utorok 16. mája 2017

Povinné čítanie - Ktoré knihy stoja za prečítanie?

Asi to každý z vás pozná. Povinné čítanie. To neskutočné hovorenie si, že to zvládnete. Že sa nakoniec prekonáte a prečítate to. Ako to je s povinným čítaním na Slovensku ?

Čistá katastrofa! Knihy, ktoré rozhodne patria medzi tie, ktoré by ste si dobrovoľne neprečítali. A keď sa rozhodnete nakoniec si ich prečítať, tak je to nútené a neviete si tú knihu dostatočne užiť. Hlavne kvôli tomuto vám prinášam článok na povinné čítanie, v ktorom vám predstavím knihy z môjho pohľadu. Keďže táto téma je veľmi rozvinutá medzi študentmi, nejdem do nej zachádzať do hĺbky, iba sa jej okrajovo dotknem. Priznám sa, že aj mne občas robilo veľký problém sa do nejakej knihy z tohto zoznamu pustiť, pretože to, čo je nám dané, to nás neláka, pretože máme k tomu zaužívaný odpor, že tie knihy nie sú dobré. Ja vám poviem názor na všetky, pretože som urobila veľký krok a všetkých 30 povinných diel som prečítala. (Dobre, tak nie, dve som nezvládla. A jednu z tých dvoch ešte stále čítam. Už polroka.)

A tak teda ideme pekne po porade a to od poézie:

H. Gavlovič - Valaská škola - mravúv stodola (vlastný výber)
J. Kollár - Předzpěv zo Slávy dcery
S. Chalupka - Mor ho !
A. Sládkovič - Marína (vlastný výber)
J. Botto - Smrť Jánošíkova
I. Krasko (vlastný výber)
J. Smrek (vlastný výber)
R. Dilong (vlastný výber)
M. Válek (vlastný výber)
M. Rúfus (vlastný výber)
J. Urban (vlastný výber)

Poéziu zhrniem v pár vetách. Som veľký milovník poézie a slovenská poézia je fakt skvelá a vždy vám vyčarí úsmev na tvári. Všetky tieto knihy sa mi páčili, Válek? Jeho úplne milujem.
Jedinú knihu, ktorú som nedokázala prečítať bola tá od Gavloviča. To sa fakt nedalo zvládnuť! Boli to pre mňa myšlienky, múdra, ktoré sa mi zdali až príliš... cez čiaru. Inak všetko bolo dokonalé, Kollár o niečo menej, ale aj tak som bola prekvapená z tohto diela, pretože som mala dlhší čas odpor k nemu. Slovenskí básnici majú istý "šmrnc" a ja si ich vždy veľmi rada prečítam. Či to je vitalizmus, poetizmus, neosymbolizmus a rôzne iné, vždy si niečo v určitej básnickej zbierke nájdem. Ak vám môžem odporúčať diela k jednotlivým básnikom, ktoré rozhodne stoja za to, tak sú to tieto:
Krasko - Nox et solitudo, Smrek - ja mám knihu Kniha nocí planých, Válek - Dotyky a od Rúfusa jeho zbierku Chlapec maľuje dúhu. Urbana a Dilonga som čítala knihy, v ktorých boli vybraté určité básne, takže vám neviem presne povedať, ktorá básnická zbierka je tá najlepšia. Ak však poznáte edíciu Knižnica slovenskej literatúry, tak odkiaľ mám ja básnické dielo Válek a taktiež aj Smrek. Na tie sa teším a verím, že budú stáť za to.

J. Palárik - Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
J.G. Tajovský - Statky-zmätky
I. Bukovčan - Kým kohút nezaspieva
M. Lasica, J. Satinský - Soirée

Dráma patrí medzi moje obľúbené. Milujem divadelné hry, od komédii až po tragédie. Tieto diela sú slovenské, a preto som mala trošku pochybnosti, ako to dopadne. Napriek tomu musím povedať, že dve diela z nich boli fakt skvelé. Palárik je skvelý autor, ktorý vykreslil skvelý dej a skvelé postavy, deju dodal dávku skvelého humoru.
K nemu sa pridáva Bukovčan, ktorý svojou dejovou líniou a skvele vykresleným dejom sa stáva pre mňa jedným zo skvelých autorov. V jeho dráme sa mi páčilo to, ako vykreslil charaktery postáv, hlavne postavu Tuláka. Určite, keď budem mať možnosť si od neho niečo iné prečítať, tak sa tej možnosti chytím s radosťou.
Soirée sa mi páčilo už trošku menej a bolo to pre mňa priemerné. Niekedy som sa zasmiala, ale tak trochu mi je tento typ humoru cudzí a pre mňa nie moc dobrý. Napriek tomu si myslím, že ako spracovanie v divadle to musel byť plnohodnotný zážitok. Takže si môžete namiesto knihy pozrieť video.
Statky-zmätky som čítala prednedávnom a musím povedať, že tie postavy mi strašne liezli na nervy. Na jednej strane je to fakt skvelé dielo, pretože vám načrtne charaktery postáv, správanie aké bolo bežné pred prvou svetovou vojnou, kde muž bol "všetkým." Taktiež mi išla strašne na nervy postava Žofy. Jej neskutočné "meno moje" ma dvíhalo zo stoličky a mala som chuť tú knihu praštiť o stôl, vyhodiť z okna a podupať po nej. Čiže táto kniha má svoje chyby, ale tak je to vcelku dosť dobrá kniha, ktorá vám zobrazí aký bol život, ako to bolo všetko celé zvrátené a táto kniha vo vás vzbudí takú nenávisť voči každej postave, voči podriadenosti, nadriadenosti, naivite a hlavne tej patriarchálnej rodine, ktorá vás bude... iritovať! Ale čo povedať. Skvelé realistické zobrazenie postáv ! Bolo by to fakt dokonalé dielo, keby nie tie postavy. Ale verím, že to bol autorov zámer, chcel poukázať na rôzne charaktery ľudí. Napriek tomu by som si nemohla odpustiť, keby som túto knihu hodnotila plným počtom bodov, pretože to "meno moje" ma bude strašiť snáď dokonca toho, ako si budem túto knihu pamätať.


M. Kukučín - Keď báčik z Chochoľova umrie
J.G. Tajovský - Maco mlieč
Timrava - Ťapákovci
M. Kukučín - Dom v stráni
J. Cíger Hronský - Jozef Mak
D. Chrobák - Drak sa vracia
A. Bednár - Kolíska
L.Mňačko - Ako chutí moc
D. Dušek - Kufor na sny

Zo slovenskej prózy musím vyzdvihnúť hlavne diela Kufor na sny, Ako chutí moc, Drak sa vracia ! Milujem ich! Toto si určite prečítajte, pretože sú to skvelé knihy plné reálnosti, absurdnosti, opismi prírody, života, krásne a detailné vypracované postavy a úžasné deje. Určite sú to tie najlepšie knihy z tohto zoznamu. Maco mlieč, Ťapákovci a báčik sú skvelé krátke diela, ktoré sa čítajú ľahko, budú vás baviť a zároveň majú ideálne krátky jednoduchý dej.
Dom v stráni je už trošku tvrdší oriešok, ale pre mňa nie až taký nezdolateľný. Je to čítanie na dlhú trať a mne sa až tak nepozdávalo. Asi z toho dôvodu, že som si musela robiť počas čítania poznámky. A to ja vyslovene neznášam! Pretože potom tá kniha môže byť hocijaká dobrá, mne sa sprotiví a nebude sa mi páčiť.
Kolíska je krátka záležitosť, ku ktorej vám veľa hovoriť nemusím, ale môžeme vidieť takisto rôzne typy osobností, postavy, ktoré vám budú liezť na nervy a dej, ktorý nemá a nemá konca a už stále čakáte čo sa stane, a keď sa to stane tak ste už prečítali celé dielo. Áno, drží vás to v napätí, ale ja a knihy, kde sa píše o tom ako si užívali vojaci, keď videli ľudí ako sa im musia podriadiť, tak skrátka tie knihy sa mi príliš nepáčia.
A Jozef Mak ? To je čisté týranie mojej osoby. Stále stojím na 88 strane a neviem sa pohnúť. Je to pre mňa jedná veľká nuda, ktorá nemá hlbšiu pointu. Toto fakt nie je nič pre mňa. Áno, som ten typ osoby, ktorá aj keď ju kniha nebaví, ju musí dočítať. Prečo? Pretože vždy sa dá nájsť na knihe niečo pozitívne. Ale táto kniha mi skôr núka čím ďalej, tým viac, obrovskú nechuť. Nepáči sa mi to, a keby to nie je moja kniha, ktorú mám vo svojej knižnici, tak sa na ňu už dávno vykašlem. Ale ja to pretrpím! Možno ešte pred maturitou, ale asi neskôr. Uvidíme. Každopádne, NEODPORÚČAM !

Sofokles - Antigona
W. Shakespeare - Hamlet
Moliere - Lakomec
E.M. Remarque - Na západe nič nové
A.S. Puškin - Kapitánova dcéra
J. D Salinger - Kto chytá v žite

A teraz moja obľúbená časť a tou je svetová/inojazyčná literatúra. Tu môžem povedať, že všetky tieto diela ľúbim!
Antigonu, keď som čítala prvýkrát, tak sa mi vôbec nepáčila. Nepáčil sa mi príbeh, dej, myšlienky, postavy. Keď som si ju po štyroch rokoch prečítala, tak som diametrálne zmenila názor. Antigona, samozrejme, nie je to najlepšie čo nám antická literatúra priniesla, ale ja som si jej čítanie užila a zamilovala som si tento tragický príbeh.
Hamlet je skrátka hra sama o sebe, pretože Shakespeare je jedným z mojich najobľúbenejších dramatikov všetkých čias, a nielen mojím.
Lakomec je geniálna komédia, ktorá ma vždy "pohladí po duši." Mám rada ten príbeh, postavy a hlavne ten okamih, keď v tej knihe nájdem niečo nové. Moliere je zároveň jedným z najlepších francúzskych autorov, takže Lakomec nie je posledný počin od tohto autora, ktorý som prečítala.
A na záver tri moje srdcovky.
Remarque patrí medzi mojich obľúbených autorov, pretože pri tejto knihe som dýchala s vojakmi, prežívala to, čo prežívali oni. Každé dobrodružstvo, každú smrť, každý boj o život. Páčili sa mi zážitky, ktoré zažívali mladí študenti počas vojny, vtedy, keď nebojovali. Ako tam autor opisoval, že keď je vojna, už sa ani človek pred druhým človekom nehanbí. Všetci na bojisku sú si ako keby rovní. Neskutočne silný emocionálny príbeh, ktorý si ma získal. (Až mi skoro srdce vyskočilo z hrude. Fakt dokonalá kniha. Aspoň pre mňa. Pri tejto knihe nemôžete myslieť na nič iné, iba čítať a vnímať slová.)
Kapitánova dcéra je ruská literatúra, ktorú ja mám veľmi rada, ak nie najradšej. Milujem zložité vetné konštrukcie ruských autorov, ich zložité dejové línie, ktoré v istom momente skvele do seba zapadnú.
A na koniec Salinger - Kto chytá v žite. Kniha, v ktorej vždy nájdem niečo nové. Je to kniha, ktorú keď čítam, tak vždy si hovorím: Čo sa ti na tom páčilo ? Začiatok ma nikdy nebavil, vždy mi prišiel až príliš rýchlo vytvorený. Ale časom, ako čítate knihu, tak si uvedomíte, že vlastne tá kniha je výborná a rozprávač, ktorý je veľmi nespoľahlivý, vás núti rozmýšľať, hľadať súvislosti a zároveň sa snaží vám ukázať kúsok svojho sveta,ale iba po tie hranice, ktoré si sám určí.

Na záver musím zhodnotiť, že úroveň našej povinnej literatúry je veľmi zlá. Myslím si, že by bolo oveľa efektívnejšie, keby si žiaci mohli sami vybrať, ktoré diela by si prečítali. Povinné čítanie odrádza veľa mladých ľudí od čítania, pretože každý mladý študent to berie ako povinnosť, nie ako zábavu.

Ak nemáte chuť čítať všetky povinné diela, tak určite by ste mali dať šancu aspoň niektorým, pretože niektoré sú také skvelé, že by vás určite zaujali, keby neboli povinné. Veta, ktorá veľmi vystihuje povinné čítanie na Slovensku ?
(Prepáčte za výraz): Aj v kope hnoja sa dá nájsť perla!

Čítajte, pretože čítanie predlžuje život!  

S láskou

>Sima<

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára