Veriť - Maya Sinay (recenzia)

Niektoré vojny sa proste vyhrať nedajú. Ver mi, že som sa snažil. (s. 24)

Veríte na to, že niektoré knihy prídu k vám presne v tom období, keď najviac oceníte ich obsah?

Kniha Veriť je už tretím pokračovaním Bielej série od autorky Maya Sinay.
Banálny príbeh postavený na životných osudov dvoch hlavných hrdinov, ktorí majú svoje hriechy či tajomstvá z minulosti.

Taká obyčajná zápletka ženských románov, no mne vyrazila dych.
Autorka sa vracia k postavám z jej predchádzajúcich kníh a zároveň spája tieto postavy do jedného celku, ktorý navzájom dokáže fungovať.

Je to zlomený muž. Tým som si bola istá. Možno viac zlomený ako ja. Ale kým sám nebude chcieť vpustiť ma do svojej blízkosti, sama ho nepresvedčím. (s. 100)

Mia je výnimočná, talentovaná a krásna. Za jej úsmevom sa však skrýva jedno veľké tajomstvo, pre ktoré sa bojí dôverovať mužom.
Ako to však býva, do cesty sa jej pripletie muž, ktorý je krásny, úžasný, šikovný.

Všetci v tejto knihe sú úžasní, dokonalí, talentovaní. Všetci majú skvelú prácu, rodinu, ktorá ich podrží aj v najhoršom.
Všetci sa však dostávajú do styku s bolesťou, na ktorú niet väčšieho lieku ako to, že niekto stojí pri nich.

I keď všetko vyznie možno trošku klišé, ja som sa do tohto príbehu zamilovala.
Krátke kapitoly, veľké písmenká, iba niečo cez 200 strán. Kniha, ktorú prečítate na "jeden záťah".

Niektoré tajomstvá možno majú byť navždy pochované v minulosti. (s. 103)

Láska, tajomstvá, bolesť, umenie, strach, smútok, radosť, rodičovstvo, krása ukrytá v detailoch - toto všetko sprevádza autorkine knihy a vytvára tak dokonale stráviteľný počin, pri ktorom si oddýchnete, poplačete, zasmejete sa a dokonca sa v knihe aj nájdete.

Svieži štýl písania zameraný nielen na hlavnú linku z dvoch pohľadov, ale zároveň aj na osudy postáv, s ktorými sa čitateľ zoznámil v prvých dvoch knihách, nezaberie veľa času, oddýchnete si pri ňom, zaspomínate a hlavne sa zamilujete. Presne takýto typ knihy potrebujete, keď máte toho veľa, keď máte pocit, že všetko na vás padá, keď si chcete uchmatnúť kúsok času pre seba.

Okúsil som obrovské šťastie a vzápätí ma prepadol strach. Samota, tá strašná samota. Funny, už sa tak nikdy nechcem cítiť. Už to nikdy nechcem zažiť. Viem, že nikto na tomto svete nie je večne, ale nedokážem si už do života vpustiť nikoho, koho budem milovať. A kto ma neskôr opustí. Ďalšiu stratu nezvládnem. (s. 97)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme autorke. Môžete ju napríklad sledovať na jej instagrame.