Letný príbeh : Mieko Kawakami (recenzia)

... mám ženské telo, ženské pohlavné orgány – mám však dušu ženy? (s. 331)

Poznáte to, keď niektoré knihy si zamilujete už po prvej stránke, ale pri niektorých to trvá omnoho dlhšie? Letný príbeh nie je kniha pre všetkých, ale zároveň je pre každého, kto jej dá priestor a otvorí myseľ a srdce.

Mieko Kawakami rozdelila knihu do dvoch častí. Kým v prvej sa odvíjajú životy troch žien, dvoch sestier a jednej dcéry, tak v druhej sa postupne autorka orientuje na jednu z nich, ktorá je rozprávačkou príbehu, a teda ústrednou postavou všetkého, čo sa v knihe deje.

Ľudia sú ochotní akceptovať akúkoľvek bolesť a utrpenie iných ľudí, len aby sa utvrdili v tom, čomu veria, môže to byť láska, nejaký vyšší princíp, čokoľvek... (s. 373)

Čitateľ sa zoznamuje s Nacuko, ktorá čaká návštevu v podobe svojej sestry Makiko s jej dcérou Midoriko. Každá z nich má určitý problém: Makiko chce umelé prsia, aby sa cítila viac žensky, kým Midoriko odmieta hovoriť a bojuje so svojou čoraz viac prejavujúcou sa ženskosťou. Na pozadí týchto príbehov sa odvíjajú skryté náznaky, pocity, myšlienky a rodinné putá, ktoré sa postupne kryštalizujú. 
Z môjho subjektívneho pohľadu bola táto časť príliš rozvláčna (i keď je omnoho kratšia v porovnaní s druhou), málo emocionálna a čitateľa rozhodne neudrží pri jej čítaní, ak má príliš veľké očakávania.

Všetko sa ale postupne začne meniť, keď sa postavy dostanú do istého bodu vyhorenia, ktorý začína pre nich byť novým začiatkom ich komplikovaných vzťahov. A tu začína druhá časť, ktorá je omnoho emocionálnejšia, krajšia, silnejšia a čitateľa doslova pohltí. 

Stále ostávame pri troch postavách, ale život sa začne točiť okolo Nacuko a jej dôvodov, pre ktoré chce dieťa, aj keď nemá partnera. Spolu s ňou nazeráme jej pohľadom, skúmame problematiku umelého oplodnenia a anonymných darcov spermií. Zároveň si však kladieme otázku, naozaj dieťa dokáže urobiť náš život šťastnejším? 

Môj život sa v ničom neodlišuje od kníh v antikvariáte, na ktoré padá prach presne ako na moje telo, po tých desiatich rokoch čoraz unavenejšie. (s. 10)

Mieko začne filozofovať, začne vnímať životy okolo, životy detí, ktoré boli na svet privedené umelým oplodnením, životy ľudí, ktorí bojujú so svojou minulosťou a prítomnosťou, životy ľudí, ktorí opustili svoje domovy, ale aj životy ľudí, ktorí sú na prahu života a smrti. A potom keď tá smrť príde, tak sa začne javiť všetko jasnejšie a natískajú sa otázky typu prečo som nereagoval inak, prečo som nič nepovedal?

Postavy sú neraz sebecké, ale zároveň si uvedomujú svoju lojálnosť, lásku a akýkoľvek cit. Cit, ktorý teda môže byť niekedy aj negatívny. Veď prečo zobúdzať tie deti, ktoré budú trpieť? Nie je život často iba o utrpení?

Po každom žmurknutí som v zavretých očiach cítila rozpínajúce sa leto. (s. 450)

Láska, rodina, vzťahy, sexualita, nedostatočná akceptácia ženského tela či sexuálnej túžby, ich nepochopenie, nepochopenie premien, smrť blízkych, práca redaktora či spisovateľa, priateľské posedenia, filozofické úvahy o zmysle života, o utrpení, o prijímaní toho, čo nám život a smrť ponúkajú, manželské vzťahy, rodičovstvo, miestami aj istá zábava, uchopenie reality, smútok za minulosťou, odvaha konať a spoznať niekoho, kto nám zmení život, niekoho, kto nás pochopí.

Mieko Kawakami vytvorila nádherný príbeh, ktorý dostane každého čitateľa s otvoreným srdcom a pochopením. I keď prvá časť mala ťažký rozbeh a kontrastovala s ľahkým štýlom, ktorý vás nútil čítať, v druhej časti, tak jej dôležitosť a krása sú potrebné hlbšie preskúmať.

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme bux.sk Knihu kúpite aj na ich stránke.