Anotácia: Strhující hororový román, ve kterém se jednoduchá exkurze do míst, kde "údajně" straší, promění v noční muru, když lidé začnou umírať nápadně nepřirozeným zpusobem. Autoruv přístup p příběhu je velmi promyšlený, postupně vytváří napětí a zneklidňující prostředí. Nikdo si není jistý tím, zda neviditelný padouch je člověk, nebo zjevení, či zda jsou zkrátka oběťmi nešťastných okolností.
***
Ak ste čítali moje staršie príspevky, tak určite viete, že milujem stromy, lesy. Neviem, či je to tým, že bývam pri lese, alebo ma opantalo to "Božské ticho." Nejaké dôvody tam určite budú, ale teraz sú nepodstatné. Dôležitá je táto kniha.Akonáhle som o nej počula, tak som sa do nej "zamilovala." Určite poznáte ten pocit, že vám niektorá kniha učaruje. Veľmi som si ju chcela prečítať. Keď sa mi naskytla možnosť si ju zaobstarať, neváhala som.
Kniha mi veľmi pripomína slovenskú knihu Trhlina. Určite ju všetci poznáte, pretože spôsobila obrovský boom v knižnom svete. Tieto dve knihy sú akoby navlas rovnaké. Les, kríže, nevysvetliteľné javy, niekto prežije, niekto nie. Musím povedať, že pri obidvoch knihách som sa bála čítať ďalej. Pretože u každej sa píše, že je to hororová záležitosť. Neviem ako vy, ale ja som strašný strachopud. Nemôžem pozerať horory, lebo potom sa bojím aj lístka na zemi. V knihách mi to ale nevadí.Ale začnem asi pekne po poriadku. Najprv asi začnem tým, že sa mi postoj autora ku knihe veľmi zapáčil. Neboli tam zbytočné omáčky, rovno nás vtiahol do deja. Už na pár stranách sme sa ocitli v Aokigahare. No postup času moje nadšenie opadalo, pretože kým sa začalo niečo, konečne, diať, tak sme boli už na posledných sto stranách. To isté ako pri knihe Trhlina. Tie isté námety. Paranormálne javy, ktoré sa nedajú vysvetliť, kríže!
Dej bol prevažne v lese, no počas toho sme mohli nazrieť aj do minulosti jednej z hlavných postáv, ktorá rozprávala príbeh. Niekedy tieto momenty boli rušivé, pretože boli vcelku dosť od veci, nesúvisiace spomienky. Nakoniec som však došla k záveru, že tieto spomienky dokonale sadli ku každému kroku, ktorý hlavná postava urobila.
V tejto knihe vidíme nielen strach o život, ale aj určitú silu ducha, silu rodiny, priateľstva a aj trošku rozumu. Napriek tomu, že koniec príbehu bol akoby nejaká úplne od veci rozprávka, povesť, ktorú si tradujú ľudia z generácie na generáciu, nebola vyslovene zlá.Nehľadajte, prosím, za týmto horor! Veď to vôbec nie je strašidelné. Áno, tŕpla som. Bála som sa, že čo príde. Ale keď to prišlo, tak som prevrátila oči, povzdychla si a povedala si, že to nejako prežijem. Autor mohol vymyslieť niečo originálnejšie, zaujímavejšie a hlavne ! uveriteľnejšie. Nerozumiem tomu, ako môžu niektorí tvrdiť, že je to horor. Ak by sa táto kniha previedla do filmu, tak asi by to bolo dosť strašidelné, ale keď si spomeniem na to rozuzlenie príbehu, musím sa smiať! Je to až absurdné. Akú hlúposť autor vymyslel. A to som do tohto príbehu vkladala veľké nádeje!
Aby som nebola až taká negatívna, aj napriek tomu, že tento príbeh nebol originálny, získal si ma. Dej bol znesiteľný, miestami plytký, ale kniha sa čítala veľmi rýchlo. Dali by ste ju aj na jedno posedenie. Postavy mi mierne liezli na nervy s tým, ako hlúpo sa správali. Po prečítaní budete mať pár otázok, ktoré sú nezodpovedané, mierne nezrovnalosti v deji vás zaskočia a potom príbeh stráca na reálnosti a originálnosti. Autor si aj dosť protirečí, čo nie je zrovna ideálne.
Prostredie bolo pre mňa dokonale vykreslené. Vďaka tomu prostrediu sa kniha stáva akousi dobrou záležitosťou, ktorá si vás musí niečím získať. Síce boli postavy iba akýmisi bábkami bez štipku rozumu (občas ho používali, ale aj to iba chvíľku), niekedy sa vedeli zachovať celkom hrdinsky.Koniec bol narýchlo napísaný. Autor jednu udalosť ešte ani nedopísal a už skočil na druhú. Na konci teda zistíme iba akýsi plytký koniec, ktorý bol napísaný chaoticky, bez rozmýšľania. Akoby autorovi už došla šťava.
Napriek tomu, že táto kniha má neskutočne veľké negatíva, neviem prečo, ale páčila sa mi. Rozhodne stojí za prečítanie.
Ak by som to mala zhrnúť do pár slov, tak by som povedala, že príbeh je miestami reálny, miestami fiktívny až to bolí, postavy plytké, bez rozumu, veľa nesúvislých udalostí, vecí, slov, ktoré tvoria akýsi chaos okolo deja, okolo postáv a tým vám dávajú do popredia príliš veľa otázok. Žiadnu z postáv si nezamilujete, jediné čo vám prirastie k srdcu bude prostredie, ktoré bolo veľmi dobré. Bola to taká priemerná záležitosť, ktorú by som si určite prečítala znova, pretože čítala sa ozaj ľahko, svižne.
Také menšie zhrnutie
Negatíva
- plytký dej
- nesúvislé udalosti
- chaos v každom pohybe
- naivné, ba až priam hlúpe postavy
- rýchlo napísaný koniec
- nereálnosť príbehu (reálne boli iba niektoré momenty, udalosti, veci, prostredie, ale viac je tam toho nereálneho než toho reálneho)
- zlá verzia konca rozprávky
- neoriginálne nápady
- nie je to horor !
- množstvo nezodpovedaných otázok
- kríže!
Pozitíva
- prostredie
- ľahký štýl písania
- neboli tam zbytočné omáčky, ktoré by spomaľovali dej
- detailné opisy prostredia, "ľudí" (mŕtvol)
- mierne používanie rozumu na pár sekúnd
- načretie do témy lásky, rodiny, priateľstva
- spomienky, ktoré v jednom momente prišli veľmi zbytočne, no až na konci zistíte ich význam
- aj vo chvíľach, keď ide o život si hlavné postavy zachovali ľudské vlastnosti (aj tie zlé)
- žiadne prikrášľovanie, idealizovanie postáv
- autor miestami dokázal vytvoriť napätie až vo vás vyvolal strach
- skvelé detaily v úmrtí, v samovraždách, ktoré dodávali deju reálnosť
Summa summarum, kniha má svoje dobré aj zlé vlastnosti. Niekedy vás prekvapí, inokedy nechápavo krútite hlavou. Má však svoje čaro, vďaka ktorému by som si ju určite prečítala znova. Ale horor, prosím, za tým nehľadajte. Autor mal veľmi dobrú príležitosť vytvoriť dokonalý horor, pretože mal na to úplne ideálne miesto (len si pozrite fotky z tohto lesa!, nebolo by vám veru všetko jedno). Žiaľ, nechopil sa šance.
>Sima<
Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcela poďakovať kníhkupectvu PreŠkoly.sk. Knihu si môžete zakúpiť tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára