pondelok 8. októbra 2018

Moruša - Iboja Wandall-Holm

Vopred sa ospravedlňujem za stručnosť mojich slov, ale len sedím a čučím do blba. Pýtam sa, kam sa tento svet dostane, keď sa z neho vytratí všetka ľudskosť...

,,Vedomosti zoslabujú strach predautoritami a posilňujú sebadôveru."

Nečítavam takého knižky o vojne. Skutočné príbehy ľudí. Čoraz viac však zisťujem, že práve toto je tá literatúra, ktorá k čítaniu pridáva väčší zmysel. Tá, ktorá v nás aj niečo zanechá. Myšlienky či súcit. Nemusíme tisíckrát pozerať dokumenty o dobe, ktorá bola a aj stále je strašidelná, aby sme vedeli, že ju nechceme zažiť opäť...

Mne osobne táto knižka bližšie priblížila obdobie masového vyvražďovania. Je o ľuďoch, ktorí utekali najrýchlejšie ako vedeli, ale aj o tých, ktorí v sebe našli škulinku k dobrosrdečnosti prekrytú tonou strachu a podali pomocnú ruku, tomu, kto ju potreboval aj v riziku.

Príbeh tejto autorky vám naženie zimomriavky. Budete chcieť čítať rýchlejšie i pomalšie zároveň. Preskočiť tie hrôzy vojny aj vedieť viac. Opisuje život pred útekom, na úteku, dolapenie, práce v táboroch, mnohé utrpenie a nesváry, nepokoj doby, krutosť, lakomosť, nádej a beznádej, spásu...

,,Prečo pašuješ?"
,,Pre mesiac a hviezdy a pretože poznám miesta, po ktorých pod nimi ešte nikto okrem mňa nechodil."

Je mi jasné, že pre autorku sú to živé spomienky, ktoré nebolo ľahké spojiť do 400 strán. Zaujímavým obohatením a prehĺbením myšlienok bol aj rozhovor s autorkou, ktorý sa nachádza na úplnom konci.

Postavy reálne opisujú dobu i okolnosti. Sú úprimné, boja sa, klamú, zachraňujú sa, udávajú, ochraňujú, skrávajú sa, utekajú... robia čo môžu, aby zachránili seba aj najbližsích. Mňa zaujalo najmä to, že aj v takej nebezpečnej dobe, kde neviete, kto sa vám otočí chrbtom, sa našli ľudia, ktorí bez myhnutia oka, hoci ešte pred samotnou prosbou o pomoc, podajú pomocnú ruku; darujú peniaze, ktoré sa im nikdy nevrátia; usmejú sa a dodajú nádej, drýia spolu... Bolo neskutočne milé vidieť, že nie každý mal v gatiach, ale že toto obdobie vytvorilo aj takýchto malých veľkých hrdinov.

,,Nič už nebolo na svojom mieste. Všetko bolo rozhádzané. Samé črepy. Doteraz potrebné a normálne sa stalo nepotrebným a nenormálnym."

Príbeh sa častokrát zamotával. Mne osobne hlavne na začiatku, kde autorka popisuje prostredie, v ktorom vyrastala a hlavne ľudí, ktorých stretávala. A že tých ľudí tam vystupovalo požehnane. Veľa vecí ma v knižke prekvapilo, nielen veľa postáv, ale aj veľa miest. Konkrétne veľa pracovných táborov, ktoré navštívila Iboja. Ale aj to, že so sestrou zostali spolu. Ako bojovali o život, a to nielen ten svoj...

Je ťažké hodnotiť knižku, ktorá neklame, ktorá vie viac ako vy a ktoré opisuje obdobie ktoré ani níhodou nie je výplodom fantázie. Veľakrát som si chcela zavriež oči a nehľadieť na to, čo sa deje. Knižka nielenže vyzerá tučne, ona aj je tučná a to, čo je v nej je ešte tučnejšie a obsiahlejšie. Trpkejšie a úprimnejšie...

,,Ak si smrť vyberá, tak si vyberá zle."

Za knižočku ďakujeme vydavateľsvtu Absynt. Objednávajte tu ;)
-Rony-

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára