Normálni ľudia - Sally Rooney (recenzia)

"Nikto nedokáže byť celkom nezávislý od druhých, tak prečo to nevzdať, pomyslela si, rozbehnúť sa opačným smerom, spoliehať sa vo všetkom na iných, nechať ich, aby boli závislí od vás, prečo nie?" (s. 243)

Connell a Marianne pochádzajú z jedného malého mestečka na západe Írska.
Connell je v škole obľúbený, zatiaľ čo Marianne je samotárka.
Ona je z bohatej rodiny a on vyrastal bez otca a jeho matka je upratovačka.
Jedného dňa však nadviažu rozhovor, trápny, ale spustí obrovskú lavínu, z ktorej sa len tak nedostanú.

Normálni ľudia je kniha, ktorá spustila milióny emócií po celom svete. Autorka vyhrala cenu Costa Book Awards za najlepší román roku 2018 a bola nominovaná na The Man Booker Prize 2018. Asi to už svedčí o tom, že táto kniha nebude taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Jej štýl je netradičný, nakoľko nepoužíva priamu reč, čiže žiadne úvodzovky, a to nepoužíva príliš veľa autorov. Prehovory jednotlivých postáv musíte teda vnímať o to viac, aby ste im porozumeli a vedeli, kedy končí jeden a začína ten druhý.

"Keď je s ňou osamote, je to ako otvoriť dvere od normálneho života a potom ich za sebou zavrieť." (s. 14)

Connell je mladý chalan, obľúbený v škole, ktorý nemá núdzu o dievčatá, ktoré by s ním chceli niečo mať. Pohybuje sa v skupinke takzvaných alfa-samcov, človek by si pomyslel: život gombička.
Vo svojom vnútri však vedie kruté boje. Boje, ktoré sa týkajú toho, že nemá dostatok peňazí, nepochádza z najlepšej rodiny, bojí sa toho, že niekto zistí, že nadviazal kontakt s Marianne, no pritom si neuvedomuje, že by to zrejme asi nikoho nezaujímalo. Alebo?

Marianne je utiahnuté dievča z bohatej rodiny. Ideálny život, no jej samota nie je dôsledkom toho, že sa nechce dostávať do kontaktu s ľuďmi, ale jednoducho nenachádza odvahu čeliť ich problémom, keď sa sama stretáva s tými svojimi. Denno-denne musí čeliť nie príliš ukážkovej matke, ktorá nejaví o ňu príliš veľký záujem, a zároveň čelí aj svojmu bratovi, ktorý si k nej hľadá veľmi ťažko cestu.

"Moc, ktorú má nad ňou, tá extatická túžba vyhovieť mu, ju blažene gniavi." (s. 219)

Títo dvaja zdanlivo obyčajne neobyčajní ľudia nedokážu byť spolu, ale ani bez seba. Akosi v sebe hľadajú nejaký ideál pokoja, keď všetko zapadne na to správne miesto, a oni sa môžu konečne zhlboka nadýchnuť.

Po strednej škole sa všetko zmení a ich cesty sa rozídu. Je im však určené, aby boli spolu?
Na vysokej sa opäť stretnú a zas začína úplne iný scenár s vymenenými pozíciami.

Príbeh plný lásky v jej najkrajších, najhorších, ale zároveň aj najtajomnejších podobách, o priateľstve, ktoré zdolá všetky prekážky, o ľuďoch, ktorých vzdialenosť a opätovné priblíženie slúži na lepšie spoznanie, o tom, čo je a nie je normálne, o tom, aký je priestor medzi sexom a mocou, tendenciou zraňovať a byť zraňovaný, psychické či fyzické zraňovanie, túžba milovať a byť milovaný, túžba nájsť sa vo svete a zároveň stratiť.

"A čo ty, máš niekoho? vyzvedá Marianne.
Ani nie. Nič vážne.
Užívaš si slobodu.
Však ma poznáš.
Kedysi som ťa poznala.
Connell zvraští čelo. Nepreháňaš? Až tak som sa za tých pár mesiacov nezmenil.
Ani ja. Vlastne, ja som sa nezmenila vôbec." (s. 112)

Unikátna láska zmiešaná s priateľstvom, ktorú ani vzdialenosť či nepochopenie nedokáže rozdeliť. I keď sa im pod nohy posúvajú prekážky, snažia sa ich bilancovať a udržať sa na hladine. Kde je však tá požadovaná výška hladiny, aby nám všetko nepretieklo a nezalialo všetko, čo sme doteraz budovali?

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj tu.