,,Vedomosti zoslabujú strach predautoritami a posilňujú sebadôveru."
Mne osobne táto knižka bližšie priblížila obdobie masového vyvražďovania. Je o ľuďoch, ktorí utekali najrýchlejšie ako vedeli, ale aj o tých, ktorí v sebe našli škulinku k dobrosrdečnosti prekrytú tonou strachu a podali pomocnú ruku, tomu, kto ju potreboval aj v riziku.
Príbeh tejto autorky vám naženie zimomriavky. Budete chcieť čítať rýchlejšie i pomalšie zároveň. Preskočiť tie hrôzy vojny aj vedieť viac. Opisuje život pred útekom, na úteku, dolapenie, práce v táboroch, mnohé utrpenie a nesváry, nepokoj doby, krutosť, lakomosť, nádej a beznádej, spásu...
,,Prečo pašuješ?"
,,Pre mesiac a hviezdy a pretože poznám miesta, po ktorých pod nimi ešte nikto okrem mňa nechodil."
Je mi jasné, že pre autorku sú to živé spomienky, ktoré nebolo ľahké spojiť do 400 strán. Zaujímavým obohatením a prehĺbením myšlienok bol aj rozhovor s autorkou, ktorý sa nachádza na úplnom konci.


Príbeh sa častokrát zamotával. Mne osobne hlavne na začiatku, kde autorka popisuje prostredie, v ktorom vyrastala a hlavne ľudí, ktorých stretávala. A že tých ľudí tam vystupovalo požehnane. Veľa vecí ma v knižke prekvapilo, nielen veľa postáv, ale aj veľa miest. Konkrétne veľa pracovných táborov, ktoré navštívila Iboja. Ale aj to, že so sestrou zostali spolu. Ako bojovali o život, a to nielen ten svoj...
Je ťažké hodnotiť knižku, ktorá neklame, ktorá vie viac ako vy a ktoré opisuje obdobie ktoré ani níhodou nie je výplodom fantázie. Veľakrát som si chcela zavriež oči a nehľadieť na to, čo sa deje. Knižka nielenže vyzerá tučne, ona aj je tučná a to, čo je v nej je ešte tučnejšie a obsiahlejšie. Trpkejšie a úprimnejšie...
,,Ak si smrť vyberá, tak si vyberá zle."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára