Obálka vo Verone. Kúsok príbehu vo Verone. Juliet sa nápadne podobá na Júliu. A na čo? Na čo, keď tie najlepšie zážitky tvoríme my a nie miesto?
,,Možno je to čudné, ale vždy si myslel, že najlkrajšia je práve vtedy, keď má pocit, že vyzerá celkom nanič."
Postupne som čoraz neradšej odkladala knižku vo vlaku, keď sa moja jazda skončila a čakala ma práca alebo škola. A tiež by som si nebola pomyslela, že si tak obľúbim Willa. Sykes ma dostal len v jedinom okamihu. Na pikniku v púťovej atrakcii. Nad Londýnom. Myslím, že niekedy vtedy som ho prestala mať rada. Za to som sa viac začítavala do Willovej hlavy. Pozerať sa na pohľad muža, ktorý všetko berie ako samozrejmosť, i keď by si situácia žiadala konať... mal presvedčivé argumenty. A ten jeho krásny koniec by roztopil každú z nás...
,,Ale ništ... Len to, že zaplátaná vec už neni jak nová."
Naozaj som sa bála, ako negatívne túto knižku ohodnotím, ale nemohla by som, pretože cez to všetko naozaj obsiahla emócie, zvraty, trapasy i odškodnenia. V celkovom poňatí som spokojná. Až na drobné detaily, ktorým som už nedokázala uveriť. Príbeh však ponúka áhľad do profesii ľudí, ktorí to myslia vážne so svojou prácou. To je ďalší uveriteľný bonus.
,,Možno je to čudné, ale vždy si myslel, že najlkrajšia je práve vtedy, keď má pocit, že vyzerá celkom nanič."
Príbeh je rozprávaný z tretej osoby, a tak nám dáva možnosť lepšie načrieť do vnútra viacerým postavám. Ponúka nám objektívny pohľad na vec.
Začiatok ma dostal svojou vtipnosťou a atmosférou. Zaujal ma autorkin štýl písania, no ten sa postupom stránok trošilinku a zmenil a nenadchýnal ma až tak moc ako predtým. . Potom sa dej obrátil do príšernej reťaze, kde jedno klišé striedali druhé, až to bolo neuveriteľne trápne a absolútne okázalé. Ale ako sa dej posúval a posúvali sa aj myšlienky hlavných postáv, začítala som sa tak, že si ma tento prekliaty gýčový kúsok získal.
Začiatok ma dostal svojou vtipnosťou a atmosférou. Zaujal ma autorkin štýl písania, no ten sa postupom stránok trošilinku a zmenil a nenadchýnal ma až tak moc ako predtým. . Potom sa dej obrátil do príšernej reťaze, kde jedno klišé striedali druhé, až to bolo neuveriteľne trápne a absolútne okázalé. Ale ako sa dej posúval a posúvali sa aj myšlienky hlavných postáv, začítala som sa tak, že si ma tento prekliaty gýčový kúsok získal.
Postupne som čoraz neradšej odkladala knižku vo vlaku, keď sa moja jazda skončila a čakala ma práca alebo škola. A tiež by som si nebola pomyslela, že si tak obľúbim Willa. Sykes ma dostal len v jedinom okamihu. Na pikniku v púťovej atrakcii. Nad Londýnom. Myslím, že niekedy vtedy som ho prestala mať rada. Za to som sa viac začítavala do Willovej hlavy. Pozerať sa na pohľad muža, ktorý všetko berie ako samozrejmosť, i keď by si situácia žiadala konať... mal presvedčivé argumenty. A ten jeho krásny koniec by roztopil každú z nás... ,,Ale ništ... Len to, že zaplátaná vec už neni jak nová."
Štvala ma všetka tá predvídateľnosť. Predstavte si všetko to otrepané, čo by sa mohli stať. A všetko sa naozaj stalo. I cez to však vo mne táto knižka zanechala pocit naplnenosti a s úsmevom sa hrám už celý deň.
Naozaj som sa bála, ako negatívne túto knižku ohodnotím, ale nemohla by som, pretože cez to všetko naozaj obsiahla emócie, zvraty, trapasy i odškodnenia. V celkovom poňatí som spokojná. Až na drobné detaily, ktorým som už nedokázala uveriť. Príbeh však ponúka áhľad do profesii ľudí, ktorí to myslia vážne so svojou prácou. To je ďalší uveriteľný bonus.
Totálne neskutočná náhoda dokáže zamiešať karty v každej knihe, ale toto??? Z celého Londýna sa Juliet zamieša práve so Sykesom. A to tam býva o dosť viac ľudí ako u nás v alebo v takej Bratislave. Náhody sa dejú. Je to čudné, ale dejú sa.
,,...je to len pozlátko. Sú to len gestá... Bez dôvery, rešpektu a ohľaduplnosti neznamenajú celkom nič."
Avšak! Aj na psa príde mráz. Po krásnej večeri a bla bla bla aj rozprávka musí byť prerušená dažďom, aby postavičky znovu uvideli dúhu. No podarí sa im to?? Kto vie?? Toto letné osvieženie na konci, ktoré ukázalo, ako sa veci rýchlo môžu zvrtnúť a pravda si rýchlo nájde cestu na svetlo sveta... to bolo vzrúšo na koniec, ktoré to všetko zamotalo ešte viac. Práve vtedy, keď ste si hovorili: ,,To je krásne a tieto posledné stránky budú určite o ich svadobnej ceste." Omyl! Musím sa hlboko ospravedlniť, pretože aj cez všetky tie očividnosti si autorka našla spôsob, ako čitateľa šokovať. I keď málinko.
V konečnom rozčarovaní som si knižku obľúbila minimálne tak, ako som si to predstavovala.
Za knižku by sme sa chceli poďakovať internetovému kníhkupectvu Knihy Pre Každého. Knižku si môžete zakúpiť tu.
-. Veronika -
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára