Hlavný hrdina : Martin Petro (recenzia)

Čo je pravda a čo je fikcia? 

Valter Vinter je vášnivý spisovateľ, ktorý napísal dokonalú knihu a mal s ňou veľký úspech... Úspech sa však rovná peniaze a Valter sa im čoraz viac oddával, až im úplne podľahol. A to hlavne alkoholu. Po siedmich rokoch sa konečne vracia k písaniu, aby vytvoril dielo, ktoré prekoná aj jeho samotného. Dokázal by však začať sám od seba, keby mu niekto neznámy neposúval najskôr nevinné odkazy, no potom čoraz horšie vyhrážky? A čo vlastne z tohto všetkého je skutočnosť a čo fikcia? Kde je tá pomyselná čiara  medzi odžitým a vymysleným? Je možné, aby sa autor stratil vo svojom príbehu a stal sa tak vlastným hlavným hrdinom?

Martin Petro vytvoril pozoruhodnú knihu s množstvom vedľajších motívov a s tým, že čitateľa vie dokonale zmiasť a zo svojho príbehu vyťažiť maximum. Jedno mu však chýba ‒ emocionálnosť. A tým súvisí aj akási uveriteľnosť...

Čitateľ má možnosť nahliadnuť do života, môžeme povedať, stroskotaného spisovateľa, ktorému sa začne vyhrážať verný fanúšik, svoj žiaľ utápa v alkohole, ale zároveň nadväzuje medziľudské vzťahy, i keď aj tie sú neraz problematické: správca, ktorý mu neustále dýcha na krk, pretože chce peniaze za nájom; tajomná krásna žena, ktorá je alebo nie je výplodom jeho fantázie; manažér, ktorý ho oklamal; tajomná suseda, s ktorou vedie siahodlhé dialógy o láske, živote, literatúre a o svojej osobnosti, či kamarát z večierky.

Síce autor neponúka príliš hlbokú sondu do ľudskej mysle ďalších postáv, bohato to zastupuje hlavná postava. Celá táto psychologická rovina, ktorá dosiahne na konci svoj úplný vrchol, je naozaj dobre premyslená, no čitateľ očakáva od nej nejaký dychberúci záver, ktorý síce nastane, ale chýba mu spomínaná emocionálnosť, čiže aj keď vás autor prekvapí, aj tak to na vás nemá žiaden vplyv... Autor niektoré otázky načrtne, ale neodpovie na ne, necháva ich v rúšku tajomstva, čitateľ však vyžaduje odpovede a vyžaduje od neho, aby všetko do seba zapadlo.

Napriek tomu, že mňa kniha neoslnila a nepriniesla ten úžasný „vau efekt‟, tak musím podotknúť, že čiastkové motívy boli veľmi dobre spracované a aj celá koncepcia diela, i keď ju autor nevyužil dostatočne a nevyhral sa s jazykom tak, ako mohol. Síce je kniha zmesou opisov a metafor, ale akoby aj tie boli miestami navyše. Nadviazanie vzťahu so staršou osobou z rovnakého vchodu, problémy s alkoholom a s vyhrážkami, rečové bariéry, nostalgia za 90. rokmi, ktoré boli plné strachu a mafie, istá dejová línia lásky, náhľad do minulosti, rýchla zmena všetkého naokolo, ľudské charaktery a hlavne ľudská psychika tvoria také to gro celého príbehu. 

Hlavný hrdina je zmes textov ‒ či už ide o hlavnú dejovú líniu, alebo o texty z novín či texty pripravovanej knihy a podobne. Táto zmes bola veľmi dobre skombinovaná a nútila čitateľa zamyslieť sa, nad všetkým popremýšľať. No v istých momentoch táto autorova „všehochuť‟ bola mätúca a odrazu tam bolo toho príliš (stávkovanie, násilie a podobne).

V konečnom dôsledku kniha nie je zlá, je čitateľná, zaujímavá a poriadne mätúca, čo je ale pozitívum, pretože autor sa vyhral nielen s postavami, ale aj s čitateľom. Jej hlavný problém tkvie iba v tom, že na čitateľa nezapôsobí to, čo číta, nijakým spôsobom v ňom nevzbudí emócie a to, na čo celý dej čaká, ho nakoniec neprekvapí. A to, že postava je naozaj nesympatická, umocňuje fakt, že ku knihe musíte pristupovať opatrne, bez očakávaní. Až vtedy dokážete odhaliť jej čaro.

>Sima<

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Albatros Media. Knihu kúpite aj na ich stránke. Oficiálne vychádza dnes, 14. 5. 2021.