nedeľa 9. septembra 2018

Rašelinisko - Susanne Jansson (recenzia)

Rašelinisko, močiare, vlhko, hmla, prízraky, záhadné zmiznutia, smrť, tajomstvá, obety, povery.

Toto všetko v jednej knihe. Desivé, no zároveň príťažlivé. Veď kto nemá rád záhady, tajomstvá, nevysvetliteľné javy?

Mossmarken - mestečko na okraji rašeliniska, kde v dávnych časoch ľudia nechávali bohom obety. Miesto, kde mizli ľudia, no nikto tomu nedával príliš veľkú váhu. Až na niektorých.

Natália. Dievča, ktoré v tomto kraji vyrastalo, no po tragédii, ktorá sa udiala v jej živote, sa odsťahovala. Teraz sa však vracia a začína pracovať na svojom výskume.

No minulosť sa vracia a Natália sa ocitá zoči-voči udalostiam, miestam, ktoré jej pripomínajú jej starý život. Navyše sa nájde muž, ktorý je v bezvedomí s vreckami plnými zlata - presne ako pradávne ľudské obety. Vie Natália pravdu alebo sa ju len snaží nájsť? Ako nás poznačí detstvo? Čo dokážu nevinné detské hry? Je všetko pravda ? Či je všetko len ilúzia? Má Natália niečo spoločné s miznutím ľudí? Alebo vie niečo viac?

Námet dobrý.
Príbeh fajn.
Spracovanie zlé.
Štýl písania veľmi čitateľný.
Celkovo? Priemerne až podpriemerne dielo.

Autorka nám ponúka skvelý príbeh plný záhadných udalostí, ktoré so sebou nejako súvisia. Príbeh, ktorý sa odohráva na zradnom mieste vo vás hneď vyvolá záujem a máte nutkanie sa dozvedieť viac.

Vyšetrovanie, tajomstvá, minulosť sa skvele prepletajú, vyvrcholenie deja bravúrne, ale po prečítaní ostal vo mne nejaký skľúčený pocit: Toto bolo všetko, čo autorka dokázala? Akosi som prestala veriť jej príbehu už v polovici a príbeh ma začal nudiť. Niektoré pasáže boli zbytočné, bolo tam viac odbočiek, ktoré ale napriek tomu skvele dotvárali atmosféru a dynamiku deja.

Postavy boli neutrálne. K žiadnej som si nevytvorila nejaký citový vzťah, väzbu, že by ma jej život nejakým spôsobom zasiahol. Bola som ako nezúčastnený pozorovateľ, ktorého sa nič v knihe netýka a ani ho to nezaujíma. Po čase ma prestal zaujímať aj dej, ako všetko skončí, či sa niečo vyrieši.

Síce autorka využila viac-menej príbeh, ktorý bol predvídateľný, aj tak to skvele opísala a ja som až do konca nevedela, kto je za tým všetkým. Kniha sa čítala veľmi ľahko a rýchlo, no napriek tomu si ma nezískala. Miestami som mala skôr pocit, že by som bola rada, keby táto kniha neskončila a neprišlo by sa na to, či to boli ozaj nadprirodzené bytosti, alebo obyčajní ľudia.

V knihe je vykreslené priateľstvo, rodičovská láska (miestami až posadnutosť), smútok, hnev, tajomstvá, bolesť, strach. Autorka však s vašimi citami narábať nevie, a tým pádom s vami nové zistenia a tajomstvá nič neurobia.

Áno, táto kniha nebola nič pre mňa. Prišlo mi to príliš rýchlo napísané, ale zas musím uznať, veľmi čitateľné. Autorka má svoje medzery, ale dokáže napísať knihu, ktorá má rytmus, dynamiku. Síce vás časom začne nudiť, ale na konci sa to dá opäť do tej hladiny, ktorá je vyhovujúca.

Nemôžem tvrdiť, že kniha je vyslovene zlá, pretože príbeh je sám o sebe dosť dobrý a niekomu sa páčiť môže. Ako oddychové čítanie, nie príliš náročné na vnímanie, je kniha ideálna. Ak však od nej budete očakávať príliš veľa, tak vás sklame.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Objednávajte tu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára