štvrtok 2. apríla 2020

Melmoth - Sarah Perry //recenzia

Táto knižka je trošku mimo môj žáner. Mimo môj záber. Aj napriek tomu som sa tešila, že si prečítam niečo nové. Temný gotický román? Chcela som sa báť, chcela som byť zvedavá, chcela som spoznať viac.

Bohužiaľ, moc mi teda nesadla, aj keď bola originálna a určite má čo povedať.

Obálka knižky je dokonalá. Tajomne opisuje nádych celej knižky. Je tmavá, miestami zažiari. Samotný tajomný názov vám napovie, že knižka nie je len taký obyčajko, ale skrýva niečo veľké. Áno, my ženy naháňame strach. :D Na prvý pohľad som sa do nej zamilovala. Na ten posledný som ju však odložila oveľa viac sklamaná ako nadšená.

Knižka má úžasnú atmosféru. Nie úžasnú, akú by som chcela každodenne zažívať na vlastnej koži. Ale perfektne kopíruje nádych celého románu. Je ťažká a dusivá. Ako hmla. Nič nevidíte jasno a žiadna okolnosť nedáva zmysel. Dokonale doplňuje samotný obsah. Okolnosti, ktoré ju dotvárajú sú šokujúce a prinášajú obavy.

Dokonca aj Praha ako dejisko príbehu bola očarujúca aj takto nadiaľku. Aj keď knižku čítate v pražskom metre ;) O to viac vzrušujúcejšie.

Autorka dáva málo priestoru postavám. Skôr sa sústredí na dlhočizné opisy a hlavne psychologické analýzy postáv. Zameriava sa na ich vnútro. Čo nie je ani tak zlé, pretože knižke sa to hodí, skôr je v nich ľahké sa stratiť a zabudnúť, o čo vlastne ide.

Konanie postáv je častokrát nelogické. Ich hlavy ani telo zrazu nepracujú ako by mali. Melmoth ich teda mätie doslova a je to vidieť na ich reakciách a rozhodnutiach.

Hlavná hrdinka Helen je rozumná osoba, ktorá včak nemá moc priateľov, avšak jej hriechom poznačené konanie z nej robí trošičku bláznivú osobu. Úprimne, ani sa nečudujem, že je taký samotár. Tiež by som sa jej v reálnom svete vyhýbala. Aj jej priatelia, alebo skôr ľudia, ktorí sa jej priplietli do cesty a nejakým dočinením hneď nezmizli, neboli teda stelesnením racionalizmu.

Knižka sa sama o sebe čítala veľmi zĺhavo. Aspoň mne. Čo teda ale nedávam za vinu autorkinmu štýlu písania, ale skôr sama sebe. Bola chyba nosiť si ju so sebou a každé ráno si z nej čítať pri ceste do práce alebo do školy, pretože to boli iba krátke úlomky, ktoré som nechápala ako celok. V tento rušný čas, keď už som mala viac času sadnúť si ku knižke, našla som si na ňu čas a jednoznačne som videla rozdiel. Začala sa mi máličko páčiť. Avšak pretrvával môj menší odpor od začiatku. Už som si ju nevedela tak osvojiť.

Ja sa ospravedlňujem za môj strohý názor, verím, že knižka mnohým z vás učarovala a atmosféra vás tak strašne nevytáčala ako mňa. Možno však niekedy budem mať čas a pustím sa do nej znova a svoje dojmy zmením. :) Koniec koncov, veľa aspektov sa mi skutočne zapáčilo.

Za knižku by som sa chela poďakovať sieti kníhkupectiev PantaRhei. Objednávajte tu :)

- Veronika - 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára