Krajina ľadu : Eowyn Iveyová (recenzia)

Možno má človek od narodenia v srdci zakorenené zlo, lebo inak by nedokázal páchať také zverstvá. (s. 399)

Eowyn Iveyová debutovala s románom Dcéra snehu, ktorý som, žiaľ, nečítala, takže nemôžem jednotlivé knihy porovnávať a písať o kladoch či záporoch jednej a druhej. Preto sa Krajina ľadu stala mojou premiérou autorkinho štýlu a zrejme aj preto sa mi tak veľmi páčila.

Anotácia láka svojich čitateľov na dobrodružstvo, príbeh lásky a prežitia, ktorý je tajomný, ľahko plynúci a krásny. V zime roku 1885 sa podplukovník Allen Forrester vydá na expedíciu s malou skupinkou mužov: proti prúdu zamrznutej rieky Wolverine, do vnútrozemia panenskej, neskrotenej Aljašky. Doma, presnejšie v kasárňach, ho čaká tehotná manželka Sophie, ktorá by radšej brázdila tajomnú prírodu spolu s ním. V tamojšej spoločnosti je neraz konfrontovaná stereotypmi a chápaním ženského údelu. Popri ťažkých mesiacoch, ktoré ju vystavia veľkej skúške, musí nájsť v sebe vieru, odvahu, znovu objaviť skrytú krásu a nájsť vytúžené šťastie.

Premýšľam, či vôbec existuje niekto, koho život je samý ples, pekné šaty a hodváb, lebo mám pocit, že utrpenie nepozná triedu ani hodnosť, pohlavie ani vek, a každý z nás čelí vlastným démonom. (s. 218)

Celý dej príbehu sa odohráva prostredníctvom denníkových záznamoch dvoch protagonistov. Kým jeden objavuje prírodu, Indiánov a nadprirodzenosť, druhý sa púšťa do dobrodružstva v podobe nového trávenia času. 

Popri denníkových záznamoch sa však odvíjajú aj listy zo súčasnosti, hlásenia o postupe počas expedície veliteľstvu, ústrižky z novín a kníh, fotografie či ilustrácie. Celá táto škála rôznych textov a obrázkového materiálu vytvára dokonalý súlad, ktorý je pekne prepletený, navzájom na seba nadväzuje a podčiarkuje celkový efekt z prečítaného.

Láska sa v nás zrodí preto, lebo si predstavíme spoločný život. Zosobášime sa. Budeme sa spolu smiať a tancovať. Budeme mať deti.
Keď sa tie predstavy zrútia ako domček z karát, čo sa stane s láskou? (s. 216)

Krajina ľadu je príbehom o prežití, brázdení novej krajiny, o pokroku, odvahe, zúfalstve, strate, nadprirodzených udalostiach, tajomných Indiánov, o civilizácii, náboženstve, minulosti, ktorá presahuje do prítomnosti, o rešpektovaní druhých, ale aj o smrti, vtákoch, fotografii, priateľstve, slzách, sile a nádeji.

Toto krásne dielo je veľmi špecifické, v pozadí sa jemne vinú vlákna, ktoré môžeme len ťažko uchopiť a pochopiť. Celý príbeh sa síce zameriava na tehotnú Sophie, ktorá je vystavená skúške života, na Allena, ktorý sa snaží udržať živým a priviesť expedíciu do úspešného konca, spolu s ďalšími zaujímavými postavami, ale zároveň aj príbehom ich rodiny či Indiánov, ktorých život nám príde niekedy nepochopený a zvláštny. Táto jemná sonda do ich zmýšľania, zvykov a tradícií je v texte krásne prepojená aj so Sophie, ktorá je niekoľko kilometrov vzdialená od nich. 

Všetko má v deji svoje miesto, všetky udalosti sú akýmsi spôsobom prepletené a zúfalo dávajú pocítiť postavám ich nadradenosť. Skúšajú ich intelekt, schopnosti, dôveru, myseľ, ale hlavne emócie, teda lásku, ktorá ich vedie na ceste do pozoruhodných dobrodružstiev, ktoré aj tak sa jedného dňa spoja a prekonajú všetko.

Dá sa vzkriesiť niečo polomŕtve, nahnité a skazené? Nájde si panenský duch tohto kraja cestu do môjho vnútra?
Koho mám prosiť o odpustenie? (s. 401)

Eowyn Iveyová sa nezdráha používať detailné opisy, vytvoriť silné charaktery a priniesť do deja mágiu, čary a povery, ktorými sú tak známi Indiáni. Zároveň však nezabúda aj na problémy civilizácie: život žien v spoločnosti, tajomné koníčky, alkoholizmus, zlé životné rozhodnutia a páchanie násilia či zla, zvláštne priateľstvá, ľudí s rôznymi osudmi, zlatokopectvo či pokrok v lone prírody, ktorá nám má ukázať svoje čaro. Otázka znie, kam až sme schopní zájsť, aby nás niečo neviditeľné zastavilo a donútilo nás premýšľať...

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Fortuna Libri. Knihu kúpite aj na ich stránke.