štvrtok 10. decembra 2020

Lovec - Arne Dahl (recenzia)


Grada nás permanentne zásobuje s novinkami, ktoré doslova na vás kričia, aby ste si ich prečítali. Ako milovník detektívnych sérií, ktoré vychádzajú pod značkou Cosmopolis, som sa nechala zlákať aj na túto knihu.

Ako prvé, čo môže čitateľ oceniť, je to, že vyšetrovateľ nie je jeden, ale rovno dvaja. Nejde zrovna o niečo typické, okolo nich sa, samozrejme, vyskytuje mnoho iných ľudí, ktorí im pomáhajú, ale do pátrania sa púšťajú dva subjekty, ktoré sú niečím špecifické.

Ako druhý bod, ktorý zaujme, je dej a spôsob vyšetrovania, či toho, ako sa všetko okolo postáv deje. Autor stavil na neobohratú tému, ktorá vniesla niečo nové, čo recipienta určite zaujalo.

Ide o vyšetrovania zmiznutia pätnásťročnej Ellen a jedine Sam Berger si myslí, že toto zmiznutie predznamenáva nového sériového vraha, ktorý je nielen nevypátrateľný, ale nebezpečný, zákerný, no pritom tak známy, až ho to ženie do myšlienok, na ktoré chcel zabudnúť. 

Pri tom všetkom na povrch vyplávajú démoni minulosti a žena, ktorá sa objavuje na každom mieste činu, si začína postupne získavať jeho pozornosť. A možno to bol jej zámer...

Lovec je pozoruhodná kniha aj v tom, že sa dej začína hneď od prvej strany, kapitoly sú naznačené dátumom a aj presným časom. Celé dielo sa zameriava nielen na hľadaní sériového vraha, ale aj spoznávaní minulosti, ktorá postupne načahuje prsty za hlavnými vyšetrovateľmi a ktorá možno súvisí aj so zmiznutiami niekoľkých dievčat. 

Dej je síce nabitý akciou, ale priestor na hlbšiu analýzu postáv je značne obmedzený, ponúka pohľad na minulosť a na prítomnosť, ale ich psychické prežívanie, ich psychické "ja" je niekde skryté, málo preukázateľné a často zastreté tajomstvami.

Nové spôsoby vyšetrovania a nová téma celého zločinu sú určite prvky, ktoré túto knihu posúvajú dopredu. Avšak občas obsahuje aj nejasné a neurčité odhalenia, ktoré sú síce známe postavám, ale čitateľ v tom istý čas tápe.

Po kapitolách, ktoré sú prešperkované do detailov, sa autor rozhodne koniec využiť na úplné maximum, aby z celého príbehu vyťažil maximum a donútil čitateľa, aby sa začítal aj do druhej časti (respektíve čitateľova zvedavosť narastie až na toto pomyselné a potrebné maximum).

V závere podotknem už iba to, že autor má rozhodne tendenciu vypracovať výborné dielo, pretože využíva také techniky písania, ktoré sa tak často nevidia (alebo som ich ja neobjavila). I keď obaja vyšetrovatelia majú isté záľuby, rodiny či osudové stretnutia, autor ich ponúka len na okraj (čo zas môže rozvinúť v ďalších častiach). 
Lovec vám určite má čo ponúknuť, až mu uveríte absolútne všetko, necháte sa vtiahnuť do celého príbehu, dokým z vás nevyžmýka úplnú pozornosť.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme grada.sk Kúpite si ju aj na ich stránke.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára