Myslím, že túto knižku ani netreba predstavovať. Mnohí z vás ju už určite čítali, to len ja som opäť raz pozadu a musím všetko doháňať. No... radšej neskoro ako nikdy.Nový frak knižke pridáva na dôležitosti. Je to ozaj naliehavosť jej elegancie. Osud pri prvom pohľade. Samozrejme, minulá verzia bola o niečo praktickejšia, ale v poličke je táto stopercentne nenahraditeľná.
Knižka sa aj napriek ťažkosti, ktorú skrýva, číta úžasne jednoducho. Číta sa skoro sama. Aj keď je príbeh tvorený menšími príbehmi, ktoré nie sú chronologicky radené, je tak návyková, že po prvej kapitole knižku odložiť nesmieme. Musíme pokračovať v čítaní.
Hlavná postava, zaklínača, Geralta je ozastný skvost. Ako chlap pôsobí z knižky sympaticky, neohrozene, cieľavedome, inteligentne a rozvážne. Neľaká sa, neuteká, neodvráva, vždy má na všetko odpoveď, nenechá sa zaskočiť, nevzdáva sa, premýšľa, nie je zbrklý, všetko si vždy premyslí, aby ho nič nemohlo prekvapiť. Aby sa nič nemohlo pokašľať. Určite by to bol tiež veľký fešák. Predstavovala som si ho ako vysokého, urasteného, príťažlivého, zamračeného zabijaka, ktorý dokonale ovládal svoje remeslo, ničoho sa nebál a mal skvelé reakcie. Aj keď sám o sebe nepôsobil bohvieako veselo alebo optimisticky, mal trefný zmysel pre tie správne odpovede a komentáre. Geralt pôsobí nepremožiteľne, ale neozaobíde sa bez pomoci.
,,Lebo neverím v menšie zlo."
Jeho liečiteľka, možno priateľka a možno nie, je tiež svojskou postavou. Šéfka kláštora s ostrým jazykom a zmyslom pre spravodlivosť. Ošetruje ho a pripravuje mu arzenál na cesty. V celom príbehu pôsobí ako Geraltova kotva. Ale je v tom čosi viac, čo zistíme v ďalších pokračovaniach, cítim to.
Jeho priateľ, umelec, Blyskáč bol tiež pekný kvietok. Aj keď bol v ich dvojici ten ustráchanejší a menej zručný do boja, mal talent získať si ľudí. Alebo si ich pohnevať, pravdaže. Všetko vedel, všade bol a každého poznal. Cestovateľ básnik, skladateľ, hudobník. Ustráchaný realista s hlavou vo svojich básňach. Avšak bol skvelým parťákom. Toto bola tá smiešsnejšia postava.
Príbehy o Geraltových víťazstvách a nástrahám boli plné akcie, autor sa nepatlal so žiadnymi nudnými a siahlodlhými opismi a myšlienkami. Rozhovory boli strohé a vecné. Vzťahy medzi postavami boli zvláštne prepletené, ale čitateľ sa nemusí báť, že by o niečo prichádzal, preto autor myslel na všetko a všetky fakty a škúlinky neskôr objasnil v ďalšom a v ďalšom príbehu.
,,V každej rozprávke je zrnko pravdy. Láska a krv. Obidve majú veľkú moc. Mágovia a mudrci si nad tým lámu hlavu celé roky, ale neprišli na nič, iba na to, že láska musí byť naozajstná."
Dozvedáme sa o krajine, ktorou Geralt putuje, o rôznych ľuďoch na rôznych funkciách s rôznymi úmyslami. Čím ďalej, tým viac sa dozvedáme aj o Geraltovom detstve, o jeho ceste k remeslu a k tomu, aký je teraz. Cez jeho rozhovory s koňom alebo s mĺkvou mníškou. Toto sú veľmi zaujímavé ommenty. Len rieka nekontrolovaných myšlienok.
V Zaklínačovi nechýba krv, meče, problémy, dynamika, ani milostné zápletky. Čitateľ sa dozvedá viac a viac a aj keď sám nevie definovať, čo vlastne hľadá a čo potrebuje poznať, autor mu dá odpovede hneď v zápätí.
Rovnako mám kamarátov, ktorí mi odporúčali aj seriál aj hru. Kto by chcel, môže sa na Witchera pozrieť zo všetkých uhlov. Ja som, samozrejme, zástankyňa knižnej verzie :D
- Veronika -
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára