolo ! Bolo to strašné !
Nie som za to, aby film bol verná kópia knihy, ale keď zmeníte celkovo hlavnú zápletku(?), tak to je problém !
Kniha sa mi nepáčila, priznávam, ale musím povedať, že totožnosť Bluea bola v knihe omnoho lepšie zakomponovaná a následne objavená ako vo filme! Vo filme to bolo KA-TA-STRO-FA! Ozaj by nebolo lepšie, keby vôbec netušil, kto je Blue? Hneď na začiatku ? (V knihe nemal ani páru, vo filme bol jedným z "podozrivých".)
Veď povedzte sami, nebolo to lepšie v knihe? So všetkými tými detailmi ohľadom mena, Orea a tak ?

Potom sa to však zlepšilo. Ale až na konci. Narozdiel od Veroniky, koniec sa mne páčil z celého filmu najviac. (Nielen preto, že to končí.)
V istý moment som mala aj slzy v očiach, pretože vo filme bolo krásne zobrazené, aká je rodina dôležitá. Aká je dôležitá ich podpora a taktiež podpora kamarátov.

Herecké obsadenie rodičov bolo výborné, sestru a jeho kamarátov som si síce predstavovala úplne inak, ale môžem povedať, že to bolo fajn. Niektoré momenty, čo boli vo filme, tak nás veľmi rozosmiali a boli ozaj výborné (tie v knihe chýbali). Simon bol vo filme rovnako sympatický ako aj v knihe, Martina som v tom filme nemohla zniesť (v knihe mi bol trošku viac sympatický), ale celkovo to nebolo až také zlé.

Avšak počas celého filmu myslela na to, že kedy to už skončí ?
Presladená americká záležitosť, ktorá určite zanechá stopu v srdciach mladých, ale vo mne to skôr zanechalo to, že som stratila 2 hodiny svojho života. Ale zas na druhú stranu, bolo to lepšie o 1 "hviezdičku" ako kniha. Ten koniec bol skrátka dobrý ! To sa musí uznať. Ale inak všetko bolo zle. Tie dialógy medzi postavami mi prišli ešte neprirodzenejšie ako v knihe!
Hold, Ja, Simon nie je moja šálka kávy.

Aby som to tak zhrnula, tak kniha mala lepšiu zápletku ohľadom Blueovej totožnosti, emaily boli viac prirodzenejšie, kamaráti lepšie popísaní, ale všetko bolo akési nasilu, neprirodzené.
Vo filme boli postavy prirodzenejšie, viac smiechu, lásky, podpory a sĺz v očiach, ale situácie mi prišli príliš zvláštne. Nebolo to zlé, ale keby sa ma spýtate, ako by som jedným slovom hodnotila film, tak by to bolo slovo "BLBOSŤ". Asi sa ja pekne vrátim k trilerom, románom, klasikám a YA knihy na chvíľku odložím, pretože by to nedopadlo dobre.

Ale zas na druhú stranu, ak vám nevadí klišé, už miliónkrát spomínané témy, neprirodzené dialógy, tak je to oddychovka. Ak sa ale rozhodujete medzi knihou a filmom, tak by som volila film. Možno keby nečítam predtým knihu, tak si ma získa viac. Je to tuctové, ale o čosi lepšie ako kniha.

Rony:
Poznáte to, keď prídete do kina a bojíte sa, aký zážitok vám ponúkne?? Toto bol môj prípad, kedy som bola v očakávaní, pretože knižka mala byť skvelá a film ešte lepší, no mala som isté pochybnosti. Avšak tie sme prekonali a sadli sme si do sedačiek v skoro prázdnom kine a čakali sme na film. Začiatok filmu bol chytľavý, žiadne nudné omáčky, jednoducho rýchly a vtipný úvod, ktorý neurazil. Téma ma neskôr odradila od "mať rád" tento film, pretože už je všade ohraná a aj keď to tu nebolo tak o tej ceste z anonymity ako o hľadaní spriaznenej duše, prijala by som príbeh o čosi akčnejší.
K postavám, žrala som Simonovu rodinu. Jeho sestra, čo upečie hocičo a jeho milujúci srandujúci rodičia, tí boli dosť fajn. Simon bol strelený, ale to asi patrilo k jeho osobnosti, no aj tak by mu nezaškodila štipka zrelosti bez prebujnej fantázie.
Konflikt s priateľmi, ktorý nastal pred koncom ma rozosmial, lebo to bola banálna hlúposť, ale budiš zauzlenie.
V celkom mojom pohľade bol film jedným z tých lepších a ten zážitok z kniha nič neprekoná. Po filme som mala chuť si spievať, takže ma určite nenaštval.

Za poskytnutie knihy a lístkov do kina ďakujeme Panta Rhei a CINEMAX.

nedeľa 17. júna 2018

Návrat - Hišám Matar (recenzia)

Silný autobiografický román, ktorý sa vám veľmi rýchlo dostane pod kožu a s 240 stranami zamáva s vašimi emóciami.

Hišám Matar sa po mnohých rokoch vyberie naspäť do svojej rodnej zemi, Líbye. Do milovanej, ale rovnako nenávidenej Líbye. Hlavne preto, aby našiel svojho otca. Alebo aspoň zmienku o ňom.

Utrpenia sa bojíme možno najmä preto, lebo by nás mohlo zmeniť.


Hišámov otec bol skvelý, hrdý muž, ktorý sa silne angažoval v politike, v tom, ako mala krajina fungovať, keďže z neho vyžaroval vzdor, bol odporca režimu, tak bol za svoje činy aj zadržaný a musel si odtrpieť možno niekoľko mesiacov?, rokov?, desaťročí? vo väznici, v ktorej strávil čas spolu so svojou blízkou rodinou, ale aj inými väzňami, no raz záhadne zmizol a nik o ňom už nič nevedel. Podarí sa jeho synovi ho nájsť?

Kniha ma hneď vtiahla do deja a autorov štýl sa mi veľmi pozdával. Hišám je múdry, vzdelaný muž, ktorý si nadovšetko váži svoju rodinu, ale aj svoju zem. Venuje sa písaniu kníh a pravda zohráva v jeho živote veľkú rolu. Napriek tomu, že zúfalo túži zistiť, čo sa stalo s jeho otcom, je zmietaný v neistote, aj tak si dokáže zachovať rozvahu a v tom mu pomáhajú aj jeho priatelia, či rodina. Jeho charakter si vás získa a už od prvej stránky budete voči nemu prechovávať sympatie a časom bude tak silno na vás pôsobiť, že odrazu budete aj vy chcieť nájsť jeho otca. To, že podáva čitateľovi dejiny, umenie je iba bonus, ktorým dokazuje, aký je milovník literatúry, architektúry a zaujíma sa o dejiny svojej krajiny. Aj takýmito, dá sa povedať, myšlienkami, názormi navyše k hlavnej myšlienke diela si získa vašu pozornosť.

Dejiny si pamätajú Mussoliniho ako fašistického pajáca, nešikovné talianske trdlo, ktoré zbabralo taliansku účasť v druhej svetovej vojne, no v Líbyi bol strojcom genocídy. 


Tento príbeh sa však netýka len hľadaniu otca, pravdy, ale aj odvahe jednej veľkej rodiny, ktorá aj počas revolúcie si zachovala v srdciach lásku a pochopenie.
Hišám nám rozpráva príbehy svojich najbližších, svojho starého otca, otca, brata, matky, ujov, tiet, bratrancov. Ukazuje nezdolného ducha v každom z nich. Silu bojovať voči neprávosti a nezradiť svojich blízkych. Aj napriek tomu, že boli vystavení smrti, streľbe, nátlaku, hladu, zlému zaobchádzaniu, aj tak si udržali česť a bojovali ďalej. Za seba a za lepší život.

Už na knihe si môžete prečítať, čo o nej hovorí Kazuo Ishiguro. Ja s ním len môžem súhlasiť. Román o rodine, ktorú rozdelili surové udalosti, stroskotanie nádejí a Hišámova sila, ovládnutie hnevu a viera v neskalenú ľudskosť, si vás získa každou jednou vetou.

Zachoval som si vo svojom vnútri miesto, odkiaľ som bol schopný každého ľúbiť a každému odpustiť, "povedal s úsmevom a nehou v očiach. "Nikdy sa im nepodarilo vziať mi ho."


Avšak nie je to príbeh len jednej rodiny. Kniha je obrazom ľudu, ktorý prežil niečo, čo sa nedá ani opísať. Strach, bolesť, sila, odvaha, láska sú prítomné počas celej knihy a životné osudy sú natoľko silné, že vás nenechajú chladnými.

Hišám vytvoril dokonalý súzvuk protikladov. Zem zmietaná surovými udalosťami, strach, smrť voči odvahe, sile, láske a pochopeniu. Všetko dáva do akejsi viery v lepšie zajtrajšky a do určitého pochopenia a hľadania cesty, ako všetko zlepšiť, resp. naučiť sa žiť s tým, čo bolo, ale prijať fakt, že budúcnosť môže priniesť niečo lepšie. Stačí len vydržať a raz sa pravda dostaví.

Svet sa dá zmeniť za deň. Niekedy trvá štyridsaťdva rokov, kým ten deň príde, ale potom...


>Sima<

Za knižočku ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Zakúpite si ju tu.

piatok 15. júna 2018

Pán tieňov - Cassandra Clare (recenzia)

Túto knižku mám doma už od Vianoc, pretože Polnočná dáma ma nenormálne chytila. Nemala som však motiváciu siahnuť po 700 stranovej knižke pred maturou a keď som mala doma kopu iných kníh, no našla si ma aj takto a ja som neskutočne rada, že som sa začítala. Milujem tieto fantasy!!!!!

,,Neznášam tento pocit... Neznášam, keď sa bojím. Pripadám si slabá."

Na týchto knižkách ma baví to, že aj keď sú nehorázne dlhé, nenudia ma. Príbeh Tieňolovcov sa mi vryl pod kožu a ja si neviem predstaviť napínavejší príbeh. Najmä tento o Emme a Julianovi ma neskutočne chytil. Konkrétne táto knižka prináša množstvo pohľadov a vzťahov. Ukazuje ako Juliana s Emmou, tak aj Cristinu, Marka a Kierana, Kita s Livy a Tyom, Dru,... Tiež ma potešilo, že sa tu objavil aj Magnus s Alecom a detičkami. Veľa postáv, veľa príbehov a veľa zauzľovania a na konci jeden obrovsky hrozný uzol a ja brutálne potrebujem ďalší diel.

,,Taká je láska, syn tŕňov. Prijmeme aj ten najkrutejší úder, a keď po ňom krvácame, zašepkáme ďakujem."

Čo sa týka vzhľadu, tak obálke nie je čo vytknúť. Panoráma mesta, sršiaca neohrozenosť, tajomná tmavá. Všetko to úžasne sedí a spolu s PD sa krásne vynímajú v poličke aj vďaka na modro namaľovaným stránkam. Už sa teším až vyjde aj tá posledná. To bude skvost.

Príbeh sa odohráva rýchlo, autorka opisuje každú postavu, rýchlo strieda pohľady a núti čitateľa lačne otáčať stránky, aby rýchlo zistil, čo sa udialo. Ani jeden pohľad ma nenudil, každý bol niečím zvláštny a pútavý, každý vzbudzoval zvedavosť. Najviac som chcela čítať o Emme a Julesovi, ale aj ostatné príbehy mali čo do seba a dopĺňali sa. Kúskami som dokonca viac chcela Cristinu s Markom alebo Tiberia s Kitom. Všetko ma zaujímalo.

,,Zlom mi srdce. Rozbi ho na kusy. Máš to dovolené."

Nakoniec som si obľúbila všetky postavy. Najviac som bola, samozrejme, namotaná na Emmu, ale postupne som prišla na chuť aj ostatným postavám. Spoznala som Tiberiove zvyky, Livyinu odhodlanosť, Drusillin strach, ale aj mnoho Ďalších stránok, ktoré knižka čitateľom otvára Každý jeden má v príbehu nenahraditeľné miesto. Vďaka nim všetkým je príbeh taký čarovne úžasný a nabitý akciou.

,,Nie je také ťažké zomrieť za priateľa, ako nájsť priateľa, za ktorého sa oplatí zomrieť."

Čo sa týka konca, ktorý nikto z nás nečakal, asi idem plakať. Ten veľký uzol, ktorý neviem, ako sa bude ešte uzliť a kedy sa vôbec rozuzlí. Tu vzniklo ozaj to napätie, ktoré potrebujem, aby poľavilo, inak nezaspím. Jednoducho si ma tento príbeh neuveriteľne získal a myslím, že koľkokrát som čítala až so zatajeným dychom, aby mi nič neušlo. 600 strán akcie a napätia, nie na 100% intenzívnej úrovni, ale extra chytľavej, aj to bolo dosť na to, aby som tú knižku tak milovala.

Prináša nové situácie a miesta, nové nebezpečenstvá, nové zákony, nové pokušenia a rozhodnutia. Novú časť príbehu, na ktorú sme tak dlho čakali a bola skvelá.

Zbožňujem postavy, celý tento koncept, ten nápad, roztržky i prehry. Všetky strasti aj slasti, ktoré tento príbeh prináša. Neskutočne rada čítam túto tieňoloveckú ságu a ešte som s jej čítaním neskončila. Aj keď ma knižka svojou dlhokánskosťou spočiatku strašila, teraz ma straší vidina toho, že sa nedozviem, čo sa stalo, pretože toto mi nemôže urobiť.  Chcem čítať ďalej, hoc aj 1000 strán. A dúfam, že ma tieto knižky nikdy neomrzia.

,,Myslím, že láska sa nedá celkom vykoreniť. A myslím, že keď niekto niekoho ľúbi, navždy v ňom zostanú uhlíky. Aj zvyšky vatry vydržia dlhšie ako plameň."

Za sprostredkovanie ďalšieho vydareného čitateľského zážitku Ďakujeme kníhkupectvu pantarhei. Knižočku si môžete objednať tu ;)
-Rony-

utorok 12. júna 2018

Deviaty hrob - Stefan Ahnhem (recenzia)

Priznávam, najprv som sa celkom bála tej hrúbky, ale potom som si k nej sadla a prečítala som ju za pár dní.

Príbeh ma veľmi zaujal, pretože v poslednom čase som dosť "závislá" na trileroch, krimi, detektívkach a pod. Tento príbeh sa točí ohľadom nevysvetliteľného zmiznutia ministra spravodlivosti, zavraždenia manželky dánskej televíznej celebrity a ďalších sériových vrahov, či vrážd. 

V tejto knihe sa striedajú viaceré línie, keďže vraždy sa stali v dvoch krajinách. Celkovo som mala pocit, že budú spolupracovať spolu, no nakoniec to tak zrovna nebolo (bolo to úplne inak) a tu už bolo trošku sklamanie.

Ďalšie sklamanie sa stalo hneď na začiatku, keď autor v každej novej kapitole nám predstavil inú postavu. Celkovo ich tam bolo asi 10? (plus-mínus), ale na začiatku to bolo dosť chaotické a niekedy bol problém udržať moju pozornosť.

Podľa mňa by ste nemali veľa očakávať. Nečakajte od nej nejaký skvelý triler, ktorý vás dostane do kolien, ale ako taká letná, dajme tomu oddychovka, vás môže zaujať, pretože autor má veľmi pútavý štýl písania. I keď pre mňa toho ostalo dosť veľa zamlčaného a niekedy sa objavili indície, zvraty, myšlienky, dôkazy bez ničoho.

Príbeh sa teda, ako som spomínala, odohráva v dvoch krajinách a vy teda máte možnosť nazrieť do dvoch úplne odlišných postupoch pri riešení vrážd. Autor nám veľmi dobre predloží, ako to funguje na polícii a dosť veľa ľudí sa k niektorým dôležitým veciam stavia dosť odmietavo, pretože im to je jedno. Hlavné je, že vyšetrovanie je ukončené. 

Postavy boli pre mňa tiež trošku kameňom úrazu, pretože ani jedna mi neprirástla k srdcu. Fabian bol jednoducho niekedy dosť neznesiteľný a často nevedel používať ani vlastný rozum, a to bol/ je hlavný vyšetrovateľ !
Malin mala na začiatku u mňa dosť veľké sympatie, pretože bola odvážna a múdra. No potom začala až príliš riskovať a nepozerala vôbec na svoj stav a na to, že môže ohroziť svoje deti. V tomto prípade bola veľmi nezodpovedná a jej postava nebola tým pádom až taká reálna. 
Dunja bola fajn, ale zas na druhú stranu jej charakter nebol až tak dobre prepracovaný a aj keď bola cieľavedomá, tak jej úspech sme v tejto knihe, žiaľ, nezachytili.
No a potom je tu veľa policajtov, ktorí síce chcú vyriešiť vraždu, ale keď sa ocitne niečo nepravdepodobné na vyšetrovaní, tak to zametú pod koberec, pretože sa im to ďalej nechce riešiť.
Celkovo mi tie postavy nesedeli a ich vyjadrovania a správania nemalo nič spoločné s odvahou a tým, ako by sa mali policajti zachovať pri riešení vrážd. 

V celku tento príbeh nemusel byť zlý, keby autor neskákal z jednej krajiny do druhej, z jednej situácie do ďalšej, keby vysvetlil viacero vecí, tajomstiev a hlavne! keby ten koniec nenapísal len tak ledabolo. 

Za mňa to je, žiaľ, sklamanie. To, ako pripravoval vrah svoje obete o život, ma vôbec nechytilo a vôbec to u mňa nevyvolalo žiadne reakcie, city, plač, hrôzu, či zimomriavky. Stále som čakala na niečo VAU!, na niečo, čo ma posadí do kolien. Žiaľ, celý príbeh bol veľmi predvídateľný a neodniesla som si z neho nič nové, čo by už nebolo spomenuté v iných knihách.

Aby som nebola iba negatívna, tak v knihe nájdete určite napínavý dej, tému rodiny, pomsty, lásky, priateľstva. Postavy dosť často trpia workoholizmom, rozpadajú sa im rodinné vzťahy, ale snažia sa to riešiť a nájsť správnu cestu. Čiže tým pádom môžeme povedať, že sa kniha nezaoberá iba políciou, vraždami a ich objasnením, ale načrie aj do súkromia hlavných postáv, čím ich robí "ľudskejšími", čiže nám približuje aj ich slabé stránky. 

>Sima<

Za knižočku ďakujeme bux.sk Knihu si kúpite tu.

sobota 9. júna 2018

Poslední svedkovia - Svetlana Alexijevič (recenzia)

Vynechal som obdobie svojho detstva, stratilo sa z môjho života. Som človek bez detstva, namiesto detstva mám vojnu. 


Myslíte si, že kníh o druhej svetovej vojne je už dosť?
Veľmi sa mýlite.
A Svetlana Alexijevič vám dokáže, že ešte nebolo všetko povedané.

Svetlanu obdivujem už veľmi dlho, pretože je jednou z tých autoriek, ktorú by ste si mali prečítať. Inteligentná, múdra a odvážna žena, ktorá zachytáva hrôzy, ktoré postretli ľudí, na papier.

Východ z lágra bol iba jeden - cez komín... Priamo do neba...


Poslední svedkovia sú piatou vydanou knihou z pentalógie, ktorá vyšla vo vydavateľstve Absynt. Zachytáva hrôzostrašné zážitky detí, ktoré prežili druhú svetovú vojnu. Dokazuje, že aj napriek tomu, že viacerí mali iba 4-5 rokov, tak si zapamätali všetko, čo natrvalo zmenilo ich život.
V tejto knihe nájdete výpovede už dospelých ľudí, ktorí so slzami v očiach spomínajú na ťažké časy. Sami uvidíte (prečítate si), že často nie sú schopní ďalej pokračovať a oživovať svoju bolesť, ale aj napriek tomu podávajú tieto hrôzy nám, čitateľom, ľuďom, aby sme sa poučili. Preto môžem povedať, že táto kniha by mala byť povinnou pre každého, kto nevie, aká krutá je vojna a nielenže trpí krajina, zvieratá, príroda, ale hlavne ľudia.

Túto knihu som nemohla prečítať na jedno posedenie, i keď som posledných 100 strán zhltla. Musela som sa veľmi prekonávať, pretože po každej kapitole vo vás ostane prázdno a slzy v očiach. Akási neschopnosť porozumieť, akí dokážu byť ľudia krutí. Čítať o deťoch, ktoré videli na vlastné oči smrť svojich rodičov, o matkách, ktorým v rukách zomrelo dieťa, o babkách, dedkoch, ktorí boli zabití a často dosť nehanebne odhodení, o ľuďoch, ktorí išli poorať pôdu a už sa nevrátili, o masových hroboch, ktoré si sami pre seba vykopali.

Vyrástol zo mňa zachmúrený a nedôverčivý človek. 


Čítate taktiež hlavne o tom, ako vnímali deti vojnu. Jedni ani poriadne nevedeli, čo je vojna a druhí boli vcelku šťastní, pretože chceli bojovať za vlasť, pomáhať zraneným, presne tak, ako sa ešte pred vojnou hrávali spolu s ďalšími kamarátmi na dvore.

Táto kniha však nie je len o deťoch, ktoré museli už v 4 rokoch dospieť, ale je hlavne o rodinách a o tom, ako veľmi deti potrebujú rodičovskú lásku. Na vlastné oči videli, ako im zabíjajú rodičov, súrodencov, blízkych, ale i známych. Často sa museli päťročné deti postarať o svojich mladších súrodencov a denne zdolávať prekážky, ktoré sa im dostávali pod nohy.

Pozerá na mňa... Nech sa akokoľvek snažím skryť za metlu, nijako sa neskryjem. On má také pekné hnedé oči... Predstavte si, to si pamätám... Tak som sa zľakla, že od strachu sa ho pýtam: "Ujko, vy ma zabijete?" Ale neodvetil mi.


V tejto knihe objavíte silu, odvahu bojovať nielen za seba, ale hlavne pre druhých. I keď sa to možno zdá, že vo vojne je každý každému nepriateľ, aj napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní riskovať a pomôcť, nech ich to stojí aj život. Hoc aj nepriateľovi.

Odvaha, láska, smútok, strach, bolesť, choroby sú prítomné v celej knihe.Hoci táto kniha vám dá dosť zabrať na psychiku, tak je nutné, aby ste si ju prečítali. Nielenže objavíte silné životné príbehy, ale nájdete v sebe odvahu a súcit a možno aj uvedomenie si, že v tomto živote je dôležitá ľudskosť a pomoc druhým. A že nie všetci mali také šťastie, také pokojné detstvo, ako ste mali vy.

Ja však nikdy nemôžem byť celkom šťastná. Úplne šťastná. Nedarí sa mi precítiť to šťastie. Bojím sa šťastia. Vždy sa mi zdá, že sa už-už skončí. Stále vo mne žije to "už-už". Ten detský strach...


>Sima<

Za knižočku veľmi pekne ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Môžete si ju zakúpiť tu.

štvrtok 7. júna 2018

American wife - Curtis Sittenfeld (recenzia)

Táto kniha mi spôsobila viac ako 20 čitateľských kríz a čítala som ju neskutočne dlho. Jednoducho ma dosť často nudila a miestami som mala pocit, že pri nej márnim čas.

Kniha je inšpirovaná príbehom prvej dámy USA. Táto veta ma okamžite nalákala na túto knihu a ešte tá krásna jednoduchá minimalistická obálka. Do čítania som sa pustila s nadšením, ale toto nadšenie bolo ihneď zničené a vystriedalo ho zhnusenie a nuda. 

Zo začiatku som mala pocit, že táto knihy bude skvelá, prežijem s Alice všetky krásne chvíle, aj tie menej krásne. Budem s ňou prežívať detstvo, spoznám rodinu, priateľov, milencov, prekážky, utrpenie, smútok, lásku. Skrátka všetko, čo si môžete od takejto hrubej knihy priať. Áno, to všetko dostanete. Ale k tomu ešte balíček obrovskej nudy, dej, ktorý neprosperuje a neskutočne sa vlečie, veľa (príliš!) opisov zbytočností a navyše aj ten preklad vás úplne zarazí a vetná konštrukcia je úplne v háji. 

Táto kniha nezaostáva len príbehom, ale celkovo spracovaním. Nielenže autorka vo vás nevyvolá žiadne pocity, ale celý čas máte pocit akoby ste boli na jednom mieste a vôbec ste sa nepohli. Akoby život Alice pred vami vôbec neprebiehal a vy ste neobjavovali nový pohľad na svet, nové priateľstvá, lásky. Jednoducho nič. 

Áno, určite si vás hlavná hrdinka istým spôsobom získa, pretože aj napriek tomu, že jej život hádže polená popod nohy, tak je dosť silná, aby sa im vyhla, alebo aby oprášila kolená, vstala a pokračovala. Určite v tejto hrdinke nájdete určitú silu, bojovnosť, láskavosť a sympatie. Ale tam to všetko končí. 

Možno občas som zúfalo túžila po tom, aby sa konečne niečo udialo, ale stále to bolo v rovnakej vlne a moje pocity radosti čoskoro aj tak vystriedala nervozita z toho, že mi prestali byť všetky postavy sympatické. 

Čas, ktorý som jej obetovala mi už nikto nevráti a ja dúfam, že túto knihu nikdy nebudem musieť čítať opäť (takú dlhú nudnú knihu som ešte nečítala). Zápletka žiadna, dej nenapredoval, zlé konštrukcie viet (mimo pravidiel slovenského jazyka),  nuda, žiadna dynamickosť deja, žiadne stupňovanie emócií, ktoré by mala kniha vo vás vyvolať a celkovo táto kniha mi prišla ako jedna zmes nudy a stálosti, žiadneho pohybu, ktorá vás jednoducho unudí a nič vám do života neprinesie. Vôbec nebudete mať pocit, že ste prečítali nejaký skvelý životný príbeh, ale iba ste obetovali pár hodín svojho života niečomu, čo za to nestálo. Ako kniha bez pointy by možno obstála, ale to čítanie vás neskutočne vyčerpá a vy nebudete mať chuť sa pustiť už do žiadnej hrubej knihy najmenej mesiac. Autorka mohla knihu trošku viac udať do pohybu, viac emócií mierených na čitateľa, a vtedy by dosiahla to, že by kniha bola čitateľná. Nevyužila to a tá kniha pre mňa nemá žiadnu vyššiu hodnotu. 

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Knihy Pre Každého

streda 6. júna 2018

Ja, Simon - Becky Albertalli (recenzia)

Príbeh o Simonovi, ktorý má svoje tajomstvá a tie nechce nikomu povedať. Nik ani len netuší, že je gej a už mesiace si posiela emaily s neznámym chlapcom Blueom, ktorý chodí na rovnakú školu ako Simon, lenže je príliš plachý a bojí sa odhaliť svoju identitu. Veci sa však skomplikujú, keď sa ich komunikácia dostane do nesprávnych rúk a hrozí, že sa vyzradí Simono tajomstvo. A nielen jeho.
Simon bude musieť vymyslieť, ako sa zbaviť spolužiaka a ako povedať svojím blízkym, že je gej.

Priznám sa, že od tejto knihy som mala neskutočné očakávania! Ešte keď nebol preklad, tak som sa odhodlávala si ju zakúpiť, no nakoniec som počkala a s radosťou som sa pustila do slovenského prekladu. Moju radosť však hneď po pár stranách vystriedal skôr smútok a hnev.

Už od začiatku sa mi nepáčilo, ako sa postavy správajú, rozprávajú a myslia. Celé mi to prišlo neprirodzené a celkovo také.. suché. Situácia, keď si dopisovali Blue so Simonom mi prišla akoby to bola nová moderná popoluška a jej sa stávajú samé zlé veci, ktoré ju môžu prezradiť. Celé zle!

Postupne som si však skúsila vytvoriť aký-taký odstup a veľa od toho neočakávať. Potom sa to začalo celkom hýbať, dialógy boli plynulejšie, lepšie a celkovo to začínalo naberať na intenzite. S postavami som sa smiala, smútila, zúrila. No potom prišiel ďalší bum a zas sa to všetko dostalo tam, kde to bolo na začiatku.

Táto kniha je jednoducho jedna veľká horská dráha, ktorá je raz dobrá, a potom zas zlá. Postavy boli raz dobré, raz na nevydržanie. Simon bol však výnimkou a celkovo som si zamilovala jeho charakter. Prišiel mi sympatický a odvážny, aj keď mal miestami strach. Jeho láska bola čistá a rodina ho vždy podporovala a vždy sa zachovala k nemu fér.

Zrejme nikdy nebudem mať priateľa. Príliš ma zamestnáva snaha nebyť zamilovaný do niekoho, kto nie je skutočný. 


Napriek tomu, že celý príbeh lásky bol krásny, zvraty boli očakávané, tak mi prišlo, že tá kniha je zmesou rôznych príbehov - či filmov, či YA kníh.

Pozitívom sú určite témy ako láska, priateľstvo, odvaha a Simonov charakter.

Negatívom sú neprirodzené postavy, okopírovanie už známych diel a to, že autorka nepriniesla nič nové.

Áno, bolo to neskutočne zlaté, ale nepadám z toho do kolien ako väčšina YA nadšencov. Príbeh mal možno skvelý potenciál, ale autorka ho mohla lepšie využiť a dať doň niečo nové.

Netvrdím, že príbeh je zlý. Áno, je to horská dráha, ale zas na druhú stranu je to odpočinkové čítanie (bez hodnoty), ktoré chytí za srdce každého nenáročného čitateľa. Hold, prepáčte. Young adult knihy asi prestávajú byť to pravé pre mňa. A tu taktiež narazíme na ten problém, že autorky sa veľmi snažia do kníh dávať LBGT, aby udržali diverzitu (taktiež aj prítomnosť iných rás), a toto mladí žerú a pýtajú si to. Preto je to výhodné pre autorov napísať niečo takéto. Tu to, žiaľ, nevyšlo.

>Sima<

Za knižočku ďakujeme Panta Rhei. Zakúpite si ju tu.

nedeľa 3. júna 2018

Krutá krása - Rosamund Hodgeová (recenzia)

Rozprávka stará ako samotný čas... Jemné dievča odsúdené na život vo večnej tme v zakliatom zámku netvora... Celé dni hľadá nádej, ktorá neexistuje a stráca aj poslednú vieru, ktorá jej ešte zostala...
Kráska a zviera, poznáme jej šťastný koniec. Každý vieme, že bozk z pravej lásky zachráni všetko. Krutá krása však mení všetky pravidlá. Ktorý bozk je ten pravý, keď ich bolo už toľko?? Dokáže nájsť svetlo alebo len smrť lásky môže zachrániť celý jej svet??

,,Jsem tvůj manžel. Můžu čekat, jak dlouho se mi zlíbí, a přesto tě mít celou."

Dnes poznáme veľa príbehov s hlavnou témou Krásky a zvieraťa. Všetky sú však rovnaké. Belle a zviera. Tmavý príbytok, ktorý osvetlí Belle a zmení divokú povahu netvora, s ktorým žije. KK však nie je taká rozprávka, na akú sme boli zvyknutí. Žiadna Belle, žiadny netvor bez mena, žiadny Gaston, žiadny ružový záhon, ani rozprávajúci príbor; ale netvor, ktorý si nespomína na svoje skutočné meno; démoni; osud celej krajiny na jednom dievčati, ktoré nevie, kde má hľadať pravdu; nie jeden zakliaty princ, ale rovno dvaja; žiadna obeť za ukradnutú ružu, ale odpykávanie trestu otcovej dohody, na ktoré sa Nyx pripravuje celý svoj život; nie je však prvá, ale ôsma žena, ktorá prišla po smrť do živého hradu na kopci.

KK ukazuje, že rozprávky nie sú jednoduché. Nyx otec vydal za netvora, aby splatil svoj dlh a aby ona mohla pomstiť celú Arkádiu. Odmietala prijať svoj osud a v srdci mala jed. Plánovala zabiť svojho manžela, našla spriazennú dušu v jeho tieni a deň čo deň čoraz viac strácala hlavu. A, samozrejme, zamilovala sa.

,,Jestli jsem se jako Pán dohod něco naučil, pak to, že znát prvadu není vždycky laskavost."

Postavy sa mi páčili. Nyx nebola hlúpa, bola reálna a úplne normálna, nič nepreháňala, jednoducho konala ako to jej charakteru prirodzene sedelo. Ignefix (netvor) bol zatrpknutý pán démonov a tiež naňho jeho správanie dokonale sedelo. Protivný úškľabok, nič nesilil a odkrýval nepredvídateľné. Obľúbila som si ich oboch. Menej som však fandila jeho tieňu, o ktorom som netušila, čo si mám myslieť. Sústredila som sa na Ignefixa a nie na tieň, ktorý som netušila, čo tam robil, ale postupne sa mi situácia vyjasňovala, no aj tak som nadržiavala netvorovi. Rozprávková predstava, nič viac. Postavy však pôsobia sympaticky a neprikrášlene. Je jasné, že ich negatívny charakter nie je v ničom príjemný, no keď vidíte tie okolnosti, ktoré ich formovali, hneď viete, kde je problém a prečo sa správajú práve tak. Neboli čestní, ale plní jedu a nenávisti, a možno práve to ich tak dokonale spájalo.

,,Lžeš mně, ale ne sobě. Proto tě miluji."

To, ako sa autorka pohrala s prostredím, ma potešilo. Nanovo spravovala klasický miliónkrát ohraný rozprávkový námet a posadila ho do iného prostredia, do mytologického prostredia starovekého Grécka. To bolo nové. Častokrát so sa však strácala v množstve informácii, v rýchlosti, ktorú autorka nasadila aj v častom opakovaní; hlavne myšlienok Nyx, ktorá bola zároveň rozprávačkou.

Tešila som sa na vyvrcholenie deja. Príbeh nabral na obrátkach a rútil sa do akcie, až mi prišlo jednoduché, že sa mohol skončiť tak nenáročne. Posledné stránky boli pre mňa utrpením. Bola som dezorientovaná zo situácie, ktorá nastala. Nebola som si istá, či sa mám tešiť zo šťastného konca alebo mám eštelen na koniec čakať. Takže za mňa, najviac sa mi páčil stred knižky. Začiatok ma nechytil, tie malinké písmenká ma len tak uspávali, no ako príbeh plynul, začítala som sa  a bola som spokojná. Až na koniec, s ktorým som až tak spokojná nebola. 

,,Rádi nechávají odpovědi na okraji, kde by je mohl vidět každý, ale ve skutečnosti je nevidí nikdo."

Celkovo však knižka prináša nový pohľad na známu sladkú rozprávku. Postavy sú zaujímavé a silné osobnosti, ktoré si zapamätáte a obľúbite. Necháva pracovať aj vašu predstavivosť. Na 250 strán je však príliš obsiahla s mnohými opismi a detailmi, či príbehmi, ktoré často nestíhate spracovať a príbeh nie je tak lichotivý, ako by som si priala. Možno by stačilo trošku dotiahnuť niektoré situácie a možno úplne vymeniť koniec a vyšperkovať tú akciu, ktorá sa strácala. Očakávala som hlbší dojem, no knižka ma neznechutila, ani neotrávila. Len ma trošku unudila a neprekvapila. Avšak zauzlenie sa mi páčilo a úprimne.. teším sa na ďalšie nápady, ktoré autorka prinesie do ďalších knižočiek.

Za knižočku by sme sa chceli poďakovať albatrosmedia. Môžete si ju objednať tu. ;)
-Rony-

piatok 1. júna 2018

Hnev, čo si zasial - Angie Thomasová (recenzia)

Príbeh Starr, ktorá bola svedkom vraždy jej kamaráta Khalila. Lenže to nebola len taká hocijaká vražda, Starr a Khalil sú černosi a policajt, ktorý vystrelil, je beloch. Čo však zmôže šestnásťročné dievča vo svete plnom belochov, kde si každý hovorí svoju pravdu a nie tú ozajstnú ? Starr sa však rozhodne bojovať za svoju pravdu a uctiť si Khalila, pretože on by pre ňu urobil to isté.


Nedovoľ im, aby ti vkladali slová do úst.


No... Bolo to fajn. Viac než fajn, ale stále mi tam akosi niečo škrípe a vynecháva.

Príbeh je určite zaujímavý aj napriek tomu, že je plný rasizmu, drog, gangov a neprávosti, ktorej sa polícia dopúšťa. Keďže táto kniha je skôr pre mladých čitateľov, tak je "dobré" písať o takýchto "veciach", pretože nie je "dobré", keď sa mlčí a nikto o ničom takom nevie. (Už sa ani vyjadrovať neviem). Autorka sa určite pustila do niečoho, čo nie je ľahké a vyvolá vo vás zmiešané pocity, ale zvládla to dobre.

Niekedy môžete urobiť všetko správne, a aj tak sa čosi pokazí. Dôležité je, aby ste nikdy neprestali robiť to, čo je správne.


Síce, musím priznať, čítať túto knihu bolo občas dosť veľký problém, pretože som 200 strán čítala 2 dni! Dej sa neskutočne vliekol a autorka prakticky neponúkala nič nové. I keď ! Počas tých 200 strán vám predostrela rôzne životné osudy (nielen Starr a Khalila), život v gangoch, ako to chodí, aká je nevraživosť bielych voči čiernym, ale zároveň aj naopak. Poukázala na silu lásky zo strany rodiny, či už rodičovskú, alebo aj súrodeneckú. Starrinu rodinu som obdivovala, pretože napriek všetkým zlým udalostiam, čo sa stali, tak stále držali spolu a ľúbili sa, boli si oporou.

Bolo miestami až ťažké čítať o tom, ako spolu večerali a naraz počuli iba výstrely a museli sa schovať. Starr aj keď sa miestami tvári ako hrdinka, tak nie vždy sa dokázala postaviť na stranu svojich priateľov, nie vždy dokázala otvoriť "hubu" a povedať, čo si myslí. Niekedy mi doslova jej postava liezla až na nervy, pretože niežeby ochraňovala svoju rodinu, priateľov, seba, ona jednoducho bola ticho a ani nemukla. Tak ako, haló ?! Ja by som vykričala všetky moje zlé myšlienky a poslala všetkých do čerta ! V tomto prípade mi prišlo akoby to už nebola ona. Tvárila sa ako veľká hrdinka, ale keď prišlo na lámanie chleba, tak držala ústa (aspoň pred priateľmi). Áno, dá sa chápať, že nechcela pred nimi odkrývať svoje tajomstvá, ale keď už mám nejaký ten čas svojich kamarátov, tak asi sa im zdôverím, či?! Veď bojovala za pravdu, tak čo ju nepovedala aj im ?!

Policajt sa obráti k tatkovi a povie: "Nepustím vás z očí. Nezabudnite na to."


Celkovo ale musím zobrať do úvahy, že to mala miestami dosť ťažké. Život na ulici, v ktorej mohol kedykoľvek ktokoľvek vytiahnuť zbraň a niekoho odstreliť. Život plný strachu, ľútosti a bolesti. Život, ktorý ju pripravil už o druhú blízku osobu a stále sa s tým nevedela zmeriť (veď kto by aj?!). Napriek tomu sa snažila byť veselá. Dievča, ktoré chodí na lepšiu školu, je bezstarostná a optimistická. Áno, v tomto som ju obdivovala. Reálna hrdinka, ktorá má svoje chyby, ktorá nežije život, ktorý by sme mohli závidieť, ale miestami sa skrátka správala .. neprirodzene.

Kniha ako celok na mňa pôsobí ako dobrá záležitosť. Páčilo sa mi ako autorka predostrela rôzne problémy, rasizmus, slang, smrť, bitky, nevraživosť bežnému čitateľovi, a tým mu dovolila nahliadnuť, aspoň okrajovo, ako to v gangoch chodí. Starr určite nemá život ľahký a osud sa s ňou nemazná, ale dokáže v sebe nájsť silu a bojovať (nakoniec!).

Príbeh plný smrti, neprávosti, rasizmu, ale aj príbeh plný lásky, sily, podpory, pochopenia a toho, že každý za svoje činy bude pykať (či ani nie?!).

"Starr, odvaha neznamená nemať strach," povie. "Odvaha znamená, že niečo urobíš aj napriek strachu. A to je presne tvoj prípad."


>Sima<

Za knihu ďakujeme AlbatrosMedia. Zakúpite si ju tu.