Jeannettini rodičia Rex a Rose Mary Wallsovci boli presvedčení stúpenci hnutia hippies. Svoj život premenili na jedno veľké dobrodružstvo - jednostaj na cestách so štyrmi deťmi a neustále na úteku pred nezaplatenými faktúrami. Matka sa považovala za maliarku a spisovateľku, otec za geniálneho vynálezcu - v skutočnosti to bol notorický alkoholik.
Jeannette Wallsová začína svoje spomienky opisom cesty na večierok, keď premýšľajúc nad vhodnosťou zvolenej toalety zazrie cez okno taxíka vlastnú matku, ako sa prehrabuje v kontajneri. Tento pohľad v nej prebudil živé spomienky, ktoré opísala v románe Sklený zámok.
***
Po všetkých tých rokoch blúdenia našli domov.
Keby som mala zhrnúť túto knihu do pár slov, tak by som určite povedala, že je to veľmi silný, reálny príbeh, ktorý vás chytí za srdce, ktorý si získa vašu pozornosť a po jeho prečítaní vám v hrdle uviazne hrča a vy nebudete vedieť, čo so sebou. Či máte plakať, či sa máte usmievať, či máte zmeniť priority vo svojom živote.
Sklený zámok je už od začiatku plný kontrastov. Či už kontrasty v prostredí, v charakteroch, v rase, či dokonca aj v jednotlivých osobách - vždy mali dve tváre.
Matku a otca ste niekedy chápali, milovali, ale zároveň aj nenávideli a nedokázali pochopiť ich zmýšľanie. Na jednej strane trpeli hladom, na druhej strane nemuseli.
Vidíme, že svoje deti milujú, aj nie. Dokážu im vytvoriť skvelé podmienky pre život, ale na druhý stranu nie.Žijem vo svete, ktorý môže kedykoľvek vzplanúť.
V tejto knihe nájdete tému rodiny, lásky, priateľstva, dlhov, alkoholizmu, chamtivosti. Skrátka všetkého, čo ovplyvňuje život ľudí, aj ten váš. Problémy, utekanie od nich, riešenie aj neriešenie, sila, odvaha, pád na dno.
Neviem ani, ako opísať túto knihu, pretože po jej prečítaní vo mne ostalo akési prázdno. Počas čítania som mala chuť rodičom uštedriť poriadnu facku, zobrať im deti, pomôcť im, dať im lepšie podmienky na život, túžila som, aby sa ich trápenie skončilo. No na konci sa moje myšlienky úplne zmenili a začalo mi byť akosi smutno za nimi. Za ich príbehom. Za odvahou niečo zmeniť, pomôcť, niečo dosiahnuť. Zúfalo som túžila po konci, a keď som ho dostala, stratila som slová.Smiali sme sa zo všetkých tých deciek, čo veria mýtu o Santovi a na Vianoce dostávajú len kôpku plastových hračiek. "Po rokoch, keď tie hlúposti, čo dostali a zničili, dávno upadnú do zabudnutia," povedal otec, "vy ešte vždy budete mať svoje hviezdy."
Slová, ktoré ani teraz nedokážem nájsť, pretože po prečítaní tejto knihy si uvedomíte svoje chyby, svoje priority. To, že aj keď sú rodičia akí sú, vždy pomôžu. Môžu vám vynadať, zbiť vás, dávať hlúpe rady do života, byť chamtiví, nemyslieť na vás v oblasti jedla (čo mi prišlo dosť zlé a mala som chuť im ...ublížiť), VŽDY, keď ich budete potrebovať, vždy sa môžete na nich obrátiť. Aj keď niekedy boli sebeckí, nemysleli na vás, nechali vás v trápení, v niektorých ohľadoch, ktoré môžu, mohli, budú môcť zmeniť váš svet, tak vám pomôžu. Odrieknu sebe a pomôžu vám, aby z vás bol lepší, vzdelanejší, chápavejší človek. V tejto knihe sa mi taktiež páčil vzťah súrodencov. Jeannette načrtla ich spolupatričnosť. Boli tu vždy sami pre seba, snažili si navzájom pomôcť. Či proti šikane, či peniaze, či jedlo, či oblečenie, či ubytovanie, či kamaráti, či zlí ľudia, či plány do budúcna.
"Vykašľal som sa na vás niekedy? spýtal sa nás a zvrtol sa na odchod.
Brian tichým hlasom, tak aby ho otec nepočul, povedal: "Áno."
V tejto rodine vidíme sebeckosť, poučovanie matky, ktorá konala v rozpore s tým, čo kázala. Vidíme chamtivosť otca, nezmyselné situácie, nezáujem. Ale zas vidíme aj lásku, podporu, silu otcovskej aj materinskej lásky, sila niečo zmeniť, ale aj nezáujem niečo zmeniť, rozporuplné rodinné vzťahy.
Najskôr detskú bezprostrednosť, kde život je jedným veľkým dobrodružstvom, a neskôr boj o prežitie, o lepší svet, uvedomovanie si toho, že to, ako žijú, nie je ideálne.
Je to smutný, ale nádherný príbeh, ktorý vo vás bude dlho doznievať. Budete prežívať okamihy radosti, smútku spolu s nimi. Budete v sebe dusiť smiech aj plač. Nebudete vedieť, čo si máte myslieť, pretože bude sa vo vás biť láska versus nenávisť. Tak, ako boli rozpoltené osoby rodičov, také pocity vo vás zanechá aj táto kniha.
"... A ak bude treba, pôjdem pešo. Postav ten Sklený zámok, no nie kvôli mne."
Budete opúšťať svoju rodinu a zas sa k nej navrátite. Budete niečo prikazovať, zakazovať, pritom to budete robiť. Budete mať plány do budúcna a budete sa snažiť ich naplniť. Budete zúfalo sa snažiť niečo zmeniť a aj to zmeníte. Budete chcieť niečo urobiť pre svoju dcéru, pokúsite sa to, ale vždy je niečo, čo vás zas stiahne na dno. Budete inteligentní ľudia, ktorí majú 4 deti, ale zároveň aj sebci, ktorí im nedožitia to, aby sa mali lepšie. Skrátka budete každou postavou tejto knihy. Raz budete chápať správanie rodičov, raz súrodencov, raz ľudí naokolo. Inokedy im prestanete úplne rozumieť. Jediné, čo budete vedieť určite na istotu je to, že bez činov nič nezmeníte.
>Sima<
Za knihu by som chcela poďakovať kníhkupectvu PreŠkoly.sk. Knihu si môžete zakúpiť tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára