O knihách a ľuďoch / Spolupráce / Poďme sa vyrozprávať

Spolupráce? Čo to všetko zahŕňa?

Veľa ľudí odpovie jednoducho. Knihy zadarmo!

Ako vážne to tak beriete?

Zoberme si to pekne po poriadku. Obidve milujeme knihy a rady čítame. Čítame dosť na to, aby sme sa nemuseli hanbiť, že prečítame iba 10 kníh a už ideme si zakladať blog. Náš blog bol aj nebol spontánny nápad. Obidve sme mali svoje vlastné blogy. Písali sme recenzie, články a snažili sa. Vždy naša snaha vyšla nazmar a my sme začali naše príspevky vymazávať, písať a zas vymazávať. Už neviem ani ako to vzniklo, dohodli sme sa, že to skúsime spoločne. Spoločný blog. Iný pohľad na svet, na knihy, iné názory, iné štýly, iné recenzie, iné články.

Snažili sme sa vytvoriť blog najlepšie, ako sme mohli. Recenzie, články. Také typické pre knihomoľov. Potom sme videli, že Slovart usporiadal "súťaž", alebo ako to nazvať, že sa môžeme zapojiť a môžeme "vyhrať" spoluprácu s nimi. Tak sme to skúsili. Vybrali nás. Spomedzi všetkých účastníkov sme boli MY tie, ktoré mohli s nimi spolupracovať. Čo môže byť väčší úspech pre dve milovníčky kníh, ktoré chcú svoj blog šíriť, svoje myšlienky, názory. Po polroku sme teda uzavreli spoluprácu s jedným z najlepších vydavateľstiev na Slovensku. Nebolo to len tak lusknutím prsta. Muselo ich niečo na nás zaujať, niečo za tým muselo byť, prečo sme sa dostali do toho zoznamu. 

Slovart bol ten najlepší odrazový mostík, ktorý nám veľmi pomohol. Ukázal nám správny smer. Vďaka nemu sme stále tu, píšeme, čítame, vymýšľame nové články, taktiež sme sa pustili aj do DIY, kozmetiky, článkov o písaní. Dokonca sme oslovili vydavateľstvá/kníhkupectvá, či by nám nepomohli rozšíriť naše recenzné pole, dať nás po povedomia, nadviazať s nami spoluprácu.

Ľudia, haló ! Toto nie je len lusknutím prsta, šibnutím čarovného prútika. Nie sú to len "knihy zadarmo." Sú za tým viaceré faktory. Emaily, dohadovanie, starostlivá voľba knihy, objektívny pohľad na knihu, ak sa nám náhodou nepáčila, čas, písanie, čítanie, recenzia, čas, čas, čas a hlavne treba do toho vložiť srdce!! 

Prečo vlastne píšem tento článok? Pretože ľudia sú neprajní! Závistliví! K tomu, ako vyzerá náš blog teraz, sme sa dopracovali postupne. Oslovili sme viaceré vydavateľstvá/kníhkupectvá, pretože sme ani nedúfali, že s nami budú chcieť nadviazať spoluprácu. A nie je nič lepšie, ako keď vám napísali, že RADI S VAMI NADVIAŽEME SPOLUPRÁCU. 

Nevycucali sme si to z prsta! Pre nejaký dôvod si povedali, že nám dajú šancu. Nie je to len "kniha zadarmo", ako tomu niektorí hovoríte. Stojí za tým veľa. A nie sme zas také, že máme iba samé spolupráce a nepíšeme žiadne iné články a recenzie. 

Kupujeme si knihy aj napriek tomu, že spolupracujeme s vydavateľstvami/kníhkupectvami. Čítame knihy, ktoré nemáme na recenziu. Pridávame tu články. Snažíme sa "šíriť lásku ku knihám." Niektorí iba vidia to, že je to zadarmo. Dokonca si myslia, že si to nezaslúžime. Teraz budem sebecká, ale povedzme si úprimne. Keby nechcú, neodpíšu nám, že s nami budú radi spolupracovať. Niečo proste na našom blogu musí byť. Niečo, kvôli čomu sa nám rozhodli pomôcť. Nám nejde o knihy, za ktoré nič neplatíme. Dokonca ich ani ďalej nepredávame, ako to robia iní blogeri. Raz sme tú knihu dostali, tak prečo by som ju mala predávať a ešte z toho vyťažiť ?

Chceme len s niekým zdieľať naše pocity, myšlienky, ktoré sa viažu ku knihám. Neviem pochopiť, ako niektorí ľudia sú takí závistliví a neprajú nám.

Haló! Ľudia! Nič nie je zadarmo. Ani kniha, ani spolupráca. Stojí to veľa času, správny výber slov, čítanie, dohadovanie sa, vyberanie, emaily. Je za tým veľa. Nám nejde o to, aby sme mali knihu zadarmo a recenziu jednoducho iba odfláknuť a mať pokoj. Snažíme sa ju napísať čo najlepšie. Zvoliť správny výber slov, priblížiť vám, čo sa nám na nej páčilo a čo nie a prečo by ste si ju mali prečítať. Takže ľudia. Zamyslite sa nad sebou! Nemajte pripomienky na niečo, čomu nerozumiete a hlavne na niekoho, koho nepoznáte.

Mier všetkým závistlivým ľudom, ktorí nám neprajú! My aj tak budeme pokračovať v tom, čo nás baví a vaše neoprávnené škaredé slová si nebudeme viac pripúšťať. Skúste a dokážte to, čo my. Myslím si, že sme dokázali toho celkom dosť. 

Aký je váš názor na spolupráce? Na "knihy zadarmo"? Čo si myslíte o ľuďoch, ktorí si myslia, že si niečo nezaslúžite? Beriete si to príliš k srdcu?

Ďakujem za to, že ste došli až tu. Musela som sa skrátka vyrozprávať a uviesť veci na správnu mieru.

>Sima<

Láskavosť - Recenzia

Anotácia: Všetko sa začína malou bežnou láskavosťou - Emily požiada priateľku Stephanie, aby vyzdvihla jej syna Nickyho zo škôlky. Tá ochotne súhlasí, veď Nikcy a jej päťročný syn Miles sú najlepší kamaráti a radi spolu trávia čas, podobne ako ich matky. Emily si však po syna už nepríde. Nedvíha telefón a nedopovedá ani na esemesky. Stephanie je presvedčená, že sa stalo niečo zlé. Nijaká matka by predsa neopustila svoje dieťa. Rýchlo napíše blog, poprosí matky v celej krajine, aby pomohli v pátraní, a zároveň ponúkne emocionálnu podporu jej zdrvenému manželovi. Čoskoro však obaja dostanú šokujúcu správu. Emily je mŕtva. Nočná mora súvisiaca so zmiznutím mladej matky sa tak skončila. Alebo azda nie? Stephanie si totiž začne uvedomovať, že nič - ani priateľstvo, ani láska, ba ani celkom obyčajná malá láskavosť - nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

***

Asi začnem tým, že knihu som si vybrala na základe toho, že mi veľmi pripomenula knihu Do vody.  Niekto zmizne, zomrie a veľa nejasností okolo toho. Spočiatku ma kniha veľmi nebavila, no ako sa už začalo niečo riešiť, tak sa začala čítať veľmi rýchlo a dobre. No prejdem rovno k podstate.

Štýl autorky:
Ako som spomínala, anotáciou mi veľmi pripomenula knihu od Pauly Hawkins. Rovnako aj štýl. Jednoduchý, veľmi ťažko sa dokážete dostať do deja. Keď sa dostanete, tak sa kniha číta akoby sama. Celkovo nie je to až taká katastrofa, ale pri tejto autorke mi tak trošku chýba celá pointa príbehu. Prečo? Načo? Neviem. Pripadalo mi to ako príbeh, ktorý ste počuli už miliónkrát. Takže celkovo štýl je neutrálny. Nenudí vás, zaujme od polky knihy a vie vzbudiť miestami vo vás aj určitú zvedavosť.

Prostredie:
Prostrediu sa veľmi veľa toho neviaže. Ak vezmeme do úvahy, že autorka má s Hawkinsovou viac než len spoločný štýl, anotáciu, ale aj isté okolnosti v diele. Samozrejme, každá dáva do knihy niečo iné, Hawkins ma baví viac, ale nemôžem si pomôcť, knihy sú akoby miestami okopírované. I keď Darcey nevyužíva príliš veľa postáv, zameriava sa iba na zopár, ktoré vás sprevádzajú celým dejom.(Trošku som odbočila.) Prostredie teda je iba akýmsi neutrálnym prvkom, ktorý je viac menej nepodstatný a nedodáva deju nič špeciálne.

Postavy:
Nemôžem si pomôcť, ale tieto postavy sú tak povrchné, tak naivné, tak hlúpe !, že to až bolí. Asi poviem niečo málo ku všetkám trom hlavným postavám.
Emily. Ten typický príklad ženy, ktorá je totálna mrcha, ktorá obetuje všetko(všetkých) pre svoje pohodlie, má veľmi dobrú myseľ, dokáže sa dostať zo všetkého. Ak ju mám zhrnúť do jedného slova, tak mrcha je to ideálne slovo.
Stephanie. Panebože! Najprv mi prišla ako úplne idiotská(ozaj!) americká mamička, ktorá musí všetko (naozaj všetko!) vešať na internet. Všetky tie klasické veci, ktoré riešia zakomplexované mamičky. Neskutočne ma iritoval jej blog. Napriek tomu, vzbudila vo mne sympatie, že aj takáto prakticky nepraktická mamička má dosť veľké tajomstvá, ktoré ma veľmi prekvapili. Keď som však čítala ďalej, zistila som, že je nakoniec taká hlúpa, za akú som ju považovala.
Sean je taký typický chlap, ktorému nič nezazlievam. I keď miestami reagoval prehnane, hlúpo, ale celkovo je to asi jediná postava, ktorá ma permanentne nehnevala.
Ak to teda zhrniem, každá postava Darcey Bellovej v tejto knihe je neskutočne hlúpa a bude vás... hnevať!

Dej:
Až na pár výnimiek, keď som pozerala, že super, tak dej bol plytký, predvídateľný, hlúpy ako každá z postáv. Nechápte ma zle. Kniha sa číta skvelo. Prečítate ju aj na jedno posedenie. Je fakt dobrá v tomto štýle. Postavy sú síce hlúpe, ale musia byť. Pretože to jednoducho do tejto knihy patrí ! Lebo iné ani byť nemôžu! Ale skrátka mi prišiel ten príbeh taký, akoby som ho už niekde počula. Je milión filmov, ktoré sú rovnaké ako táto kniha. Keby to bolo vo forme filmu, tak to žeriete! Ale ako kniha mi to prišlo veľmi nenápadné, bez pointy.
Aj keď bol príbeh a postavy hlúpe, autorka mala aj svetlé momenty a niektoré závažné udalosti, city vedela vcelku dobre prezentovať a podať ich čitateľovi ako veľmi dôležité.

Celkovo je kniha pútavá, rýchlo sa číta, zaujíma vás koniec, ale zas je predvídateľná, (hlúpa), okopírovaná. Ale ak hľadáte knihu, ktorá je bez pointy, neurazí vás, číta sa ľahko, je určená na oddych, tak určite po nej siahnite. Má svoje muchy, ale zas nie je to kniha, ktorú by som vyhodila do koša. Je oddychová, miestami má v sebe skryté veľké posolstvo, ale miestami vás bude dosť hnevať. Dej sa točí okolo rodiny, tajomstiev. Vidíme aj do minulosti hlavných postáv, ktoré sú v deji veľmi dôležité, pretože nám predstavujú konanie postáv, prečo robia to, čo robia. V deji vás prekvapia mnohé veci. Prekvapilo ma, aká bola Emily, aké mala tajomstvá, čo robila, čo sa nakoniec stalo, ako zomrela a podobne. Bolo to veľmi dobré, ale nemôžem si pomôcť, prepáčte, niečo mi skrátka v tej knihe chýbalo. Celkový ten konečný pocit, pri ktorom si poviete, tá kniha bola ozaj niečo,vryla sa mi do pamäti, niečo sa zmenilo, niečo chápem inak. Skúste a uvidíte. Nie je zlá, ale mňa neohúrila.

Je to ten typ knihy, ktorá sa vám, keď ju čítate, veľmi páči, ale na konci zistíte, že skrátka potrebujete niečo viac, niečo špeciálne. A vaše hodnotenie tým pádom skončí pod priemerom. Ukazuje nám typické ľudské problémy, nejaké choré krajné riešenia, silu materskej lásky, ľudské vlastnosti, vynaliezavosť a rôzne iné vlastnosti, za čo knihe dávam palec hore, ale určite to poznáte aj vy. Máte knihu, ktorá vás bavila, krútili ste nad konaním postáv hlavou, ale skrátka niečo vám na knihe vadilo, chýbalo a nemôžete si pomôcť, ale knihu nehodnotíte veľmi dobre.

>Sima<

Za knihu ďakujem bux.sk. Knihu si môžete zakúpiť tu.

Od písmenka ku písmenku III.

Ako by mal asi vyzerať skutočný plán písania, to nikto nevie. Nikto vám nikdy nebude vedieť presne na mieru poradiť, čo robiť a čo nerobiť, ak sa chcete stať spisovateľom, ktorý stojí za to. Nikto nevie, ako na to, ani ako poradiť, každý má svoj vlastný spôsob a v tomto článku sa nechcem sústrediť na to, čo by som vám odporúčila pre to, aby ste boli coool spisovateľmi, ale na to, čo by podľa mňa malo byť to neoceniteľné v štýle každého z nás ;) poradím vás ako sa stať spisovateľmi, ktorých by som ja určite čítala :"D :"D :"D

Samozrejme, aj ja som čítala niekoľko príručiek pre spisovateľov, no nijaká vám nikdy nedá tú vašu autentickosť. Originalitu si musíte do príbehu vniesť sami a rovnako vás nikto nemôže naučiť myslieť a predstavovať si veci po svojom. To je v hlave každého z nás. Nikomu sa nepodarí vtesnať vám do hlavy tabuľky správnosti, pretože sú subjektívne a nie sú unisize. A ak ste priebojným mladým drzým a všímavým spisovateľom, nenecháte si do hlavy tlačiť kaleráby. Preto ani mňa neberte doslovne ;)

Dá sa vyhnúť gýčovému písanie a klišé?? 
Zdá sa, že áno. Sú aj takí šťastlivci. Niekomu však do hlavy vpadajú len tony už okukaných situácii a väčšinou oceniteľnou zložkou nie je predvídateľnosť knihy/príbehu. Byť neočakávaným. Vytrieť všetkým zrak. Zaujať. Vymyslieť niečo vlastné, iné. Podať veci z iného uhla pohľadu. to je to nové, čo všetci chcú a radi to ocenia.

Keď chceš písať, píš!! 
Nikto na svete vašu predstavivosť nezavrie za mreže a nikto vám nevezme slobodu prejavu. Nikto vám nevymaže hlavu ani nemôže obmedziť vašu tvorivosť či predstavivosť. Sú určité situácie, ktoré nás zabolia. Ale sme výmyselníci. My krvácame slovami ;) Nechajte to všetko vyjsť a osloboďte sa aj od negatívnych príučiek, ktoré si na vás osud pripravil. Vrhnite sa vpred s odhodlaním, uvoľnení a svieži. Vedieť brať všetko s nadhľadom a vyťažiť zo situácii čo najviac. Každá smietka na vašom stole môže byť zdrojom inšpirácie. Treba len písať, písať a písať. Cibriť si zmysly a ono to príde. Aj pri písaní treba makať a nemyslieť si, že veď je to len písanie, to vie každý, pretože zaujať je veľmi ťažké, a to každý naozaj nevie.

Ak ste len ,,papieroví" spisovatelia, máte výhodu. Vaše texty môžu byť farebné, počiarkané, počíslované, pomaľované, a to je dobre. Vtedy vidieť, že nad svojimi myšlienkami aj premýšľate a chcete sa zlepšovať a opravovať.

 Nik učený z neba nespadol, preto sa nebojte neúspechu. Kritika je dobrá. Samozrejme, príliš vulgárne kritiky vedia človeka zraziť k zemi skôr ako posmeliť, ale nie každý vie podať kritiku správne a ak niekto kritizuje to, že on by si danú situáciu predstavoval inak, nevešajte hlavu, pretože je to váš príbeh a váš spôsob!!! Len váš uhol pohľadu a len váš myšlienkový koberec ;) tkáte si vlastný príbeh a určite sa nebude páčiť každej osobe na svete. ;)

Treba to prax a písať, písať, písať... Skúšajte. Píšte. Ak potrebujete pauzu, pauzujte, ale len cvikom sa môžete zdokonaliť. Tiež nie je super dať ,,do éteru" prvú verziu. Každý na svojich textoch musí stále pracovať. Opravovať, pripisovať, prepisovať, vymieňať, vymazávať,... je to dlhý proces, kým opracujete váš vlastný diamand ;)

Don't tell me the moon is shining, show me the glint on broken glass. -Chekhov-
Vy viete, že toto je môj obľúbený citát a toto ma poháňa vpred. Motivácia. Motivujte sa i vy. Sľúbte sami sebe, že keď napíšete kapitolu, doprajete si čokoládu, alebo podobne. Poznáte sa najlepšie a viete ako na seba ;)

Wattpad ako štart!
Ja osobne sa bojím toho, že by moje príbehy uzreli ozajstné svetlo sveta. Bojím sa odmietnutia vydavateľstiev a podobne. Aj keď mi mnohý vravia, aby som to skúsila, Sima ma dokonca tlačí do toho, aby som príbehy pridávala aj tu na náš blog, ale mám rešpekt. Ak sa aj vy bojíte, skúste aspoň wattpad. Nájdete tam mnohých, ktorý sú ochotný si prečítať niečo nové a dať vám aj svoj názor. Nebojte sa ;)

Čítať pre inšpiráciu, pozerať sa s otvorenými očami
Ak nemáte slinu, nesiľte sa zbytočne. Doprajte si oddych, prečítajte si niečo vaše obľúbené. Čerpajte nové poznatky a zbierajte si nové inšpirácie, pretože inšpirácia je všade. ;)

Čas na písanie, miesto, spôsob
Toto by malo byť jedine vaše. Your own world. Vyhradený kútik pre vás bez rušičov a pod.
Vy viete už zo starších článkov, že ja zbožňujem tatinovu starú klávesnicu a vždy si so sebou do spálne donesiem skoro polovičku mojej izby, aby som mala po ruke všetko čo by som potrebovala :"D Ale len si doprajte pohodlie a to, čo sa vám páči, čo máte radi ;)

Tak som sa zas raz rozpísala :D a aby toho nebolo zbytočne veľa, tu sa pre dnes zastavím. Toto bol teda článok o tom, ako sa nebáť prejaviť, i keď rozmýšľate inak ako ostatný. Buďte originálni a nebojte sa ukázať, že vám to myslí a ukážte svetu svoj uhol pohľadu. Nebudúce by som sa hádam mala dostať aj obsahu, čo poviete?? :D
Prajem vám veľa šťastia pri písaní aj pri čítaní a čítame sa v ďalších príspevkoch. Ďakujem, že ste mojim príspevkom zabili chvíľku času ;)

-VErRoOnNyIKA-

Nezlomený - Recenzia

Anotácia: Jedno májové popoludnie roku 1943 sa americký bombardér zrútil do Pacifiku a zmizol. Zostali po ňom len roztrúsené trosky a mastné fľaky oleja, benzínu a krvi. No potom sa objavila na hladine tvár. Tvár mladého nadporučíka, bombometníka, ktorý sa úpenlivo snažil dostať z záchrannému člnu a vliezť doň. To bol začiatok jednej z najneobyčajneších odyseí druhej svetovej vojny.
Nadporučík sa volal Louis Zamperini. V detstve prešibaný a nenapraviteľný delikvent vykrádal domy, utekal z domova a vyvážal sa načierno vlakmi. Vzdorovitý tínedžer sa neskôr preorientoval na beh a objavil v sebe zázračný talent. Vďaka nemu sa dostal až na olympiádu v Berlíne. Keď však vypukla vojna, z atléta sa stal letec. Vydal sa na dráhu, ktorá skončila leteckou pohromou a on sa ocitol v malom nafukovacom člne na čírom otvorenom mori.
Čln sa ledva udržal nad vodou, Zamperiniho unášal prúd, o hlade a smäde odolával žralokom, nepriateľskému lietadlu a neskôr ešte oveľa ťažšej skúške. Na pokraji síl čelil zúfalstvu duchaplnosťou, brutalite vzdorom. Či už osud Louisovi prial, či mu hádzal polená pod nohy, mladý muž ho vďaka pevnej, do krajnosti napnutej vôli vždy dokázal ovplyvniť.

***

Paradox pomstychtivosti spočíva v tom, že robí človeka závislým od toho, kto mu ublížil.

Po tejto knihe som túžila už istý čas. Milujem silne emočné príbehy, príbehy, ktoré napísal sám život, príbehy, ktoré sa vám zaryjú hlboko pod kožu. Do tejto knihy som vkladala neskutočne veľké nádeje. Jej čítanie mi skazila iba čitateľská kríza. Z toho dôvodu som túto geniálnu záležitosť čítala mesiac. Respektíve, prvých 100 strán som mala rozčítaných mesiac. Prejdime ale už k recenzii.

Oceánske dno bolo už plné trosiek bojových lietadiel i duchov padlých letcov a každým jedným dňom dlhej a neľútostnej vojny k nim pribúdali ďalší a ďalší.

Štýl autorky a dej:
Štýl autorky sa mi páčil, pretože to bol taký klasický štýl na vysokej úrovni, ktorý dodáva deju dramatickosť. Neboli tam žiadne odbočky, ktoré by narúšali dej. Autorka nás už prvým slovom vtiahla do deja. Začala útlym detstvom, keď mladý Louie bol chlapec, ktorý objavoval svet. Jeho duša "šibala" sa v ňom nikdy nezavrhla a aj po vojne, po všetkých zverstvách, ktoré zažil, občas vyhotovil nejaké to šibalstvo.

Ľudský život nemal vo vojne takmer nijakú cenu.

Ďalej pokračovala jeho bežeckou kariérou, ktorá bola kľúčová, ktorej sa nikdy nevzdal. Spolu s ním zažívame prvé preteky, prvé víťazstva, prvé prehry. Spoznávame ľudí, ktorí ho ovplyvnili, ktorí sa ho snažili zničiť. Pri jeho pretekoch a zároveň aj pri jeho hľadaní, keď sa ocitol v oceáne, potom čo zletelo s ním lietadlo, môžeme vidieť silu rodiny. S jeho príbehom spoznávame príbeh rodiny, ktorá nadovšetko miluje svojho syna, ktorá až dokonca verí, že ich milovaný syn, brat žije. Autorka neskutočne dobre načrtla tému rodiny, materskú lásku, lásku otca a hlavne!, bratskú (+sesterskú) úprimnú lásku.

"Myslel som si, že ozajstný strach je to, čo som zažíval vo vzduchu, no to nebolo nič. Až teraz som naozaj pocítil, aké to je, hľadieť smrti rovno do očí."

Túto lásku môžeme vidieť aj vtedy, keď Louie sa ocitá v centre diania, v centre vojny. Vidíme jeho zážitky z vojny, strach o život, utrpenie, veľkú chuť bojovať, vidíme aj zraniteľnosť, ale zároveň jeho silu bojovať, prežiť. Emócie sa vám načrú hlboko pod kožu. Či už pôjde o radostné chvíľky, pri ktorých sa budete nahlas smiať, alebo si uvedomíte úmorný hlad, ktorý nastane v člne, no Louie sa snaží nájsť nejakú nádej, alebo utrpenie, bolesť, strach a neustály psychický nátlak, ktorý zažíva na mori, v tábore, neskôr aj doma, pretože sa nevie zo všetkého spamätať.

Siahol až na úplne dno svojich fyzických síl, no ten vystrašený detinský výraz mu z tváre zmizol.

Autorka nielenže nám predostrela príbeh úžasného muža, ktorý prekonal vo svojom živote veľa, stratil svoj zmysel života, našiel lásku, mal úžasnú rodinu, úžasných ľudí, skočil na úplne dno, pil a prakticky v ničom sa mu nedarilo, tak nám ukazuje život aj iných ľudí, ktorí ovplyvnili Louieho život, či už pozitívne alebo negatívne.
Na konci vo vás vzbudí pocit, či problémy, ktoré riešite, sú naozaj také závažné, a že či neexistuje odpustenie voči ľudom, ktorí vám ublížili.

Som len dýchajúca mŕtvola, pomyslel si.

Postavy:
V tejto knihe budete cítiť všetci emócie, ktoré existujú. Taktiež sa budete smiať, ale zároveň aj plakať. Postavy sú neskutočne dobre vykreslené. Autorka nevyzdvihovala iba postavu Louieho, ukázala nám aj ďalšie dôležité postavy, ktoré urobili niečo, prečo by si ich mal niekto zapamätať.
Z tých najvýraznejších spomeniem jeho brata. Jeho brat a zároveň jeho rodina boli pre neho tou najväčšou podporou. Keď nemali o ňom žiadnu zmienku, tak sa trápili, hľadali všemožný spôsob, ako ho nájsť, ako sa s ním skontaktovať. Jeho brat bol pri ňom vždy. Aj pri zrode jeho kariéry bežca, pri všetkých jeho výhrach a pádoch. Keď ho nevedeli nájsť, tak jeho rodina sa trápila a snažila sa s ním skontaktovať. Nikdy im ani nenapadlo, že by bol mŕtvy. Boli spolu tak spojení, že mali niekde v sebe ukryté nejaké to tušenie, že Louie ešte žije.

On ma nezlomí !

Taktiež vo mne ostalo meno Phil. On bol jeden z mužov, ktorí prežili pád lietadla a ocitli sa na mori v člne. Napriek všetkému, čo musel tento muž prejsť, tak prežil a mal obrovskú silu. Pre niektorých bol iba v tieni Louieho, ale aj napriek tomu to bol muž, ktorý bol silný, vytrvalý a rovnako nezlomný ako Louie.

Z tých negatívnych spomeniem Ďatľa. Ďateľ bol ten najhorší vojnový človek, ktorý iba zajatcom ubližoval, nútil ich robiť rôzne zverstvá iba pre jeho potešenie. Ako sa hovorí, tí najhorší, vyviaznu najlepšie. Jeho matka ho milovala, pretože to bolo jej dieťa a nech urobil čokoľvek, nedala na neho dopustiť. Napriek tomu, tento človek je neskutočné zviera, ktoré nemá s dobrým človekom nič spoločné. Bol krutý, neúprosný, ale zároveň musel byť dosť inteligentný, keď sa zvládol ukrývať. Či sa ukryl aj do konca svojho života, to sa dočítate v tejto knihe!

Nijaký univerzálny liek na pokoj neexistoval - každý sa s tým musel vyrovnať po svojom v závislosti od toho, čo všetko prežil. Niektorým sa to podarilo, pre iných sa vojna naopak nikdy neskončila.

V skratke, každá postava z tejto knihy má niečo do seba. Či je už psychicky, alebo fyzicky silná, nezávislá, cieľavedomá, dobrá alebo zlá. Každý mal v sebe niečo, čo tvorilo ich históriu, minulosť, dejiny.

Obálka knihy:
Musím povedať, že názov knihy najlepšie vystihuje hlavnú postavu. Louie bol silný človek, ktorý aj na prahu smrti si zachoval ľudskú dôstojnosť, ľudský rozum. Či bol na ňom neustály fyzický alebo aj psychický teror, nikdy nepoľavil, snažil sa urobiť všetko pre to, aby prežil. V mojej mysli bude vždy situácia, ktorá je zobrazená aj na obálke. Je to presne situácia, keď si uvedomíte, aký bol Louie "nezlomený."

Na atole Kwajalein ich však dozorcovia chceli pripraviť aj o to, čo si zachovali, aj keď im už nič iné neostalo - o vlastnú dôstojnosť. A práve sebaúcta a poznanie vlastnej hodnoty, táto najutajovanejšia zbraň ľudskej duše, predstavuje jadro ľudskosti. Človek zbavený dôstojnosti stráca ľudskú prirodzenosť, prestáva byť príslušníkom ľudskej rasy a stáva sa podradnou bytosťou. Ľudia, ktorí prešli procesom dehumanizácie, sa stávajú osamelými ľudskými troskami a strácajú akúkoľvek nádej. Bez dôstojnosti zaniká akákoľvek identita a bez nej človeka nedefinuje jeho vlastné ja, ale len jeho väznitelia a podmienky, v ktorých je nútený žiť. 

Na záver môžem teda povedať, že táto kniha vám dá všetko, čo vám môže ponúknuť kniha, ktorá stojí za to. Budete sa smiať, plakať, prežívať každý moment s hlavnou postavou, ale zároveň aj s ostatnými postavami. Táto kniha nie je príbeh len jedného človeka, je to príbeh viacerých úžasných, silných osobností, ktoré budú vždy "nezlomené". Prežitie, láska, odhodlanie, odpustenie, hľadanie správnej cesty sú tie hlavné témy, ktoré držia túto knihu pokope a tvoria dokonalý celok, ktorý sa vám zaryje hlboko pod kožu.

Nielenže vám dokonale vykreslí vojnu, dozviete sa nové informácie, ktoré ste nemuseli vedieť, ale zobrazí vám aj život po vojne. Nočné mory, depresie, pocit, že samovražda je najlepším riešením, nechuť k všetkému, strach z každého zvuku, alkoholizmus, strata akejkoľvek nádeje, ale zároveň nájdenie zmyslu života prostredníctvom Boha (v Louieho prípade).

>Sima<

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Zakázaná láska - Tabitha Suzuma (recenia)

Uf. Vážne?? Neviem ako by som sa mala vyjadriť, tak začnem nejako po rade.

Obálka, tak tá je úžasná. Krásna červená so srdiečkom zo slov a kvapkou. V kníhkupectve ma hneď dostala. Aj spolu s anotáciou. Bola som tak zvedavá a čo najskôr som si ju chcela prečítať. Skôr ma k nej ťahala zvedavosť ako len chuť na čítanie.

Keď som začala čítať, tušila som, čo sa asi tak môže stať. Už z názvu som to predpokladala a anotácia ma v tom len utvrdila. Nevedela som sa dočkať toho zlomu, kedy sa už konečne aspoň jeden z nich odhodlá niečo spraviť. Dočkala som sa, ale rovnako som zas na ďalší krok čakala dllllho. A takto cúvali a kráčali snáď celú večnosť. Takto to pokračovalo a vtedy prišiel druhý bod zlomu a odvtedy neviem, čo si mám myslieť.

Nemôžem ich ospravedlňovať tým, že boli viac rodičmi ako súrodencami a živili rodinu, áno, je to neobvyklá situácia, ale byť tak utiahnutý ako bol Logan by bolo naozaj šialené. Viem, že mne sa to môže kecať, keď som nebola v ich koži, ale aj tak. Neviem si predstaviť, že by som si ja začala niečo so svojim bratom. Má síce iba päť, ale aj keby mal viac...je to pre mňa neskutočné. Každú chvíľu som čakala, že príde niekto a povie im, že nie sú súrodenci alebo niečo také, že by mohli byť spolu. Dúfala som, že to nebude tak ufff, pretože takáto téma súrodeneckej lásky je naozaj niečo, o čom sa bežne nehovorí.

A ešte ach, ten koniec. To už ma dovalilo úplne.
Nemôžem povedať, že sa mi kniha ani štýl písania nepáčili, no mám zmiešané pocity a ťažko mi je teraz niečo hodnotiť. Ako lovestory - topka, ale taktoasi ani veľmi nie :/

-VErRoOnNyIKA-

Diamantový dvor - Richelle Mead (recenzia)

Stáva sa mi, že keď si chcem niečo prečítať, skončím hneď na začiatku, pretože mám chuť na niečo iné. Tentokrát som sa ocitla v príbehu krásnych šiat, dobrých spôsobov, neprijateľnej príťažlivosti a skúšky. Po DD som týždeň nič neprečítala, pretože som po ruke nemala nič podobné. Nič aspoň so štipkou dôvtipu Richelle Meadovej.

,,Prezradíš sa spôsobmi, ktoré si ani neuvedomuješ."

Odrovnala ma autorkina šikovnosť. Opäť mi dokázala, že vie vymyslieť niečo neobyčajné a veľké. Už pred polovicou som mala pocit, akoby v tejto knihe bolo viac ako dosť, no ešte stále pokračovala a pokračovala až po ten vysnívaný koniec, ktorý i tak nie je ešte koncom. Nemá byť pokračovanie?? DD ma ohromil a aj cez menšie písmenká a skoro 400 strán, to bol krásny výlet do fantázie.

Ľahká rozprávka s prvkami niečo revolučného. Predaj a školenie neviest?? Nové. Zakázaná láska, kotrmelce, zvraty a šťastný koniec. Staré a rozprávkové. Nevedela som si predstaviť, čo viac by sa ešte mohlo stať a potom ma odrovnali všetky tie akčné momenty a scény, z ktorých som chcela vidieť ešte viac.,

Pri pohľade na obálku je jasné, že dievča je sebavedomé, svojské a odhodlané. A ona taká naozaj bola. Ušla, aby sa skryla, no i tak sa musela skrývať aj naďalej, aby jej tajomsvto zostalo v bezpečí. A tým bezpečím bol práve neodolateľný a sladký Cedric, ktorý sa o ňu staral až ich náklonnosť a tajomstvo prerástli do nefalšovanej vášne a hlbokého citu. Na bozk som čakala celé tie mučivé stránky s malými písmenkami, no dočkala som sa, no i tak to nebolo to, čo som si priala, pretože sa zas stalo niečo, čo veci pohlo rýchlejším tempom.

,,...Len sa dostaň do Adórie bez toho, aby ťa odhalili a my dvaja to možno prežijeme."

Ona bola príliš dobrá v tom, čo sa od nej očakávalo a on jej ,,telent" krotil. On skrýval nebezpečné tajomstvo a ona sa staralo o to, aby nevisel. Chceli pomôcť jeden druhému, aj keď sa im o to nikto neprosil. Potrebovali jeden druhého, aby si mohli byť istí, že sú v pohode. Aspoň pre zatiaľ.

Dejom som bola vtiahnutá do pŕšky akcie, kde sa neustále niečo dialo. Deju nechýbali ani detaily, ani dynamika. Zápletky sa zdali byť nepredstaviteľnými. Vyvrcholenia ešte nepredstaviteľnejšími.

I keď by to mal byť historický román, aj tak si túto knižku zaradím vedľa Selekcie a pod. Nie zas až taká tradičná rozprávka. Ale sú tam tie prvky dobra, ktoré je viac ako zlo. No a láska samozrejme vyhráva. Búra všetky hranice a prekážky.

,,Raz si mi povedala..."

,,Že plánujem zostať poctivá do svojej svadobnej noci??...To je pravda. Je to zásada, v ktorú verím. Ale, mám veľmi kreatívnu definíciu ,poctivosti'. A ak má byť toto posledná noc s tebou, plánujem zatlačiť limity tej definície tak ďaleko ako sa len dá."

Príbeh Cedrica a Adelaide / Elizabeth bol milý. Pomalý, ale dôverný. Čakali by ste, že zomrú za to, že jeden druhému prejavili až príliš lojality??? Ja áno. No a koniec??? Bol úplne iný. Lepší. V druhej polovici, akoby to už bol iný príbeh. Len oni dvaja a to, čo dokážu so svojou láskou. No a presne to sa stalo mojou motiváciou. Spaľujúca a nebojácna láska až za hranice čohokoľvek. Aj cez vzdialenosť, aj cez prekážky. Ale nekonečná a neprekonateľná každý jeden deň. A možno by sme mali všetci zamyslieť nad tým, že milovať je vždy lepšie, ako znášať neopodstatnené lásky zo zúfalosti. Byť úprimný a milovať nekonečnejšie, ďalej ako dokáže siahať vesmír.Ich puto len silnelo a prekážky nemali žiadnu váhu. Záležalo im len na tom, aby ich budúcnosť mohla byť slnečná.Tieto dve postavy boli úžasné a už sa teším na ich ,,šťastne až do smrti".

Ak som doteraz hovorila o rýchlom dejovom plynutí, tak koniec nahodil turbo, pretože sa všetky udalosti zbehli až prirýchlo. Chcela som viac. Chcela som ešte kúsok z ich sveta. Hltala som každé slovo až do poslednej stránky. A vy už možno aj tušíte, ako na tom bude moje hodnotenie.

,,Ona je slnko a on je mesiac. A nikdy nie sú spolu. Niekedy, v správnom okamihu dňa, môžu zachytiť záblesk jeden druhého na oblohe. Nič viac."

Toto nervy drásajúce kotrmelcovanie ma skoro dohnalo až k slzám. Námet bol skvelý a spracovanie bolo perfektné.

-VErRoOnnNyIKA-

♛♛♛♛♛♛♛♛♛♕

Summer Book Haul

JÚL

KÚPENÉ

Za mesiac júl som si kúpila 13 kníh a dve som dostala na recenziu. Prvú knihu, ktorú som si zaobstarala, bola kniha Blafuj ako celebrita, ktorá sa predávala spolu s časopisom Emma. Kedysi som tie knihy úplne zbožňovala. Boli krátke, ideálne na leto. Teraz už ich moc nečítam, ale verím tomu, že niekedy príde na mňa to obdobie, keď sa k nim opäť s radosťou dostanem. (Snáď.)

Ak ste knihomoľ, určite poznáte ten pocit, keď máte obrovskú chuť si kúpiť nejakú knihu. A ja som mala teda ozaj veľkú chuť. Kúpila som si knihu Řekni vlkum, že jsem doma. Táto kniha zožala dosť veľký úspech, a keď som ju videla za cenu tri eurá, musela byť moja. Ale dobre som urobila! Kniha sa rýchlo vypredala a ak naozaj stojí za to, bola by škoda ju nemať. 

K tejto knihe som si prihodila aj nejaké knihy z Odeonu. Milujem ich edíciu Světová knihovna, a preto som si kúpila Enjoy, ktorá sa zaoberá závislosťou na sociálnych sieťach, Roviny života, Zoli, Meursault přešetrení, Doplavat domu, na ktorú sa neskutočne teším, pretože na ňu pokukujem už odvtedy, čo vyšla, a k nim som ešte pridala knihu Šíleně smutné povídky.

Ďalej som si kúpila knihu Vesmír na pleciach, na ktorú som sa tešila a bola, pre mňa, ozaj dobrá. Illuminae, ktoré som začala čítať, ale musela som skončiť, pretože teraz nie je zrovna ideálny čas ju čítať. Asi preto, lebo je príliš vedecká, a to ma moc nechytilo. 

Tí, čo odchádzajú - tí, čo zostávajú, pretože Ferrante mám veľmi rada a túto Neapolskú ságu tiež. A poslednú knihu, ktorú som si objednala, bola kniha Empire of Storms, pretože štvrtá časť série Trón zo skla sa mi nenormálne páčila a nemohla som sa dočkať piateho dielu. Odradila ma však trochu tá angličtina a bojím sa, že to nezvládnem.  Každopádne zatiaľ mi to celkom ide a slovenský preklad si jednoznačne zaobstarám!

Tieto knihy boli súčasťou jednej objednávky, ktorá bola zložená z troch. Pospájala som ich a potom som ich ledva doniesla domov. Občas sa ale treba "utrhnúť z reťaze."

Na konci júla som si ešte kúpila knihu Černobyľská modlitba, pretože som už dlho pokukovala po knihách z Absyntu. Milujem tú ich edíciu Prekliati reportéri a keby môžem, celú ju kúpim hneď teraz. A táto kniha bola fakt skvelá. Niekedy je fakt dobré si prečítať nejakú kvalitnú literatúru, pretože ja kvalitnú literatúru ľúbim!

RECENZNÉ VÝTLAČKY

Recenzné výtlačky, ktoré prišli som už prečítala a zrecenzovala. Kráľovná v tieňoch od Slovartu. No milujem tú knihu! 

A druhá od Ikaru, Všetko príšerné aj krásne, z ktorej som bola veľmi prekvapená a veľmi sa mi páčila.

Ilustrácie sú z knihy Spánek. No nie sú dokonalé?

AUGUST

KÚPENÉ

V auguste som si tiež dopriala radosť a zopár kníh som si zaobstarala. 

Kúpila som si Řeka, ktorá je graficky spracovaná. Je to kniha, v ktorej sú slová zbytočné. Dokonalosť! V tejto knihe ani nemusíte mať slová, aby ste z nej mali silný, plnohodnotný zážitok. 

Ďalšiu dokonalosť, ktorú som si kúpila, bola kniha Spánek od Murakamiho. Murakami je autor, ktorý sa mi páči. On je fakt skvelý. Lenže jeho knihy sa mi nejako nepáčia. Síce no. Je to ťažké vysvetliť. Jeho knihy sa mi nepáčia, ale štýl je kvalitný. Čítala som iba Po otrěsech a Spánek, ale ani jedna sa mi nevryla do pamäti. Spánek sa mi dokonca páčil omnoho menej ako kniha Po otrěsech. Štýl bol skvelý, ale nejako pointa príbehu mi stále uniká. Ale napriek tomu je to dokonalá pastva pre oči. Úžasné ilustrácie, ktoré obdivujem ešte aj teraz.

Ďalšiu objednávku som vytvorila hlavne pre knihu Dívka v pavoučí síti. Je to štvrtý diel zo série Milénium. Prvé tri diela som síce nečítala, ale kedysi dávno som si ich kúpila a stáli ma do 15€, všetky spolu. Keď som uvidela túto štvrtú časť, od iného autora a za 4€, tak som neodolala. Veď by sa mi takáto príležitosť nemusela opakovať!
Na túto sériu sa teda veľmi teším, pretože to vyzerá dosť dobré a keďže má dosť veľký úspech, tak si myslím, že niečo na nej určite musí byť.
Ďalšie knihy som si objednala od autorky Richelle Mead. Sukuba 2, pretože mám prvý diel, ktorý som síce nečítala, ale ak sa mi náhodou zapáči, tak aby som mala aj druhý.
Věk X, prvý a druhý diel. Tieto knihy sú, vraj, veľmi dobré, tak som zvedavá, či sa mi budú páčiť.
Zaujímam sa o literatúru, ktorá popisuje druhú svetovú vojnu, holokaust a podobne. Už dlhšie som pokukovala po knihe Bratři Bělští a, konečne, som si ju aj kúpila. Stála iba niečo okolo 3€.
Poslednou knihou z tejto objednávky bola kniha Muži to rádi oblé, na ktorú som sa už chystala dosť dlho. Keďže bola v zľave, stála niečoho okolo 4€, tak som ju tam nemohla nechať.

Koncom augusta som sa vybrala do Žiliny na nákupy, a tak som zavítala aj do kníhkupectva. Kúpila som si Geografiu - maturitnú knihu od Enigmy, pretože vtedy som si ešte myslela, že z nej pôjdem maturovať.
K tomu som si prihodila ďalšie dve knižočky, pretože mali opäť zľavy! Uvoľnení, pretože po tejto knihe som túžila už dosť dlho a sú na ňu veľmi pozitívne ohlasy.
Druhou bola kniha Kto vytvoril mesiac?, ktorá stála iba 1,50€. Na to, že úplne nenávidím fyziku, tak si veľa rada čítam ohľadom fyziky, ohľadom hviezd, vesmíru a podobne. Tak som ju tam nemohla nechať. A za tú cenu !

DOSTANÉ

Od priateľa som dostala Zlodejku kníh. Po tejto knihe som pozerala strašne dlho, ľudia o nej hovoria aj teraz, vyskytuje sa v mnohých súkromných rebríčkoch najobľúbenejších kníh. Som teda na ňu zvedavá, dávam do nej veľké očakávania, tak ma, snáď, nesklame. 

S ocinom som bola v Ružomberku u doktorky a zrovna tade, kde chodíme, je Panta Rhei. Je dosť ťažké ocina presvedčiť, aby mi kúpil knihy, ale stalo sa. Keďže tam majú teraz tropické zľavy, odniesla som si odtiaľ knihu Bleskové správy, ktorá má vyše 1000 strán a už minule som na ňu pozerala, že môže byť skvelá. A keď kúpite takú hrubú knihu za 9€, tak povedz, neoplatí sa to ? 

K tomu som si ešte vybrala knihu Tovar. Je to príbeh autorky, ktorá sa liečila/lieči z drogovej závislosti. A mne sa páčila!

Nie som veľký milovník ženských románov, ale čím som staršia, tým sa mi viac páčia. Keď som videla film Denník Bridget Jonesovej, tak som bola veľmi prekvapená, pretože sa mi neskutočne páčil. (Videla som dvojku.) Preto som presvedčila maminu, aby mi z bazáru kúpila prvé dve časti Bridget Jonesovej (Deník Bridget Jonesové, S rozumom v koncoch). Síce som si nevšimla, že prvá časť je po česky a druhá po slovensky, ale vôbec mi to nevadí.

Od sestry a jej muža som dostala knihu Kliatba, ktorú mi kúpili na výlete. Darček len tak, z ničoho nič, vždy poteší. A navyše na Pronskú som sa chystala už dlho, tak som rada, že už mám od nej nejaký titul.

RECENZNÉ VÝTLAČKY

Od kníhkupectva preskoly.sk som dostala na recenziu knihu Les sebevrahu Aokigahara, ktorá mi učarovala hneď, ako som o nej počula. Žiaľ, po prečítaní to nebolo presne to, čo som očakávala, ale aj tak rozhodne stojí za prečítanie. A toto kníhkupectvo má dokonalé ceny!!

Od Tatranu mi prišla kniha Nezlomený, o ktorej ste už museli počuť. A keď nie, tak si ju bežte "googliť". Neskutočne sa na ňu teším, pretože už dlhšie som zvažovala jej kúpu. Takéto silne emočné príbehy ja veľmi môžem !

Od Ikaru mi prišla knižka Láskavosť, ktorá sa mi tak trošku podobala na knihu Do vody, a preto som si ju vybrala. Trošku sklamanie, ale viac sa dozviete v recenzii, ktorá bude čoskoro.

A čo vy? Aké knihy ste si počas leta zakúpili ?

>Sima<

Les sebevrahu Aokigahara - Recenzia

Anotácia: Strhující hororový román, ve kterém se jednoduchá exkurze do míst, kde "údajně" straší, promění v noční muru, když lidé začnou umírať nápadně nepřirozeným zpusobem. Autoruv přístup p příběhu je velmi promyšlený, postupně vytváří napětí a zneklidňující prostředí. Nikdo si není jistý tím, zda neviditelný padouch je člověk, nebo zjevení, či zda jsou zkrátka oběťmi nešťastných okolností.

***

Ak ste čítali moje staršie príspevky, tak určite viete, že milujem stromy, lesy. Neviem, či je to tým, že bývam pri lese, alebo ma opantalo to "Božské ticho." Nejaké dôvody tam určite budú, ale teraz sú nepodstatné. Dôležitá je táto kniha.
Akonáhle som o nej počula, tak som sa do nej "zamilovala." Určite poznáte ten pocit, že vám niektorá kniha učaruje. Veľmi som si ju chcela prečítať. Keď sa mi naskytla možnosť si ju zaobstarať, neváhala som.

Kniha mi veľmi pripomína slovenskú knihu Trhlina. Určite ju všetci poznáte, pretože spôsobila obrovský boom v knižnom svete. Tieto dve knihy sú akoby navlas rovnaké. Les, kríže, nevysvetliteľné javy, niekto prežije, niekto nie. Musím povedať, že pri obidvoch knihách som sa bála čítať ďalej. Pretože u každej sa píše, že je to hororová záležitosť. Neviem ako vy, ale ja som strašný strachopud. Nemôžem pozerať horory, lebo potom sa bojím aj lístka na zemi. V knihách mi to ale nevadí.

Ale začnem asi pekne po poriadku. Najprv asi začnem tým, že sa mi postoj autora ku knihe veľmi zapáčil. Neboli tam zbytočné omáčky, rovno nás vtiahol do deja. Už na pár stranách sme sa ocitli v Aokigahare. No postup času moje nadšenie opadalo, pretože kým sa začalo niečo, konečne, diať, tak sme boli už na posledných sto stranách. To isté ako pri knihe Trhlina. Tie isté námety. Paranormálne javy, ktoré sa nedajú vysvetliť, kríže! Ja neviem čo všetci majú s tými krížmi, ale začína ma to hnevať.

Dej bol prevažne v lese, no počas toho sme mohli nazrieť aj do minulosti jednej z hlavných postáv, ktorá rozprávala príbeh. Niekedy tieto momenty boli rušivé, pretože boli vcelku dosť od veci, nesúvisiace spomienky. Nakoniec som však došla k záveru, že tieto spomienky dokonale sadli ku každému kroku, ktorý hlavná postava urobila.

V tejto knihe vidíme nielen strach o život, ale aj určitú silu ducha, silu rodiny, priateľstva a aj trošku rozumu. Napriek tomu, že koniec príbehu bol akoby nejaká úplne od veci rozprávka, povesť, ktorú si tradujú ľudia z generácie na generáciu, nebola vyslovene zlá.

Nehľadajte, prosím, za týmto horor! Veď to vôbec nie je strašidelné. Áno, tŕpla som. Bála som sa, že čo príde. Ale keď to prišlo, tak som prevrátila oči, povzdychla si a povedala si, že to nejako prežijem. Autor mohol vymyslieť niečo originálnejšie, zaujímavejšie a hlavne ! uveriteľnejšie. Nerozumiem tomu, ako môžu niektorí tvrdiť, že je to horor. Ak by sa táto kniha previedla do filmu, tak asi by to bolo dosť strašidelné, ale keď si spomeniem na to rozuzlenie príbehu, musím sa smiať! Je to až absurdné. Akú hlúposť autor vymyslel. A to som do tohto príbehu vkladala veľké nádeje!

Aby som nebola až taká negatívna, aj napriek tomu, že tento príbeh nebol originálny, získal si ma. Dej bol znesiteľný, miestami plytký, ale kniha sa čítala veľmi rýchlo. Dali by ste ju aj na jedno posedenie. Postavy mi mierne liezli na nervy s tým, ako hlúpo sa správali. Po prečítaní budete mať pár otázok, ktoré sú nezodpovedané, mierne nezrovnalosti v deji vás zaskočia a potom príbeh stráca na reálnosti a originálnosti. Autor si aj dosť protirečí, čo nie je zrovna ideálne.

Prostredie bolo pre mňa dokonale vykreslené. Vďaka tomu prostrediu sa kniha stáva akousi dobrou záležitosťou, ktorá si vás musí niečím získať. Síce boli postavy iba akýmisi bábkami bez štipku rozumu (občas ho používali, ale aj to iba chvíľku),  niekedy sa vedeli zachovať celkom hrdinsky.

Koniec bol narýchlo napísaný. Autor jednu udalosť ešte ani nedopísal a už skočil na druhú. Na konci teda zistíme iba akýsi plytký koniec, ktorý bol napísaný chaoticky, bez rozmýšľania. Akoby autorovi už došla šťava.

Napriek tomu, že táto kniha má neskutočne veľké negatíva, neviem prečo, ale páčila sa mi. Rozhodne stojí za prečítanie.

Ak by som to mala zhrnúť do pár slov, tak by som povedala, že príbeh je miestami reálny, miestami fiktívny až to bolí, postavy plytké, bez rozumu, veľa nesúvislých udalostí, vecí, slov, ktoré tvoria akýsi chaos okolo deja, okolo postáv a tým vám dávajú do popredia príliš veľa otázok. Žiadnu z postáv si nezamilujete, jediné čo vám prirastie k srdcu bude prostredie, ktoré bolo veľmi dobré. Bola to taká priemerná záležitosť, ktorú by som si určite prečítala znova, pretože čítala sa ozaj ľahko, svižne.

Také menšie zhrnutie

Negatíva

- plytký dej

- nesúvislé udalosti

- chaos v každom pohybe

- naivné, ba až priam hlúpe postavy

- rýchlo napísaný koniec

- nereálnosť príbehu (reálne boli iba niektoré momenty, udalosti, veci, prostredie, ale viac je tam toho nereálneho než toho reálneho)

- zlá verzia konca rozprávky

- neoriginálne nápady

- nie je to horor !

- množstvo nezodpovedaných otázok

- kríže!

Pozitíva

- prostredie

- ľahký štýl písania

- neboli tam zbytočné omáčky, ktoré by spomaľovali dej

- detailné opisy prostredia, "ľudí" (mŕtvol)

- mierne používanie rozumu na pár sekúnd

- načretie do témy lásky, rodiny, priateľstva

- spomienky, ktoré v jednom momente prišli veľmi zbytočne, no až na konci zistíte ich význam

- aj vo chvíľach, keď ide o život si hlavné postavy zachovali ľudské vlastnosti (aj tie zlé)

- žiadne prikrášľovanie, idealizovanie postáv

- autor miestami dokázal vytvoriť napätie až vo vás vyvolal strach 

- skvelé detaily v úmrtí, v samovraždách, ktoré dodávali deju reálnosť

Summa summarum, kniha má svoje dobré aj zlé vlastnosti. Niekedy vás prekvapí, inokedy nechápavo krútite hlavou. Má však svoje čaro, vďaka ktorému by som si ju určite prečítala znova. Ale horor, prosím, za tým nehľadajte. Autor mal veľmi dobrú príležitosť vytvoriť dokonalý horor, pretože mal na to úplne ideálne miesto (len si pozrite fotky z tohto lesa!, nebolo by vám veru všetko jedno). Žiaľ, nechopil sa šance.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcela poďakovať kníhkupectvu PreŠkoly.sk. Knihu si môžete zakúpiť tu.

Rereading Zavrhnutý

💕 Moja jednotka vždy a všade💕 

Každý z vás má na svojom konte prečítaných kníh tie obľúbenejšie, aj tie menej obľúbené tituly. Určite sa tam nájde aj nejaká totálne dokonalá pre vás. Prečo o tom splietam práve teraz??? Ja vás zavediem do sveta mojej najobľúbenejšej knihy (aj keď stojí za tým celá séria). Bola to kniha vďaka ktorej som zistila, že chcem čítať ešte viac. Dovtedy som síce chodievala do knižnice, to áno, ale to bol ten zlom, kedy som začala chápať ten pravý význam slov.

#ZAVRHUTÝ #HushHush #BeccaFitzpatricková #Patch&Nora #PadlýAnjel #Záhada #ČierneKrídla #myfavoritebook #rereading #lifeinbook #thefeeling

To je ono!! Každý mesiac, keď sa so sestrou stavím v knižnici, zastavím sa na mieste, kde som HH videla po prvýkrát. Vždy som ju očami hľadala, ale zakaždým tam boli len pokračovania. Vždy som sa nad tým pousmiala. Hovorila som si, že práve ju niekto číta a je z nej rovnako nadšený ako ja. Hádajte, čo sa teda stalo, keď moje oči našli prvý diel?? Vzala som si ju.

Teraz, keď opäť čítam knihu, ktorá mi neraz vyčarila úsmev na tvári, zisťujem, že je všetko inak.Mám pocit, akoby niekto vymenil jej stránky. Ale nevymenil. Len už je to pár rokov dozadu, keď som ju čítala prvýkrát a naposledy. Prešla už fúra času a moja hlava zabudla na všetko, čo sa tam dialo. Preto som teraz nanovo fascinovaná týmto príbehom. Opäť!! Opäť sa smejem na Patchovom neoblomnom vystupovaní, opäť sa s Norou bojím a opäť zažívam ten zmiešaný pocit emócii. Odznova. Zas a rovnako veľmi.

Moja hlava si pamätala len, že Patch sa s Norou stretol na hodine biológie. Myslela som si, že ju pobozká skôr. Myslela som si, že prvá kniha je o ,,oťukávaní". No celé som si to pamäatala zle.

Zabudla som na vtipnosť Patchových poznámok, zabudla som na Norinu tvrdohlavosť a ostražitosť, zabudla som aj na Veeinu odviazanosť a bezzábrannosť. Zabudla som na Eliota. Zabudla som na školskú psychologičku. Fakt mi za tie ubiehajúce dni, týždne a mesiace utekali z hlavy udalosti.

Mnohí si možno poviete, ,,jedno veľké klišé, veď si môžem prečítať aj inú knihu o anjeloch.." a bla bla bla. Je to tak, ale štýl autorkinho písania ma nadchol. B.F. píše tak ľahko a nenútene. Tak reálne, až si prajete spadnúť do náručia Patchovi a zahľadieť sa do očí čiernejších ako sama noc.

Smiala som sa, bála som sa a srdce mi bilo ako o život. Za to mohlo Hush hush a viem, že to nebolo poslednýkrát, čo som si moju srdcovku prečítala.

Preto... nebojte sa čítať knihu, ktorú ste už niekedy prečítali. Zakaždým vám poskytne nový uhol pohľadu, všimnete si iné prepojenie, nové okolnosti a môže vám zviať dych opäť. O zážitok vás neukráti.

-VErRoOnNyIKA-