Poslední Namsara - Iskari- Kristen Ciccarelli // recenzia

Každý vníma svoj čitateľský vkus trošičku inak. Ja sama som si vedomá faktu, že nie vždy čítam dosť kvalitnú literatúru na to, aby som sa mohla nazývať knihomoľom, a tak sama seba považujem skôr len za blogerku a knižného nadšenca. Moje obľúbené knižky poznáte, ja viem, som ľahko čitateľná. Avšak aj tak vám ešte niečo prezradím. Draky sú skvelým námetom a dobrá fantasy nikdy nie je zlá ;)

Ešte predtým, ako som sa pustila do čítania, som obdivovala krásnu tajomnú obálku. Za čo ma, samozrejme, hneď Simonka zvozila, pretože, a to už isto mnohí viete aj z nášho instagramu, mne sa viac páčila česká obálka a Simonke slovenská. Nuž, knižka už bola doma, takže.... smola? Ja som bola spokojná. Keby si knižku prezerám na Slovensku, asi by som sa do nej nikdy nepustila, avšak keďže teraz bývam v Prahe, mám možnosť vidieť všetky tituly v oboch prevedeniach a stačí si už len vybrať. Aj keď viem, že veľa ľudí túto obálku kritizovala, mne práveže pomohla pri výbere. A tu opäť víťazí moje ,,povrchné" ja, ktoré vyberá knižku podľa obálky. Drak je drak :D

Fantasy mám veľmi rada, avšak knižky s dračou tematikou som ešte príliš nečítala. Aj pre to som to chcela zmeniť a pustiť sa po dlhšom čase zas do niečoho oddychovejšieho a chytľavejšieho. Rozšíriť svoj fantasy záber a prečítať si niečo aj z čírej zvedavosti.

Sprvu mi do čítania moc nebolo, pretože tak, ako je česká obálka nádherná, jej vnútorná štruktúra je dosť nahustená. Vnútorný dizajn mi teda ,,nešmakol", ale pokračovala som ďalej, pretože príbeh bol plný prekvapení.

Hlavná hrdinka ma ako princezná absolútne nenadchla. Áno, chápem, že má ťažký život, je zjazvená a musí zabíjať drakov, aby sa svetu zavďačila, ale aj tak mi na nej niečo celkom nehralo. Kdežto hádajte, čo si ma získalo na plnej čiare? Tušíte správne, bol to jej nepovolený vzťah, čo by princeznej a otroka. Bol plný napätia, hádok, opovrhovania, ale aj ,,neviditeľného" priťahovania. V mnohých prípadoch som mala pocit, akoby ako otrok pobral oveľa viac múdrosti ako Asha. Samozrejme, hneď na začiatku prekuknete, že tých dvoch niečo pojí, klasika, proste napráskaná romantika, ale nevnímate to. Vy to ale očakávate a dúfate v to.

Okolo tohto pokojného spojenia autorka vytvorila nádherný svet plný nebezpečenstva a hrozieb, konfliktov a útekov. Kráľ posadnutý nadvládou, jeho skoro zať totálny blbec a jeho deti odhodlané bojovať za spravodlivosť a vlastné záujmy. Celkový koncept vzťahov medzi drakmi a obyvateľmi bol prítomný počas celého deja. Na jednej strane mi to však pripomínalo film Dračie srdce. Zas až tak inovatívny ten nápad nebol. Čož však prinieslo kúsok krásy do tohto nedokonalého sveta, bola naviazanosť na rôzne báje a povesti, tkoré sa s ľudom Firgaardu spájal. Príbehy o hrdinoch, svätcoch a o drakoch. Veľmi príjemné spestrenie deja. Aj keď, je pravda, že chváľami už som sa v toľkých súvislostiach strácala. Možno ich tam mohlo byť trošku menej. Avšak zaujímavo okorenili a doplnili dej v širších súvislostiach.

Áno, Ashin románik bol priehěľadný, avšak značne ho okoreňoval jej budúci manžel, niektoré s ním pojené situácie ma príjemne pobavili :D Poznáte tie agresívne silou dominujúce tipy. Veľa sily, prázdne mozgy.

Knižka sa číta vcelku jednoducho, nie je to nič náročné, dokonca pri nej ani netreba príliš rozmýšľať. Bol to pre mňa príjemne strávený oddychový čas. Aj napriek úžasnej téme a fajn postavám, sa k pokračovaniu asi nedostanem, pretože určite je mnoho knižiek, ktoré chytajú čitateĺa oveľa viac. Na druhej strane sa mi knižka jednoducho čítala a určite sa budem tešiť na viac knižiek s podobnou tematikou, len možno už menej priehľadné. Koniec koncov, myslím si, že prečítaním tejto knižy som určite nespravila nič zlé. Práveže mi také jednoduché čítanie padlo celkom vhod pred skúškami.

Za knižočku veľmi krásne ďakujeme PreŠkoly. Objednávajte tu ;)

- Veronika - 

Niekedy netreba zdolať vrchol - Paolo Cognetti (recenzia)

Paolo Cognetti, fascinovaný knihou amerického spisovateľa a cestovateľa Petra Matthiessena Snežný leopard, ako štyridsaťročný zorganizoval výpravu po jeho stopách. Prešiel takmer rovnakú trasu ako jeho veľký vzor o štyridsať rokov skôr.

Navštívil končiny v severozápadnej časti Nepálu, kde stále prežívajú a ďalej sa zachovávajú zvyšky prastarej tibetskej kultúry.
Okrem niekoľkých dobrých priateľov Cognettiho sprevádzajú obšúchaný výtlačok Matthiessenovej knihy, modré ovce, pes a najmä vidina zriedkavo spozorovaného snežného leoparda.

"...ak človek nemá presný cieľ, ako pochopí, že dosiahol očistu?" (s. 30)

Paolo Cognetti je veľmi obľúbený taliansky autor, ktorý si získal srdcia slovenských čitateľov. Aspoň teda v mojom okolí. Vedela som, že bude musieť byť niečím špeciálny, pretože som na neho nepočula žiadnu kritiku. Musím priznať, že ma prekvapil.

Kniha, i keď má menší rozsah, si dokáže získať celú čitateľovu pozornosť. Vo vnútri akosi stále očakávate snežného leoparda, nejaký "zázrak" na konci, pričom zázrakom je celá kniha, ktorá je napísaná živým, príjemným jazykom, krásnymi opismi prostredia, ktoré dej nespomaľujú, naopak, dodávajú mu istú črtu a akúsi malebnosť.

Akýsi dotyk "mágie" vytvára aj autorov talent narábať s jazykom tým, že dokáže v každom okamihu zachytiť jeho krásu.
Čitateľovi sprostredkúva základné informácie o prostredí, ale zároveň aj o ľuďoch, o tradíciách, o spôsobe života, o radosti z maličkostí.

"Nasledujúcu otázku, čiže prečo my západniari prichádzame až sem, padáme tu od únavy, spíme na zemi, celí zaprášení a špinaví, a to, zdá sa, len a len preto, aby sme opustili teplé postele a rýchle autá, mi žena nepoložila, ale prečítal som ju v jej tvári. No keby ju vedela sformulovať, keby na to našla dostatok slov, našiel by som dosť slov na odpoveď ja?" (s. 33 - 34)

Dej je teda z veľkej časti popretkávaný opismi, ktoré sú skôr statického charakteru a nie sú rozsiahle; podáva informácie aj o svojom spôsobe stravovania, prežívania dní, nadväzovania kontaktov, spoznávania nových vecí.
Svoje rozprávanie dotvára jednoduchými kresbami, ktoré pomáhajú recipientovi lepšie sa zorientovať v priestore.

Filozofické úvahy, myšlienky nad životom, nevšedná krása poznania, prírody, jednoduchosti a vďaky sú pevnou súčasťou príbehu, ktorý aj na malom priestore dokáže prerásť do niečoho výnimočného.

Niekedy netreba zdolať vrchol je krátkou knihou, ku ktorej sa môžete kedykoľvek vrátiť, preniesť sa na chvíľku do oázy pokoja, krásy hôr a objavovať jednoduchosť a pokoru v každom kroku, ktorý v živote urobíte.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu si zakúpite tu.

Deväť brestov - Robert Bryndza (recenzia)

Roberta Bryndzu slovenským čitateľom už zrejme netreba predstavovať. Do ich povedomia sa dostal sériou s Erikou Fosterovou, ktorá si svojím pútavým štýlom získala množstvo fanúšikov. Musím povedať, že aj mňa.

Na scénu prichádza však prichádza nová kniha, nová vyšetrovateľka Kate Marshallová, ktorá zažila kruté poníženie, a teraz musí bojovať nielen o svoju povesť, ale aj o svoj život.
Mladej Kate sa podarilo chytiť sériového vraha, známeho pod prezývkou Kanibal z Deviatich brestov. Jej úspech sa však čoskoro mení na potupu a ona musí s tým horko-ťažko bojovať.

Od týchto nešťastných udalostí však už uplynulo pár rokov. Život akoby sa stabilizoval a v ňom aj miesto pre Kate. Prednáša na univerzite a jej fungovanie je bezproblémové.
Až keď do jej života opäť vtrhne zločin.
Na scéne sa objavil imitátor Kanibala z Deviatich brestov, ktorý chce zavŕšiť jeho krvavé dielo...

Aj vy ste sa už dostali do fázy, kedy vám prídu niektoré knihy akoby odkopírované? Stále ten istý scenár, problémy či opisy?

Čitateľ musí uznať, že autor má skvelý nápad, zaujímavé zvraty a naozaj dokáže navodiť počas čítania napätie a záujem. Napriek tomu však v jeho knihách vidieť už akúsi šablónu, podľa ktorej tvorí a ktorá začína byť, povedzme si úprimne, miestami nudná. Autor sa akoby nezamýšľal nad iným "scenárom"; jednoducho už viete, čo bude nasledovať, ako všetko bude pokračovať. Čitateľa teda nemá čo prekvapiť.

Jeho tvorivosti táto šablóna viac ubližuje, ako pomáha. Do jeho kníh sa púšťate už len s tým, že viete, do čoho idete, neočakávate od toho nič viac, čo by vás zaujalo.

Odmietala byť obeťou vlastnej minulosti, ale keď sa človek stane obeťou v očiach druhých, už sa tej nálepky nezbaví. (s. 46)

Ďalším slabým článkom tejto knihy bola postava Kate. Nezáživná, miestami hlúpa, s množstvom problémov. Autor akoby nevedel vytvoriť zaujímavú vyšetrovateľku, ktorá je relatívne bezproblémová, no viac sa mu zdá prínosné vytvoriť postavu, ktorá je nevyrovnaná, má problémy v rodine, v prežívaní, ktorá koná na vlastnú päsť a ešte aj hlúpo dôveruje a, samozrejme, nejakým zázrakom sa jej vždy všetko, ako sa hovorí, prepečie.

Robert Bryndza je skvelým autorom, ktorý aj v jednoduchosti dokáže opísať zložitosť, dokáže vytvoriť prostredie, ktoré "dýcha", postavy, ktoré sú skutočné, no v Deviatich brestov akoby to prestal byť "on". Jeho prostredie dýcha síce záhadnosťou, temnotou, no nevnáša do rozprávania žiaden cudzí element.

Jeho postavy začínajú konať nepremyslene, i napriek tomu, že sú to vycvičení policajti, ktorí vedia, čo sa môže a nemôže robiť.

Istým pozitívnym momentom v knihe sú rodinné vzťahy, či už tie pozitívne, v ktorých si jeden člen hľadá cestu k druhému, alebo tie menej šťastné, ktoré zachádzajú až do akejsi posadnutosti.

Bryndza mal skvelý nápad, no jeho využitie je menej než priemerné. Síce zachytáva lásku, odvahu, myšlienkové pochody svojich hrdinov, no na druhú stranu sa nevyhýba klasickým klišé veciam, ktoré nájdete v každej druhej lacnej detektívke a v každom prvom lacnom trileri. Taktiež je nastavený na akýsi modul "všetko hneď vedieť", v ktorom dodáva Kate asi nadprirodzené schopnosti, pomocou ktorých dokáže vyriešiť všetko hneď, z ničoho nič.

Nemôžem však tvrdiť, že autori chýba napätie, vyhrotené vzťahy, zauzlenosť, zaujímavý príbeh, no miestami sa akoby zamotal do spleti, ktorú vytvoril, a ťažko sa mu z nej dostávalo.

Deväť brestov je kniha, ktorá je slabšia od svojich predchádzajúcich, avšak nenájde si svojich čitateľov. I keď je to slabší odvar oproti jeho iným knihám, tak stále v nej môžete nájsť pozitíva - zobrazenie vzťahov, opis väzenského prostredia, vyšetrovanie. Len sa nedá od nej očakávať príliš...

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite tu.