I keď v slovenčine vyšla preložená autorkina druhá kniha, tak nemôžete zabudnúť na jej debut. Ide opäť o nevšednú knihu, ktorej chýba rozlíšená priama reč, čo teda evokuje v čitateľovi zvýšenú pozornosť, dôraz sa síce kladie na vzťah štyroch hlavných postáv, ale tento vzťah je nesentimentálny, niekedy sa síce priblíži k preukázaniu citu, ale všetko vráti do roviny neutrality, ktorá z knihy robí pozoruhodnú zmes ľudských osudov, rozhovor a túžob, ktoré pramenia v každom z nás, či sme už sentimentálni, alebo nie.
Najprv som si uvedomila, že zomriem, potom že zomrú všetci ostatní, a nakoniec, že aj vesmír čaká tepelná smrť. Tento nekonečný myšlienkový pochod bol príliš veľký, aby sa vošiel do môjho tela. (s. 159)
Dej sa hlavne krúti okolo dvadsaťjedenročnej Frances, ktorá je chladná pozorovateľka a svoje city nedokáže prejaviť. Jednak aj preto, lebo niekedy absentujú, ale jednak aj preto, lebo najlepšie sa jej vyjadruje pomocou slov, ktoré napíše. Spolu s jej najlepšou kamarátkou Bobbi, s ktorou istý čas tvorili pár, chodí na rôzne vystúpenia, kde prednáša svoje básne.
Na jednom takomto podujatí spozná aj Melissu, ktorá je vydatá za herca Nicka, ktorí síce žijú v luxusnom dome, pozývajú tieto dve mladé slečny na rôzne oslavy plné alkoholu, jedla a nádhery, ale ich súkromný život značne stojí už dlhší čas na jednom mieste.
Pokým Bobbi vidí v Melisse ideálnu priateľku, ktorá im ponúka nový pohľad na život, Frances sa cíti akosi na okraji, čo ju zblíži s Nickom. Jej uzavretá povaha naráža na jeho komplikovanú povahu a rovnako vytvára komplikácie aj v jej vnútri, keď si začína uvedomovať svoju zraniteľnosť a potrebu nežnosti, či uvedomovania si citového dozrievania.
Niektoré veci zažijete skôr, ako ich pochopíte. Nie všetko je možné analyzovať. (s. 294)
Klásť na prvé miesto tohto debutu sentiment by bolo nanajvýš odvážne, pretože jeho dôležitosť je na úplnom minime (hlavne v prvej časti). Hlavní predstavitelia, ktorí sa ocitnú v akomsi kruhu, sa navonok prejavujú veľmi uzavreto, no napriek tomu aj otvorene, pretože sa neštítia rôznym netradičným podobám lásky, vytvárajú si komplikácie a myslia si, že sa všetko akosi jedného dňa dostane do toho správneho bodu.
I keď nie je v knihe značne citeľný, tak môžeme ho ako čitatelia neisto zaznamenať v postave otca, ktorý prepadá alkoholu, v postave Frances, ktorá počas deja postupne odhaľuje svoje zdravie, a jej zamýšľanie sa nad budúcnosťou, ktorá je neistá.
Autorka počas celého deja narába s jazykom necitlivo, ale pritom inteligentne. Jej štýl je zaujímavý, občas chaotický, bez kúsku citu, ktorý je však hlboko skrytý niekde na pomedzí, ktoré čitateľ musí objaviť. Nevera sa neberie ako nevera, ale akýsi čin, ktorý zbližuje ľudí a dovolí nahliadnuť do ich vnútra, duševnej podstaty.
Počas celého čítania som si hovorila, že táto kniha rozhodne nie je nič pre mňa, no vtedy, keď to nečakáte, vás zasiahne taká silná emócia, že podupe všetky vaše dohady či myšlienky, nedovolí vám viac premýšľať, iba vás stiahne ničivou vlnou, po ktorej si budete prosiť viac. Viac lásky - lesbickej, manželskej, kamarátskej, nezmyselnej, rodičovskej, zvrátenej, zabudnutej, do neba volajúcej, posadnutej. A tá posadnutosť blízkeho človeka, dotyku od osoby, ktorá sa zapísala do vášho života navždy, sa stane odrazu aj vašou a všetko zapadne do seba - vy už len na konci toho všetkého zopakujete Poď si po mňa.
Odkedy ma miluješ? opýtala som sa.
Myslím, že odvtedy, čo som ťa stretol. A keby som chcel mudrovať, tak poviem, že ešte predtým.
Urobil si mi obrovskú radosť.
Vážne? To je dobre. Chcem, aby si bola šťastná.
Aj ja ťa milujem.
Pobozkal ma na čelo. Vyslovil to s ľahkosťou, ale v jeho hlase som počula cit, ktorý ma dojal. Dobre, odvetil. Už si si vytrpela dosť. Odteraz buďme iba šťastní. (s. 217)
>Sima<
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme Albatros Media. Knihu si kúpite aj na ich stránke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára