nedeľa 28. júla 2019

Dcéra ľudstva - Giovanna a Tom Fletcher // recenzia

Nie je jednoduché napísať originálny príbeh, ktorý vtiahne každého čitateľa a navnadí ho na pokračovania či iné podobné knižky. Dnes už máme preplnené knižnice, kníhkupectvá, poličky a veľa knižiek môžme považovať za opakujúce sa a neoriginálne. Našťastie pre nás však ešte existuje veľa autorov, čo si aj v dnešnej dobe vedia získať srdcia nadšených čitateľov svojimi jedinečnými myšlienkami, a v prípade Dcéry ľudstva to nebude inak.

Už na prvý pohľad knižka zaujme každého knižného obdivovateľa. Však kto by nechcel v zlate odetú knižku? A ešte keď ju k tomu zdobí tak krásny premyslený a prepracovaný symbol. Aj keď netušíte, čo knižka ponúka, už len vďaka svojmu zovňajšku má knižka neprekonateľné čaro a silu.

Čo sa týka hlavných postáv, tak o tom sa ani nemusíme baviť. Obaja hrdinovia si získali moju plnú dôveru a moje romantické srdiečko vždy s radosťou zaplesalo, keď sa na ,,scénu" priplachtil Bram. Eva je Spasiteľka, jediné dievča na planéte, ktoré musí zachrániť svet, no a Bram je pilotom. Nie len takým hocijakým. Je najlepší. Bram je zlatíčko. Má to v hlave pokope. Je vytrvalý, má zmysel pre sprvavodlivosť a nevzdáva sa. Ctí si pravidlá, no jeho srdce vždy zvíťazí. Eva nie je žiadnym opakom k Bramovi. Je takisto silná a odvážna. Vôbec nie je hlúpa. Je inteligetná a veľmi všímavá. Obaja hrdinovia nosia v sebe také to svetielko správnosti a jedinečnosti. Eva je bábka v rukách mocných. Veď vyberať si partnera iba z troch možností, ktoré vyberie niekto za vás, tak to je skutočná katastrofa. A to len pre záchranu ľudstva. Splodenie dievčať, ktoré svet potrebuje. No možno sa dočkáme vytúženého vzdoru, ktorý pozlátko dokonalosti naruší.

,,Letmo pozriem na miesto, kde som strávila lenivé dni svojho detstva... Z tej spomienky mi zostane smutno. Nie z nostalgie, ale z ľútosti nad tým naivným malým dievčatkom."

Vďaka pohľadom týchto dvoch mladých ľudí vidíme svet aj zhora aj zdola a máme tak lepší prehľad o svete aj o ich pocitoch. Navyše ja milujem chlapčenské pohľady, takže tu sa nemáme o čom baviť :D

Príbeh je originálny a výnimočný. Posledné dievča na Zemi? To musí byť žart, no nie? Verte mi, nie je. Eva je naozaj jediným dievčaťom, ktoré za posledných pár rokov narodilo. Zo všetkých ostatných žien už sú babičky alebo sú zavreté v nejakých špeciálnych komorách, ktoré ich držia ,,pri živote". Dúfam, že ďalšie diely nám odkryjú viac aj o tejto stránke tohto sveta budúcnosti, pretože je to ozaj zaujímavé.

Aj keď je v tomto svete žien žalostne málo a vyzerá to tak beznádejne, že žiadne ďalšie sa, bohužiaľ, nenarodia. Nemajú žiadne privilegované postavenie. Zdá sa, že áno, pretože všetky by chceli byť matkami Evy Spasiteľky, avšak v skutočnosti plnia len úlohy nejakých vychovávateliek a náhradných matiek. Pôsobia viac ako slúžky, nech ako niečo, čo by sa malo chrániť a strážiť. Je mi ľúto, že ani v takejto chvíli si spoločnosť nevie vážiť ženy viac. Je žalostné, že sa stávajú len objektom pokusov a výzkumov.

Eva dostala hologram Holly, kamarátku. Toto dievča však ovláda partia chalanov pomocou ultramodernej technológie. Dokážu svoj mozog vložiť do nehmotného umelého stvorenia. V ovládaní Evinej kamarátky sa striedajú traja takýto piloti. Ona má však svojho favorita a nemusím vám ani prezrádzať kto to je, pretože je to aj môj favorit. Škoda, že im nie je súdené byť spolu. Tento dôkaz moci modernej technológie len ešte viac šliape po ľudskosti.

,,Si milovaná. Si svoja. Nie moja ani ich. Pamätaj na to."

Nachádzame sa teda v ďalekej budúcnosti plnej dronov, kryptokomôr a hologramov. Z technickej stránky sa knižka tiež skvele číta, pretože vzbudzuje v čitateľovi hlbokú zvedavosť, pretože každého predsa zaujíma, ako bude svet vyzerať o pár rokov. O pár desiatok či stoviek rokov.

Knižka neustále priťahuje pozornosť a ja sama som pri nej občas zabúdala dýchať, pretože som hltala každé jedno slovo a nechcela o nič prísť. Knižka je dokonale akčná a príjemná. Nič extra krvavé a násilné. Žiadne znechutenie mi neprivodila. Za to je podaná dosť realistickým spôsobom. Odsudzuje sebeckú spoločnosť a pozdvihuje silu jednotlivca. Knižka je hrdinka sama o sebe a myslím, že nie len námetom, ale aj spracovaním, premyslením a konštrukciou je naozaj jedinečná a varuje nás ako ľudí moderného storočia, aby sme neprepadli samozrejmostiam, a vážili si, čo máme. Nabáda nás zamyslieť sa a trošku pochopiť, aká budúcnosť nás čaká ak ako ľudia prídeme o našu ľudskosť.

,,Vojna. Chamtivosť... Sebecká. Presne taká je naša nátura."

Najmä z pohľadu Evy môžeme vidieť, aký je tamojší svet prehnitý a na spadnutie. Z pohľadu Brama však môžeme vidieť, ako sa obyčajnejší ľudia bez moci snažia zachovať si dôstojnosť a ochrániť svet, v ktorom žijú.

Každá minca má dve strany, a tak môžeme pochopiť aj vládu, prečo sa snaží Eve nakecať sprostosti, a prečo pred ňou všetko skrývajú a držia ju na krátko. Ide im len o zachovanie ľudskej rasy? Alebo ide o moc? O postavenie?

Je to iba otázkou času, kedy príde nejaký vedec a dokáže umelo vytvoriť naozajstného človeka, ktorý môže ohroziť Evine postavenie. Aj keby nie, aj tak som si istá, že sa ešte pri tomto príbehu máme na čo tešiť. Cítim, že to bude veľkolepé.

,,Svet sa pozerá. Tak potom by sme mu mali dať niečo, čo by mal vidieť."

Táto knižka bola strhujúca, bola napínavá, bola skvelá. A ja sa už teraz teším, čo prinesie ďalšia.

Za knižočku ďakujeme siti kníhkupectie PantaRhei. Objednávajte tu. A prajeme Vám úžasné čítanie ;)

- Veronika - 

streda 24. júla 2019

Maj "pekný" deň - Lina Franková (recenzia)

Niekedy bol reťazec trýzne nekonečný a život sa zmenil iba na menšie a väčšie rany. (s. 38)


Maj "pekný" deň je kniha od slovenskej autorky s tematikou LGBT, v ktorej sa rozoberá vzťah dvoch chlapcov, ktorý začal akosi úplne inak, než začínajú klasické vzťahy.

Oliver je komplikovaný chlapec, ktorý si užíva pozornosť a neradno sa s ním zahrávať. Spolu s kamarátmi uzavrie stávku, že sa do neho zamiluje ustráchaný chlapec Markus.
Na začiatku iba žart, no potom to všetko prepukne v jednu veľkú lásku, ktorú možno prirovnať k tornádu, a zmetie so sebou všetko, čo sa jej postaví do cesty.

Povedal mu niečo výnimočné, niečo čo prehlušilo dlhoročné ticho a prasklo bublinu a on zrazu počul a videl, že vôkol neho je život. Na perách sa mu objavil malý úsmev. A objavil sa aj v jeho očiach. (s. 34)


Lina Franková vytvorila pozoruhodný príbeh dvoch chlapcov, ktorí nielen svojím výzorom, ale aj konaním, sa úplne odlišujú. Zatiaľ čo Oliver koná pudovo, je vysoký, krásny, silný a bezprostredný, Markus je jeho pravý opak - ustráchaný, nízky, málo sebavedomý, koná na základe rozumu a snaží sa byť neviditeľným. Jeho snaha je však márna, pretože sa dostane pod ruky Oliverovi a už niet cesty späť. Markus teda musí vykročiť zo svojej komfortnej zóny a skúsiť pripustiť do svojho života viac šťastia, no zároveň aj bolesti.

Príbeh je zaujímavo podaný, autorka stavila na zvláštnu kompozíciu, kedy príbeh tejto dvojice si "podávajú" ľudia, ktorí sa stali súčasťou ich životov a zasväcujú do neho aj iných. Až kým sa neuzavrie.

Zaliala ho vlna ľútosti, že mu nedokáže pomôcť a znova ho postaviť na nohy. Pridať mu späť roky, ktoré teraz bolestivým plačom stráca, pridať mu výšku, s ktorou by sa mu ľahšie prebíjalo svetom, duševnú silu, ktorá by mu dopriala vyspať sa z toho všetkého...  (s. 323)


Spolu s touto vášňou zmietanou dvojicou dozrievame. Vidíme ich zostupy a pády, prežijeme s nimi výkriky žiarlivosti, hádky, nespútaný chaos, zamilovanie, sex, intrigy, nevera (fyzická či psychická), hľadanie podstaty svojho bytia, až dospejeme do fázy, kedy sa z nich stanú dospelí ľudia, ktorí musia čeliť zoči-voči realite.

Autorka dokázala na cca 350 stranách vytvoriť príbeh, ktorý je zamotaný, no stále si dokáže udržať vašu pozornosť. Jej postavy sú premyslené, dôsledné a často sa aj pod vplyvom udalostí, veku menia, dospievajú a vytvárajú si svet podľa seba.


Nielen príbeh Olivera a Markusa si získa pozornosť čitateľov, ale aj postava Irmy, Šarloty, Félixa či Gabriela, no aj ďalších vedľajších postáv, ktoré dotvárajú tie hlavné a vytvárajú tak celkovú ich charakteristiku.

Skĺzol sa po sklenených dverách na chodník medzi črepiny svojich nádejí a túžob, schoval si tvár do dlaní a pozvoľna utíchal, tušiac, že už nič viac nezmôže. Je koniec. Pokazil už všetko. Kôpka chýb sa navŕšila a rozsypala. (s. 277)


Celou knihou sa nesie atmosféra tajomnosti, smiechu, napätia, lásky a umenia.
Spolu s dvojicou neriešime len ich vzťah a fungovanie, ale zároveň sa posúvame aj do sféry rodiny či priateľstiev.
Markus sa snaží vyrovnať s tragédiou, ktorá postihla jeho krehké srdiečko, no zároveň aj potom prijať fakt, že všetko, v čo doposiaľ veril, je úplne inak.
Oliver sa naopak musí vyrovnať s komplikovanou povahou otca, vytvoriť si vzťah k členom svojej rodiny a nájsť správnu cestu k tomu, aby uplatnil svoju šikovnosť.


Priateľstvo, rodina a vzťahy sú kľúčové motívy, s ktorými potom súvisia aj tie ďalšie.
Priateľstvo, ktoré pomôže, keď je najhoršie. Priateľstvo, ktoré drží spolu.
Rodina, ktorá sa snaží pochopiť. Rodina, ktorú našli. Rodina, ktorú hľadali.
Vzťahy, tie ktoré vás posilnia a tie, ktoré vás zničia.

Zmocnil sa ho dokonalý dojem konca. Akoby sa kdesi blízko pri ňom nahlas a definitívne zatvárali veľké a starodávne dvere, ktorými dosiaľ pre ich mohutnosť nedokázal pohnúť. Hoci do nich dlhé mesiace z celej sily tlačil... Až kým sa nevzdal a nenechal ich navždy tak trochu pootvorené. (s. 332)


Summa summarum, Maj "pekný" deň je krásny príbeh dvoch komplikovaných postáv, ktorý vám vyčarí úsmev na tvári, ale aj pár sĺz. Budete spolu s hlavnými postavami smútiť, hľadať šťastie, miesto vo svete, pravdu, bojovať za to, čo je správne, odcudzovať, ale aj chápať.
Jediné negatíva, ktoré táto kniha má je štylistika, malé písmenká a strašná gramatika (práca jazykového redaktora zlyhala na plnej čiare, čo ma dosť mrzí a ani autorka, ani kniha si to nezaslúžili), no vy jej predsa len môžete odpustiť tento nevedomý prešľap a nájsť krásu tohto príbehu aj napriek tomu. Ja už len na záver, chýba mi Markus!

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnej autorke. Môžete ju sledovať na jej instagrame a knihu si zakúpite v každom dobrom kníhkupectve. 

pondelok 22. júla 2019

Placebo Ja - Baja Dolce (recenzia)

Môžem existovať vo svete, kde by nebol on? (s. 292)


Ženské osadenstvo knižného sveta, ktoré miluje ženské, do erotiky ladené príbehy, spozornelo.
Vyšla totiž druhá časť trilógie Placebo, ktorú autorka Baja Dolce postupne pridávala na stránke Wattpad.

Príbeh Emy a Chrisa si získal nejedno romantické srdiečko čitateľky.
Trilógia na spôsob 50 odtieňov sa posúva a spolu s hlavnými hrdinkami odkrývame ďalšie tajomstvá, ocitáme sa v klbku právd a lží a snažíme sa nájsť správnu odpoveď.

Každé moje životné rozhodnutie malo  niekde na nestráženom mieste bod zlomu. (s. 83)


V tejto druhej časti sa autorka zameriava na vzťah Emy a Chrisa, ktorí sa rozišli. Tento rozchod však nebol prechádzkou ružovou záhradou a Ema ho znášala veľmi ťažko. Akoby sa celý jej svet zastavil a ona sa nevedela nadýchnuť. K tomuto pocitu beznádeje sa pridalo aj jedno veľké tajomstvo, ktoré ju zastihlo keď bola najviac slabá.

Aby prišla na iné myšlienky, a hlavne aj kvôli svojim kolegom, súhlasí, že dokončí svoju prácu a odíde na pracovnú cestu do Milána, ktoré ju naprosto očarí.

Avšak ani v krásnej krajine nie je Ema chránená a jej nalomená dušička dostáva poriadne zabrať. Na scéne sa zas objaví ON. Ako jej temný rytier. No je však schopná preniesť sa cez všetko a konečne si vypočuť aj jeho verziu?


Ľudí nemôžeme súdiť podľa toho, koľko toho narozprávajú, ale podľa toho, ako milujú. Nik, kto dokázal milovať, nemohol byť zlý človek. (s. 77)


Ema je typická žena, ktorá sa správa ako posadnutá, keď je zaľúbená. Jej naivita, zrútenia, to, čo robí, nasvedčuje tomu, že Chrisa neskutočne miluje, no nemôže si pomôcť, je to jednoducho žena. Naivná, zamilovaná, ubolená, chce aj nechce, dokáže sa správať rozumne, ale aj veľmi hlúpo.

Chris by mal byť očarujúci muž, pri ktorom sa každej žene podlomia kolená. V druhej časti však nemal až taký veľký priestor ako v prvej, a tak sme si na chvíľku oddýchli, resp. navnadili sa na ďalšiu časť, v ktorej opäť určite zohrá veľkú úlohu.

Placebo Ja je druhou knihou trilógie, no i keď nie som zástanca takýchto stereotypov, druhá časť je v porovnaní s prvou trošku slabšia.
Celým dejom sa síce niečo deje, no väčšinou čítame o Eme, ktorá je ubolená, nevie, čo so sebou, snaží sa nebyť hysterická, no dosiahne vždy len opak.

Svojím spôsobom sme neboli spolu, nespájali nás žiadne sľuby a ani záväzky, no ťahalo nás k sebe niečo silnejšie, ako boli všetky nezhody a trápenia, ktorými sme si prešli. (s. 265)


Kniha je opäť raz plná lásky, nenávisti, zloby, priateľstva, sesterstva, tajomstiev, klamstiev, práce a v neposlednom rade aj plná nádeje, že všetko bude dobré. Priestor na nejaký výrazný posun vo vzťahu tejto dvojice nenastal, kniha si držala vysokú latku, akú autorka nastavila už v prvej časti, no stále bola v tej rovine a ani trošku sa neposunula.

Avšak, kniha je plná momentov, situácii, konfliktov, ktoré autorka všetky rozoberie vo veľkom finále, vo svojej poslednej časti, pri ktorej nám určite padne sánka, pretože v tejto knihe vytvorila množstvo otázok, ktoré čitateľky potrebujú nutne vedieť.

Možno tak hlboký cit ako ten náš naozaj nebol len obyčajným placebom. Možno bol ozajstným liekom. (s. 308)


Summa summarum, kniha je perfektnou záležitosťou na pár hodín, na pár pekných chvíľ, pretože sa číta nenormálne rýchlo. Autorka má zaujímavý a pútavý štýl písania, veľkú úlohu v jej knihách nehrá len láska, ale hlavne priateľstvo. Svojou knihou opäť dokázala, že vie, čo priniesť svojim čitateľkám, vie, ako ich zaujať, vie udržať napätie a vie, ako skončiť knihu, aby sa jej čitateľky nemohli dočkať ďalšej časti.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme samotnej autorke, môžete ju sledovať na jej instagrame a knihu si kúpite v každom dobrom kníhkupectve.

štvrtok 18. júla 2019

Kníhkupec z Kábulu - Asne Seierstad (recenzia)

Nevidela rozdiel medzi tým, keď človek podvádza manžela, a tým, keď číta zaľúbené listy od mladého nápadníka. Obe skutočnosti boli protizákonné, obe boli zlé, obe prinášali hanbu. (s. 244)


Asne Seierstad je jednou z najobľúbenejších autoriek vydavateľstva Absynt, myslím si, že nielen pre mňa.
Svojím zaujímavým štýlom písania, odvahou a akousi zarytosťou si získa nejedného čitateľa. Tentokrát nám Absynt priniesol knihu, ktorá jej získala slávnu. Kníhkupec z Kábulu.

Asne je skvelou rozprávačkou a každý jeden fakt, každú situáciu dokáže opísať do detailov a veľmi pútavo. Už dávnejšie som písala v niektorej recenzii, že Asne ma dokáže zaujať aj témami, ktoré mi nie sú blízke a vôbec ma nezaujímajú, ako ekonomika či politológia.
V tejto knihe však vsadila na niečo, čo akýmsi spôsobom už opísala aj v jej knihe Dve sestry, no opäť zas prišla s niečím novým.

Štyri mesiace prežila v rodine miestneho kníhkupca a akosi splynula so životom, ktorý žili ľudia v Kábulu. Vo svojej knihe sa snaží opísať ich život, ktorý je diametrálne odlišný od toho nášho a my ho nedokážeme pochopiť. Svojou úprimnosťou a tým, ako podáva fakty, Vám naskočia zimomriavky a budete musieť na chvíľu túto knihu odložiť, pretože Vás zasiahne na najskrytejších miestach.

"Môžete  mi páliť knihy, môžete mi strpčovať život, môžete ma aj zavraždiť, ale nikdy nezničíte históriu Afganistanu!" (s. 25 - 26)


Čitateľ je teda oboznámený s tým, ako funguje kníhkupcova rodina. Na jednej strane je kníhkupec muž, ktorý prečítal množstvo kníh, zaujíma sa o históriu, krajinu, lepší život, no na strane druhej je to patriarchálne založený despota, ktorý si vysoko váži svoje slovo, neprijíma nikoho názory, odpor voči nemu, jeho názorom je márny a taktiež je neľútostný.

Asne teda podáva príbeh muža, ktorý je jeden veľký kontrast. Zdá sa ako kultúrne a umelecky založený novodobý človek, no na druhej strane príliš dbá na tradície.

Spolu s jeho charakterom a rozkazmi odkrýva čitateľ aj charaktery jednotlivých členov rodiny, no najmä to, ako v ich meste, krajine berú ženy. Ženy bez práva. Ženy bez práva nájsť si milujúceho človeka. Ženy, ktorým vyberajú budúcich ženíchov rodičia na základe majetku a často aj omnoho staršieho. Ženy, ktoré sú na to, aby rodili, boli ticho a poslúchali.
Pri jednotlivých slovách, situáciach čitateľa až zamrazí a uvedomí si, že môže byť šťastný, že žije život taký, aký má. Hlavne ženy môžu byť rady, že žijú v krajine, ktorá im dáva voľnosť, v ktorej môžu pracovať, ktorá si ich váži ako ľudské bytosti.

Skutočné slzy takmer nepozná, lebo potlačila všetky želania, túžby a sklamania. (s. 162)


Spolu s rodinou kníhkupca prežívame ťažké rozhodovania, väzbu, krádež, zlé zaobchádzanie so ženami, svadbu, milenecké pletky, lásku, vojnu, zdevastovanú krajinu, zdevastovaný spôsob života. Autorka si nekladie servítku pre ústa, podáva informácie, ktoré majú čitateľa posúriť k tomu, aby sa zamyslel, aby nebral nič na ľahkú váhu.

Svoje rozprávanie zachytáva opismi prírody, mesta, domova, prachu, oblečenia. Počas deja viackrát odbočí, spomenie nejaký fakt, históriu mesta, krajiny, zameriava sa nielen na manželstvá a každodenný život, ale zároveň aj na dôvody, prečo to tak je, ako to bolo v minulosti a kto sa ako s tým všetkým vyrovnáva.

Počas knihy spoznáte charaktery, ktoré pilne zachovávajú tradície, ale aj charaktery, ktoré by sa veľmi radi vyradili a začali žiť iný život. No nemôžu.
No prečo?
Lebo sú to ženy.

...presviedča sa, že nič necíti, lebo vie, že nesmie nič cítiť. Naučila sa, že človek sa za pocity musí hanbiť. (s. 240)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu si zakúpite aj u nich na stránke, tu.

utorok 16. júla 2019

Zázraky padlých svätých - Maggie Stiefvater // recenzia

Veríte na zázraky? Myslím si, že pri tejto autorke uveríme čomukoľvek, všakže?

,,...strach a hnev sú si vcelku podobné. Dve hladné zvieratá, ktoré sa často snažia uloviť tú istú korisť - pocity - a ukryť sa pred tým istým predátorom - logikou."

Po prečítaní Raven Boys je však jasné, ktorý príbeh je mojim favoritom. Avšak tento jedinečný nápad nezavrhujem. Knižka bola tajuplná, vyžadovala si pozornosť a vzbudzovala zvedavosť. Určite to nebola katastrofa, no ani úžasnosť.

Táto knižka je zaujímavá svojim štýlom. Autorka opisuje prostredie do jediného detailu. Poznáme históriu nie len celej rodiny Soriovcov, ale hádam aj celého Bicho Raro, možno i celého sveta. Tento príbeh a všetky okolnosti sú do bodky premyslené. Autorka nám ich predkladá po svojom. Neznamená to však, že čítanie je jednoduché na hltanie. Dokážete sa nechať vcucnúť, avšak knižka vyžaduje vašu kontrolu a jasnú myseľ. Znie to tak šalamúnsky, ale verte mi, pri tejto knižke je to naozaj na mieste. Táto knižka vie o všetkom.


,,Svet potrebuje aj citlivých mužov. Sladkých, nežných chlapcov, ktorých matky milujú takých, akí sú!"

Každá jedna postava je výnimočná a originálna. Aj pútnici prosiaci o zázrak, aj samotní zázrakoprivolávači, no a aj Pete. Každý v sebe nesie iskru a náboj k zamysleniu. Osudy pútnikov nás poučujú a radia nám, ako sa dostať z temnoty. Knižka je plná metafor a skrytých významov, trreba iba čakať a pozorne čítať.

Knižka zaujme hneď na prvý pohľad, zaujme názvom a zaujme aj anotáciou. Už len táto autorka v sebe nesie očakávanie niečoho veľkolepého.

Knižka rozpráva o vlastnom svete, ktorý je pre nás nepredstaviteľný. Zázraky, rozpravy o temnotách a zvláštne pravidlá svätcov,... to všetko nás dostáva na nekonečného sveta, ktorému je ťažké neveriť.

,,Pri niektorých experimentoch stačí aj jediný dôkaz. Prinajmenšom ako potvrdenie, že ich opakovanie by bolo nezodpovedné."

Keď si spätne prehrám udalosti, ktoré knižka približuje, spomeniem si iba na dodávku a na púšť. Knižka opisuje trápenia bežných tínedžerov, no v inom prostredí. Partia porodinkovaných kamošov so spoločným tajomstvom. Beatriz skvelo premýšľa, je šikovná a múdra; Pete je pracovitý a odhodlaný; Daniel je zodpovedný a bezhlavý zároveň; no a Joaquin je utrápený syn v tieni, čo má aspoň partiu na rozptýlenie.

,,Smútok je tak trochu ako temnota. Oboje začína rovnako. Na spodku žalúdka sa vám usadí akási ťažoba... Temnota sa nikdy neprederie na povrch. Temnota zostáva vnútri."

Celý tento koncept zázrakov je skvelý. Trvalo mi síce dlhšie, kým som knižku zhltla, ale niektoré pasáže som čítala viackrát a častokrát som knižku musela odložiť, pretože sa mi zdalo, že ak dlhšie budem čítať také dlhočizné do poslednej bunky presné opisy a vysvetľovačky, asi umriem od nudy. No aj napriek tomu knižka nebola nudná. Nikdy sa k tomu ani nepriblížila. Vyvolávala vo mne ustavičnú zvedavosť a zanietenosť. Bola som nedočkavá a vymýšľala som všetky možné konce. Ako som sa už ale pripravila na túto autorku, opäť ma príjemne prekvapila a jej knižky sú naozaj wau.

Tento žáner niekomu možno nesadne, niekomu nesadne knižka, niekomu nesadne štýl písania. Kombinácia chytľavého kontextu, výnimočných postáv a nadšeného očakávania mi ponúkli super zážitok a teším sa na ďalšie prekvapenia od tejto autorky.

Za knižku ďakujeme sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu ;)

- Veronika -

nedeľa 14. júla 2019

Temné hlbiny - Robert Bryndza (recenzia)

Keď žijete v klamstve, tak vo vás zakorení, že si takmer myslíte, že je to pravda. (s. 389)


Ak sledujete a čítate recenzie odo mňa častejšie, tak viete, že Robertove trilery/detektívky patria medzi moje obľúbené.
Temné hlbiny sú jeho treťou knihou, ktorá sa mi dostala do rúk. Zároveň aj treťou knihou z jeho série s Erikou Fosterovou, preloženou do slovenčiny.

Opäť sa ocitáme v detektívnom prostredí, prostredí plnom tajomstiev, temnoty, smrti...
Erika Fosterová zmenila svoje pôsobisko a teraz rieši drogový prípad, ktorý by mal toho veľa zmeniť. Dôkaz hľadá v nepoužívanom kameňolome, ktorý však skrýva toho omnoho viac ako len jeden dôkaz.
Skrýva totiž kostru dieťaťa. 

"Nechcem, aby ste ma ľutovali.  Ale nesúďte ma. Raz dospejete do bodu, kedy zistíte, že hrať podľa pravidiel vás nikam nedostane..." (s.  122)


Pozostatky sú identifikované ako Jessica Collinsová, sedemročné dievčatko, ktoré pred 26 rokmi zapĺňalo stránky novín.
Erika vidí v tomto prípade omnoho viac. Chce rodine dievčatka priniesť pokoj. Chce nájsť vraha, ktorý dokázal urobiť toto dievčatku, ktoré malo dospieť, užívať si život, mať rodinu, sedieť pri pohári vína s kamarátmi a spomínať na detstvo. 

Vo  svojom vyšetrovaní sa však opäť rúti do klbka tajomstiev, ktoré postupne rozplieta. Avšak niekto si neželá, aby tento prípad bol vyšetrený a urobí čokoľvek, aby Erike skomplikoval nielen pátranie, ale aj život...

Erika je veľmi zaujímavou postavou, ktorá má svoje "muchy", no v čitateľovi vytvára aj viacero otázok, či dokonca miestami isté sympatie. 
Je svojská, cieľavedomá, snaží sa zo všetkých síl, no v živote trošku zlyháva. 
Predsa je len človek "zložený" z citov a jej vnútro nie je na sto percent stabilné.
Čitateľ ma teda náhľad  nielen na vyšetrovanie, ale zároveň odkrýva tajomstvá hlavnej šéfinšpektorky.

To trúchlenie ma vyčerpáva rovnako, ako to, že musím žiť s ranou, ktorá sa nikdy nezahojí. (s. 306)


Autor nám ponúka nielen zaujímavú osobnosť hlavnej postavy, ale zároveň vytvára rôzne charaktery. Ponúka nám pohľad na ľudí, ktorí žijú na okraji, ale zároveň aj na tých, ktorí sú "vyššie".

Celý dej je popretkávaný viacerými odbočeniami, ktoré zavádzajú nielen detektívov, ale aj čitateľa, ktorý si nie je potom istý, kto za tým všetkým stojí.

Bryndza píše veľmi jednoducho, ale pútavo. Jeho knihy nie sú literárny raj, ale sú veľmi čitateľné, zaujímavo spracované, plné myšlienok, charakterov, postojov a hlavne veľa tajomstiev.
Dej dopĺňa nielen odbočeniami v prípade, ale zároveň čitateľovi posúva aj erotickú líniu, problémy v rodine, minulosť, pocity viny, neschopnosť porozumieť, sesterskú lásku, náboženstvo a mnoho iného.

"...Niekedy sa proste človek ocitne v nejakej situácii a musí z nej vyťažiť to najlepšie." (s. 231)


Do svojej knihy sa autor snaží zakomponovať všetky "ľudské strasti". Chce zo svojich postáv urobiť reálne žijúce bytosti, ktoré nie sú dokonalé, múdre a cieľavedomé, ale často ustráchané, zakríknuté, neschopné niečo v živote urobiť, vymaniť sa zo stereotypu.

Temné hlbiny predstavujú veľmi čitateľné dielo, zaujímavá výstavba, rôzne charaktery, životy hlavných predstaviteľov mimo prácu, robia z tejto knihy zaujímavý počin, ktorý si vás získa jednoduchým štýlom písania, zložitým výstavbovým princípom a rôznymi pohľadmi zo strany postáv -  z pohľadu Eriky, z pohľadu bývalej detektívky, ktorá prišla na kľúčový zvrat v prípade, z pohľadu rodiny Jessicy, z pohľadu vraha...
Alebo aj nie?

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Grada. Zakúpite si ju aj tu. 

piatok 12. júla 2019

Gamblerky - Katarína Mayer // recenzia

Zvádzanie, nebezpečná hra, klamstvá, úteky, život ako v sne versus tvrdá realita, skrývanie, výmysly, podvody, zahýbanie, dobrodružstvo, prestrojenia,... Dostala som do rúk knižku, ktorá sľubovala všetko toto, no dostala som oveľa viac.

,,Pod vráskami a známkami smútku, viny a samoty boli ešte vždy črty krásnej ženy."

Že ženy musia byť milé a poslušné?  Tieto tri mladé dámy vás presvedčia o tom, že možné je čokoľvek. Sú odhodlané a prefíkané. Skrývajú svoju vášeň. Pravidelne uchádzajú svojim manželom, aby si v žiare svetiel Las Vegas užili svoje hodinky slávy. Pod zástierkou konferencií a pracovných stretnutí sa tri mladé ženy dajú doviesť súkromným lietadlom do mesta, ktoré nikdy nehasne. Že je to nezodpovedné? Každý má nárok na dovolennku od svojich povinností, no a tri matky s otravnou svokrou, či manželom tyranom, nemajú predsa zakázané oddychovať. Táto knižka láme naše zakomplexované mysle a otvára nám nový svet, kde nie je nič predpísané a každý si môže robiť, čo sa mu zachce.

Životy hlavných hrdiniek sa líšia. Bývajú spolu v malinkom mestečku, pracujú tu, starajú sa o deti a o domácnosť. Emma, ktorú hryzie vina nevery; Laura, ktorú nevera pripravila o rodinu; Anna, ktorá sa nevie odhodlať ujsť hrubému manželovi. Každá z nich má celkom iné problémy, avšak v kasíne je ich problém jeden a ten istý. Prísť domov včas bez vzbudenia pochybností. No a tiež... vyhrať! Aj napriek tomu, ako vysnívane tento svet vyzerá, je opísaný naozaj reálne. Zhltla som každé jedno slovo.

,,Laurinka moja, v živote robíme chyby a musíme za ne platiť. Výhodou pádu na dno však je, že sa odtiaľ dá ísť už len nahor."

Ich cestu domov však skomplikuje ich spoločný milenec. Hádky a vydierania. Nečakané problémy. Priateľky sa však vždy podržia. No ako zareagujú priateľky, ktoré zistia, že do ich vzťahu sa priplietli klamstvá? Doľahne na nich vlna pochybností? Prejavia svoju rozhorčenosť otvorenou hádkou? Prestanú sa stretávať, rozprávať, hrať? Dostnú sa domov včas, aby sa neprezradili?

Každá z hrdiniek je svojská, jedinečná a ani jedna z nich nie je dokonalá. To je práve to čarovné. Že každá sme iná, nemusíme byť dokonalé, aby sme mohli byť šťastné.

Táto knižka ponúka skvelé hrdinky, neočakávaný príbeh s nepredstaviteľnými zákrutami. Ani som nevedela ako a už som bola na konci. Príbeh je originálny a okolnosti, ktoré nastanú sú viac ako neuveriteľné, no uveríte im do poslednej bodky. Dostáva sa nám tu krásnny príklad toho,ako ísť z svojim snom. Bacha však na klamstvá!

Knižka ma oslovila super chytľavým štýlom. Autorka napísala príbeh naozaj veľmi pútavo a aj na málo stránkach si pre nás pripravila nepredvidateľné situácie a prekvapenie, na ktoré by ste ani neboli pomysleli. Táto knižka naozaj dáva viac ako si myslíte. Ja som v nej našla nejednu krásnu skrytú myšlienku a nemyslím si, že je to len tak nejaký román na zahnanie dlhej chvíľky. Aj keď ma na prvý pohľad vystrašili malinké písmenká, knižka sa číta neopísateľne ľahko a rýchlo vďaka napínavému a strhujúcemu deju.

Aj na málo stránkach môžete násjť veľký príbeh ;) Príjemné čítanie ;)



Za knižočku by som sa chcela veľmi pekne poďakovať samotnej autorke. 
Katarína Mayer, ďakujeme!

- Veronika -

piatok 5. júla 2019

V každom okamihu sme ešte stále nažive - Tom Malmquist (recenzia)

Keby človek vedel, ako sa bude život uberať, obrátil by sa na opätku. (s. 195)


Ocitnúť sa na hranici medzi životom a smrťou by si neprial nikto.
Behať podzemnými chodbami nemocnice medzi jednotkou intenzívnej starostlivosti a novorodeneckým oddelením si vyžaduje viac ako len vnútornú silu.

Tom je bývalý hokejista, ktorý spolu so svojou partnerkou Karin čakajú ich prvé bábätko.
Nie všetko však ide podľa predstáv a zrazu sa ocitajú v nemocnici, kde Karin povedia, že je vážne chorá.
Skôr ako ju uvedú do umeleckého spánku, Tom jej sľúbi, že pre ňu priebeh udalostí zaznamená.

Tom sa teda retrospektívne vracia nielen k ich zoznámeniu, ale zároveň rozoberá jej vzťah s rodičmi, neschopnosť sa od nich oddeliť, rozoberá jej zdravie, spoločný život počas tehotenstva i pred ním, píše o oslavách, o otcovom alkoholizme, o kľúčových situáciach v jeho živote, o matkinom ťažkom rozhodovaní, či manžela opustiť, no zároveň nám dáva náhľad aj do situácií po diagnostikovaní Karininej choroby.

Aj keď sa učím otca nenávidieť, predstavujem si, že tma sa okolo jeho píšucich prstov rozpúšťa, v skutočnosti je tajným strážcom temnoty, ktorý ma chráni svojím životom, on a ostrov, rozprávkové bytosti, nekonečné tmavomodré more, hĺbka, vlny, slnko. (s. 226)


Musím súhlasiť, že kniha je surová autobiografická spoveď, ako sa uvádza už na jej obálke. Tom opisuje svoj život bez emócií, svoje pády, svoje detstvo, najťažšie rozhodnutia, boj o to, aby našiel akú-takú cestu dostať sa zo všetkého.

Až neskôr prichádza všetko to, čo čitateľ očakáva. Emócie, ktoré prichádzajú s postupným "dospievaním" dieťaťa, jeho prvé krôčky, držanie za ruku, spánok, úsmevy, objatia, bozky.

Tom čitateľovi postupom času pripadá bližší, viac otvorenejší, viac sentimentálny.
V prvej polovici je Tom nezaujatý, vyjadruje len fakty, bez štipky sentimentu. Všetko podáva čitateľovi akosi "chladne".
V druhej polovici už vidíme zárodky emócii, ktoré Tomom lomcujú.

V knihe opisuje nielen svoje najťažšie chvíle života, ale zároveň ukazuje aj vnútornú silu bojovať.
Proti nepriazni osudu.
Proti nariadeniam štátu.
Proti rodine.
Proti bolesti.

V každom okamihu sme stále nažive je kniha, ktorá si vás získa svojou jednoduchosťou, silným príbehom, zaujímavým spracovaním.
Zároveň núti čitateľa byť aktívnym, pretože Tomove spomienky (zaznamenávanie udalostí) sú veľmi chaotické, pretože ich strieda, každou stranou neviete, čo čakať. Či spomienku na detstvo, či život s Karin.

Aj keď je kniha klbko chaosu, ktoré ovládlo nielen Tomov život, ale aj písanie, tak sa dokážete v tomto chaose zorientovať a nájsť krásu, ktorá sa skrýva v týchto slovách. I keď Tomov život nie je sprevádzaný príliš radostnými situáciami, všetko dokáže zvládnuť.
Spolu s Karin.
V myšlienkach, činoch, fotkách, spomienkach...

...smrť je abstraktná, nedá sa pochopiť rozumom. (s. 191)


>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Zakúpite si ju aj tu.

streda 3. júla 2019

Dokonalá - Cecelia Ahern // recenzia

Dokonalý svet nemá trhliny. Dokonalý systém nemá odporcov. No a dokonalý človek je pánom tvorstva. Ibaže nikto a nič dokonalé neexistuje. Aj v tejto knižke nájdete dokonalosť len s lupou.

,,Ale kto ju nazval burinou? Nebola to príroda, ale ľudia. Príroda jej dovolí rásť. Príroda jej dáva potrebný priestor. Sú to práve ľudia, kto ju označuje  odhadzuje."
,,Ale burina vytláča ostatné kvety."
,,,Lebo je to bojovníčka. Bojuje za sovje miesto."
Preglgnem smútok a odvrátim pohľad. Som burina. Som bojovníčka. Som Chybná.

Cecelia Ahernová si donekonečna získala moje srdiečko. Najprv jedinečným príbehom Love, Rosie, a teraz Flawed. Nenachádzam slov, pretože už z predošlej recenzie na Chybnú viete, ako veľmi ma táto séria nadchla. Ba čo viac jej jedinečnosť môžte vidieť vo všetkom. Jedna knižka príbeh začne a hneď ďalšia ho aj dorozpráva. Hrdinkou je dievča, ktoré sa hrdinke len podobá.  Samozrejme, nemôžem opomenúť ani slovenský výzor, ktorý ešte viac pridáva knižke na jedinečnosti. Táto knižka vás zaujme na prvý pohľad.

Tento príbeh je jedinečný v tom, že ho netvorí milión kníh, ktoré sa ťahajú a pletú. Máme iba dve. A obe sú skvelé. Predtým, ako som mala možnosť prečítať si Dokonalú, čítala som veľa recenzii a názorov o tom, aká je perfektná. Takže... ak Chybná bola úžasná, môže tento úžasný zážitok ešte niečo prekonať? Verte tomu, že môže!

Hlavná hrdinka ma v tejto knižke presvedčila o svojej naivite, strachu a podmanivosti. Ako nepremýšľa nad tým, čo robí; aká je uponáhľaná a hlúpa. Avšak je sympatická, otvára srdce pre druhých a položila by aj svoj život za spravodlivosť. O to som si užila stránky s Carrickom, ktorý je naozaj úžasne vykreslený. Spolu boli neporaziteľný. Celestine viedla ľudí a Carrick viedol ju. Tá cesta, ktorou sa k sebe dostali bola neskutočná, napínavá a nádherná. Ešte aj ich stretnutia a neskôr aj plánovania boli čarovné. V Carrickovi je niečo krásne a návykové.

,,Takže myslím si, že dvaja Chybní tvoria dokonalosť."

Nie len Celestine a Carrick boujú za dobro. Táto knižka sa bližšie venuje ich kamošom a vstúpencom. Spoznávame tu mnoho nových postáv a mne osobne sa páčil aj kus pozornosti, ktorá patrila starému otcovi.

Na tej druhej strane však tiež musia byť aj nejakí tí darebáci. V tomto prípade sa mocou nesprávne oháňa pán sudca Crevan, Celestin kedysi drahý priateľ. Aj tu je však veľmi pozoruhodné vidieť aj jeho cestu a jeho dôvody prečo je aký je. Každá minca má dve strany.

Dokonalá nám opisuje nové prostredia, v ktorých sa pohybujú Chybní a ako sa snažia prežiť. Ukazuje nám tú tmavú a negatívnu stránku ich spoločnosti, ktorá ich od seba odohnala. Možno zo strachu. Ako je však možné, že sa nikto nebúri? Ako je možné, že systém nepadol? Ako je možné, že všetci čušia a prijímajú hlúpe rozkazy? Táto knižka oproti tej prvej poukazuje na naozajstné diery v tomto chybnom svete. Otáča list na druhú stranu, aby sme aj z iného uhla mohli vidieť to, čo mocní považovali za ,,dokonalé".

Dej  uteká až prirýchlo na to, aby sme si uevdomili, že už nám knižka všetko predala a blíži sa ku koncu. Najsmutnejší okkamih. Čítala by som tieot knižky stále dookola. Má veľa krásnych myšlienok a nedá sa len tak pustiť z ruky.

Koniec bol však ako každý koniec. Možno až násilný a rýchly, ale je naozaj ťažké napísať, vymyslieť koniec, ktorý bude originálny a nenaštve  čitateľov.

,, ...každá minca má dve strany. Keď mi poviete, že som chamtivá, ja to nazvem túžbou... Keď ma nazvete arogantnou, ja to nezvem hrdosťou... Nazvete ma tvrdohlavou, ja tomu hovorím odhodlanie... Sebapopieranie? Pokora.... "

Stránky leteli rýchlosťou vetra a veľmi rýchlo sa míňali. Preto sa aj bolestivý koniec prihnal skôr, ako som očakávala. A teraz je mi smutno, pretože tieto knižky boli naozaj nádherne napísané a ultra chytľavé.

Za knižočku by sme sa chceli poďakovať internetovému kíhkupectvu PreŠkoly. Objednávajte tu ;)

- Rony -