piatok 17. februára 2017

Klasická literatúra ???

Čítam rôzne žánre. Od fantasy až po vážne knihy. Najviac však milujem klasickú literatúru, ktorá vždy pohladí po duši. Prinášam vám zopár stálic, ktoré zbožňujem a nedám na ne dopustiť. Samozrejme všetkých skvelých autorov som ešte nevyskúšala, ale postupne sa dostávam k autorom, ktorí sa určite stanú pre mňa kľúčoví.

Jednou z najobľúbenejších kníh, ktorá prináša do života čitateľa nový rozmer, je kniha od Oscara Wilda: Portrét Doriana Graya. Túto knihu milujem hlavne kvôli úžasným myšlienkam, ktoré sú tak reálne a tak skvelo prevedené, že je to zážitok až dych berúci. Román rozpráva o túžbe po večnej mladosti a kráse. Maliar Basil namaľuje obraz mladého, krásneho osemnásťročného Doriana, mladíka s krásnou tvárou a čistou dušou. Lord Henry však Dorianovi zdôrazňuje, že mladosť a fyzická krása sú pominuteľné, a nabáda ho, aby ich plne využil. Dorian jeho slovám podľahne a ostáva stále mladý a krásny, pritom jeho výčiny sa vyobrazujú na portréte. Kniha ponúka úžasný príbeh, ktorý odzrkadľuje čoho je človek schopný, aby bol navždy krásny. Jeho myšlienky. Ako sa čistá duša mladého, krásneho mladíka zmení na čiernu dušu túžiacu po mladosti a kráse.

Ďalšou mojou srdcovou záležitosťou je Parfum. Milujem tú knihu. Čakala som od nej kriminálny román, plný napätia. Áno, napätie tam bolo, ale bol to psychologický, dokonale prepracovaný román, ktorý vás prevedie svetom vôní lepšie ako hociktorá príručka. Hlavná postava sa volá Jean-Baptiste Grenouille. Tento chlapec, muž, sa narodil s úžasným darom - má dokonalý čuch, neobyčajnú pamäť a schopnosť analyzovať a kombinovať vône. Ako malý chlapec sa snaží analyzovať každú vôňu a zaúča sa u prominentného lekárnika. Grenouillova vášeň sa však zmení na posadnutosť a túžba vytvoriť dokonalú vôňu ho doženie až k vražde.

Tretia kniha je asi takou samozrejmosťou, o ktorej nemusím nič viac hovoriť. Je to Malý princ. Ja tú knihu milujem hlavne kvôli tomu aká je, ako na mňa vplýva, ako mi vie zlepšiť náladu, aká je reálna.

Štvrtou knihou z prózy je niečo zo slovenskej literatúry po roku 1945. Ako chutí moc je kniha z povinného čítania, takže nepokladám za veľmi dôležité vám tu písať dej, keďže zrejme ste už o tejto knihe počuli. V skratke je to príbeh o tom, akí sú ľudia, ako sa snažia byť najlepší, mať moc, pritom nevedia o čo prichádzajú. Nevedia, že strácajú rodiny pre niekoho, kto za to nestojí. Nevedia, že ich prejavy si ľudia dlho pamätajú, a taktiež ľudia vedia, keď niekto prekrúca svoje pôvodné názory, sľuby. Je to príbeh, ktorý sa nie každému bude páčiť. Ja som však v ňom našla isté čaro, ktoré mi ten príbeh urobilo zaujímavým. Život pred, počas a potom je skvelo vykreslený, vieme si dokonale domyslieť aké by to bolo, ako to bude.

Ďalšie knihy sú z poézie. Milujem poéziu, myšlienky, nálady lyrického subjektu ma vždy vedia preniesť do iného sveta. Zo slovenských autorov je to: Milan Rúfus, Laco Novomeský, Ján Smrek a na prvom mieste jednoznačne Miroslav Válek a jeho Jesenná láska, ktorá si ma pripútala k sebe.
Zo svetovej poézie je mojou srdcovou záležitosťou Walt Whitman a jeho Spev o mne. Tú knihu milujem, každý rok si ju musím prečítať.

A tretí literárny druh - dráma. Tam nemôžem nič viac povedať iba Shakespeare. Je to stálica, ktorá ma nikdy neopustí a ktorého zbožňujem a budem zbožňovať stále.

To by bolo odo mňa nateraz všetko, určite plánujem ďalšie skvelé klasiky prečítať aj v tomto roku, hlavne počas letných prázdnin. S určitosťou môžem však povedať, že každá klasika mi prirastie k srdcu, či je zlá alebo dobrá. Tieto knihy je iba malá čiastočka z tých, ktoré milujem. :)

>Sima<

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára