Mexická gotika : Silvia Moreno-Garcia (recenzia)

Poznáte ten pocit, keď sa kniha počas prvých sto či dvesto strán rozbieha, potom vás však úplne pohltí a nasleduje grandiózne finále? Tak Mexická gotika nie je ten prípad.

V rámci všetkých recenzií idem proti prúdu a táto kniha nebola mojou šálkou kávy. Dej sa odohráva počas 50. rokov 20. storočia v Mexiku. Noemí, dcéra z bohatej rodiny, si vychutnáva život plný zábavy a nevinného flirtovania. 
Jedného dňa však dostane list od svojej milovanej sesternice Cataliny, ktorá žiada o pomoc. A tak sa Noemí rozhodne ísť do osamoteného sídla na vzdialenom mexickom vidieku, ktoré sa riadi množstvami pravidiel, s ktorými Noemí sa ťažko vyrovnáva, a ktoré si svojou atmosférou naplno podmaňuje jej myseľ. 

Záhadný dom má množstvo tajomstiev a aj ľudí, ktorí Noemí neprijímajú zrovna nadšene. Sesternicin manžel je príťažlivý, no súčasne chladný. Jeho otec je patriarcha, fanúšik eugeniky, ktorý však trpí chorobou, ktorá podmaňuje každého člena v domácnosti. 

Popri spoznávaní domu a jeho obyvateľov si Noemí postupne vytvára sympatie k najmladšiemu členovi skazenej rodiny, ktorý jej ako jediný dokáže pomôcť, pretože Vysočina nedovolí nikomu opustiť jej priestory.

Autorka zo začiatku knihy začala zľahka opisovať situáciu a ako čitateľka som očakávala postupnú gradáciu. Tá sa pomalým tempom stupňovala, ale už v tretej tretine knihy vygradovala do pointy, ktorá bola pre mňa nezaujímavá a... divná?

„Každé miesto je stvorené pre lásku,‟ zaprotestovala.
„Nie toto miesto a nie my. Môžeš sa pozrieť o dve až tri generácie späť, tak ďaleko, ako chceš. Lásku nenájdeš. My nie sme schopní lásky.‟

Ťažko sa zbaviť väčšej subjektivity v hodnotení tejto knihy, pretože so všetkým som mala problém. Pointa bola hrozná, opisy prostredia nedostatočné, ani opisy, ktoré mali čitateľa zmiasť, neboli dostatočne chaotické, aby vo mne vyvolali záujem. Celkovo by som asi knihu hodnotila so spoilermi veľmi negatívne, preto len poviem, že to bolo úplne scestné, vôbec ma nič neprekvapilo, nevytvorilo vau efekt a nedonútilo ma zamyslieť sa nad všetkým.

Recenzenti sľubovali horor či nechutné scény, dokopy v celej knihe bola AŽ jedna nechutná scéna. Hororové prvky sa úplne stratili v nedokonalo opísanom chaose. Priznávam, že mi v závere knihy odbiehali myšlienky, no ja som sa k miestam v knihe (opisom) nevracala, pretože stále autorka točila úplne o tom istom, dej zbytočne naťahovala a keby z tejto knihy urobila poviedku na pár strán, tak celá tá jej pomyselná pointa by bola zachytená.

Aby som však nebola úplne znechutená, tak musím oceniť opisy postáv: tie, ktoré boli hlúpe, nechutné, zvrátené, tie čitateľ neznášal, tie, ktoré symbolizovali nie príliš skazený svet, tak tie boli sympatické a fandila som im. Zároveň oceňujem asi najviac postavu Francisa, ktorý nebol krásny, dokonalý, úžasný a ctižiadostivý, ale mal tú správnu auru, ktorá priťahovala.

Ak by som mala knihu zhodnotiť z odstupu, tak v nej nájdete tajomstvá, vzdelanie, šialenstvo, tinktúry, nadradenosť, manipuláciu, strach, odvahu, hororové prvky (ktoré neboli až také hororové, ale tvárili sa tak), blúznenie, námesačnosť, tajomné sny, dom, ktorý akoby dýchal, pohybujúce sa steny, skazená rodina, nepriaznivé podmienky, tajomná minulosť a zlé, skazené postavy, ktoré sa riadia nezmyselnými pravidlami.
Ak knihu budem hodnotiť subjektívne, tak má nedotiahnuté detaily, zbytočné opisy bez emočného náboju, nezapamätateľné postavy, pointu, ktorá nezaujme, nevyrazí dych, ťažko si udrží pozornosť a po jej prečítaní čitateľ ostane šťastný, že toto utrpenie skončilo, pretože to bolo celé zle, od postáv, prostredia až po dej, pointu a celkovú situáciu. Možno to malo potenciál, ale autorka to uchopila príliš pomaly, potom zrýchlila, pritom nezamotala čitateľa, ale samú seba.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Grada Slovakia. Knihu kúpite aj na ich stránke.