Rozprávač - odpadlík, pobúrený zákernosťou osudu a zlým stavom svojho rodného mestečka, sa rozhodne napraviť inú krivdu: vrátiť Dickens na mapu Kalifornie. Na pomoc si berie najslávnejšieho obyvateľa tejto mestskej časti, posledného žijúceho účinkujúceho v seriáli Malí uličníci Hominyho Jenkinsa a spustí najškandalóznejší projekt, ktorého súčasťou je obnovenie otroctva a segregácie na miestnej strednej škole a ktorý ho nakoniec privádza pred Najvyšší súd.
Odpadlík Paula Beattyho je prenikavá satira o mladíkovi, ktorý nadobudol izolovanú mimoškolskú výchovu, a o rasistickom súdnom konaní. Spochybňuje posvätné princípy americkej ústavy, mestského života, hnutia za občianske práva, vzťahu medzi otcom a synom a svätého grálu rasovej rovnosti - černošskej čínskej reštaurácie. Je napísaný charakteristickým štýlom absurdnej literatúry, má schopnosť čitateľa rozosmiať i rozplakať, je hrozivou aj hrozivo zábavnou obžalobou našich čias.
***
Kniha ma už na začiatku zaujala svojou anotáciou, neskôr som si vypočula aj nahrávku z audioknihy, no stále som nevedela, čo od nej očakávať.
Musím povedať, že to nie je obyčajná kniha. Až na konci zistíte celý jej zmysel.
"Vaša ctihodnosť, prosím, aby ste ma označili za človeka."
Neviem, kde začať. Ťažko sa píše recenzia na knihu, ktorá vás úplne dostala , paralyzovala, uchvátila, ale zároveň aj znechutila. Celá tá kniha je miestami postavená za hlavu, nechápete, o čom to ten autor točí, ale keď sa pokúsite "prehrýzť" celý ten rasizmus v knihe, tak zistíte, že táto kniha nemá absolútne uplatnenie, ale prináša vám neskutočne zrelé argumenty, pohľad na svet, na taký, aký je.
Nielenže rieši závažnú tému, ale je popretkávaná sarkazmom, ktorý si zamilujete. Dozviete sa, že ľudia odlišnej pleti, ako je tá naša, sú navlas podobní nám. Nie je medzi nami žiaden rozdiel. Správame sa rovnako, konáme rovnako. Niektorí prechovávajú však k inej rase aj neznášanlivosť. (Čo nie je úplná novinka, pretože rasizmus tu bol a stále je a bude. Nech robíme čokoľvek.)
Neviem, ako by som najlepšie vystihla tieto postavy. Sú to postavy čiernej pleti, ktoré si sami medzi sebou hovoria "negri". Miestami to berú ako urážku, miestami sa z toho smejú. Neviem prečo, ale ja v tom vidím určitú silu tejto komunity, pretože je to fascinujúce, ako sa ku všetkému správajú a ako sa dokážu postaviť k "nejakej veci."
....čím viac ľudí naokolo by mohlo poskytnúť pomoc, tým menej je pravdepodobné, že niekto pomoc poskytne.
Príbeh v tejto knihe nehovorí len o jednej hlavnej postave, ale o všetkých getách, ktoré sa tvoria medzi obyvateľmi. Pri tejto knihe zažijete takú úctu k tomu, čo robia, ako myslia, ako sa správajú.
Vidíme nielen vývoj medzi postavami, ale autor zachytáva aj život mesta, život Ameriky. Odpadlík nielenže odcudzuje Ameriku, jej systém, ale taktiež uplatňuje rasizmus, ale v takom ponímaní, že o ňom hovorí, ako vplýva na ľudí. Že neexistuje len rasizmus "bieli proti čiernym", ale aj naopak.
Veta, ktorá sa nachádza v knihe a asi najviac vyjadruje postoj ľudí, je táto: Pod pojmom "rasa" máme na mysli "negrov", lebo nech sa už hlásime k hocijakému presvedčeniu, zrejme by nikomu nepadlo zaťažko bez váhania vytiahnuť kraviny o Indiánoch, Hispáncoch, Aziatoch a o najnovšej americkej rase - o celebritách.
Taktiež sa v tejto knihe vyjadruje názor aj o postavení nielen "čiernej rasy", ale aj celkovo iných rás, ktoré nie sú "biele". Taktiež postavenie žien voči mužom. I keď to nemá taký veľký dosah ako rasizmus "bieli vs. čierni".
Tak ako väčšina černošských mužov vzdelávaných v Los Angeles aj ja som bilingválny iba do tej miery, aby som mohol sexuálne obťažovať ženy hociktorého etnika ich rodným jazykom.
Celkovo sa dosť ťažko vyjadruje názor na túto knihu, pretože je plná násilia, vulgarizmov, RASIZMU, segregácie, otroctva a názorov.
Hlavná postava nie je len mužom, ktorý sa snaží prinavrátiť hranice mestu Dickens, aby sa opäť vrátilo do máp, ale je aj mužom, ktorého hlboko ovplyvnila výchova jeho otca, je to taktiež muž, ktorý sa snaží farmárčiť a ktorému sa darí.
Jeho otec aj keď bol pre mňa úplne neznesiteľná postava, jeho syn si vytvoril voči nemu rešpekt a aj po jeho smrti si ho vážil. Nielen ako človeka, ale hlavne ako otca. I keď otcova láska nebola ukážkovým príkladom, lepšie sa správal k cudzím ľuďom ako k svojmu synovi, láska syna k otcovi sa v tomto diele nájsť dá. Nech urobí otec synovi čokoľvek, nech ho berie ako vedecký výskum a robí na ňom pokusy, stále je to jeho otec.
Štýl autora je dosť ťažký. Musíte venovať celú svoju pozornosť, aby vám niečo neušlo. I keď kniha sa dá klasifikovať ako kniha o rasizme a segregácii, tak sú v nej rozobrané aj témy lásky, farmárčenia, politických názorov a podobne. Budete sa smiať, ale aj krútiť hlavou.
"Tvrdiť o ľuďoch, že sú prihriati, len preto, že ti vyčítajú, že robíš niečo prihriate, je poriadne prihriate."
Až do poslednej strany nebudete vedieť, čo si o tejto knihe myslieť. Ale potom, na konci, keď sa prejavia výsledky jednej myšlienky, tak budete cítiť také zadosťučinenia, že ste pri tom boli.
Summa summarum, veľmi realistická, kritická, rasistická kniha, ktorá vás donúti rozmýšľať, ponúkne nové pohľady na svet a ukáže, že všetko má svoje pre a proti. Mne sa kniha páčila veľmi, pretože aj po prečítaní, stále máte pocit, že ten príbeh žije stále s vami, stále máte pocit, že je to reálna udalosť a že ešte stále trvá.
A ešte posledné slovo, strašne sa mi nepáčil v niektorých momentoch preklad. Keď sa prekladá slovíčko z angličtiny do slovenčiny, tak by ten preklad mal ostať aj vtedy, keď z toho slova vymažeme jedno písmeno. Nepamätám si presne, ale na aute bolo napísané TO a TA (niečo v tom zmysle), a tieto nadpisy sa zoškrabali a ostalo iba YO. Kde sa teda zoškrabalo U. Tým pádom, tam nebol žiaden súvis s TO a TA. A druhá vec. Odkedy kozmetička upravuje vlasy?!
Taktiež veľa slov bolo z angličtiny, ktoré sa napísali "píš, ako počuješ". Jaj!
>Sima<
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára