Etiópia v knihe Cisár je však najmä nadčasovou metaforou fungovania totalitných štátov po celom svete. Včerajších. Dnešných. A celkom iste aj tých zajtrajších.
***
Ak ma sledujete na mojom súkromnom účte na Instagrame, alebo ste čítali zopár mojich článkov, istotne viete, že knihy od vydavateľstva Absynt úplne milujem. Pre mňa je úplne pozoruhodné čítať životy iných ľudí, ich vyrovnávanie sa s katastrofami, s nepriazňou osudu, zlou životnou skúsenosťou a podobne.
Cisár je úžasná kniha v tom, pretože nám nielen približuje, aký bol Cisár, ale aj životy ľudí, ako žili, ako vnímali Cisára.
Čítame o jeho povahových črtách - na jednej strane prináša svojej krajine hojnosť, nové vymoženosti, ale na druhej strane sa obracia chrbtom ľudom, ktorí trpia hladom. Zaujíma ho iba to, čo je okolo neho. Vidíme strach, ktorý ho zmocňuje, ale aj nejaká umiernenosť, ktorá sa občas prejaví. Celkovo je postava Cisára zahalená rúškom tajomstva, pretože raz máte pocit, že myslí iba na seba, ale potom príde okamih, keď veríte tomu, že má predsa v sebe určité dobré vlastnosti.
Kniha zachytáva postupný pád Cisára. Začalo sa to nenápadne a vyvrcholilo to tak, že postavu Cisára nevnímate až tak negatívne. Bol iba otrokom svojich túžob, túžob niečo dosiahnuť, niečo mať a o iné sa nestarať. Bol to doslova tyran, ktorý chcel vládnuť, ale vo svojom vnútri bol opustený, dopúšťal sa chýb, ktoré ho stáli krajinu, ktorej vládol a jeho pád.
V ľuďoch vzbudzoval nesmiernu úctu, rešpekt, ale aj strach. Nikto nikdy nevedel, čo Cisár zamýšľa, ako sa rozhodne. Dá sa povedať, že každý deň sa ľudia prebúdzali s tým, že nevedeli, čo ich čaká.
Táto kniha nie je len taká hocijaká, ktorú si prečítate a zabudnete na ňu. Veľmi rýchlo sa dokážete dostať do doby, ktorá je v knihe spomínaná. Snažíte sa dostať do mysle Cisára, ale aj tak ostáva pre vás skrytá a nepochopená.
Prežívate každý strach, každú bolesť, každú nepredvídateľnú chvíľku spolu s ľuďmi, so spustošenou krajinou, ale aj krajinou, ktorá prosperuje, ktorá sa nebráni novinkám.
Rozprávanie príbehu vnímate plynulo, text si ľahko dokáže uvedomiť, úvahy a opisy vám neprídu zbytočné, ale podstatné, a celkovo máte po prečítaní pocit, že aj napriek tomu, že ste sa dozvedeli niečo nové, akoby ste sa nedozvedeli nič, pretože nielen ľudia, ale asi ani sám Cisár nechápal svoje vnútro, svoje žiadosti a svoju moc. Čo vám dáva možnosť rozmýšľať nad postavou Cisára. Prečo sa dopúšťal takých chýb? Prečo na jednej strane podporoval krajinu a na druhej strane sa nesnažil nič urobiť pre to, aby jej pomohol?
Celá táto kniha je akoby psychológia Cisára, na základe faktov sa snažíme mu porozumieť, ale zas objavujeme aj iné postavy, ktoré ovplyvňovali krajinu a dá sa povedať, že aj Cisára, ktorého najväčší strach pramenil z toho, že by ľudia mohli myslieť. Pretože keby začali myslieť, tak by si uvedomili jeho slabiny a mohli by sa vzbúriť.
Krajiny pod tyranskou vládou existujú, existovali a ešte aj budú. V každej krajine sú miesta, kde je prosperita na vysokej úrovni, ale aj miesta, kde to zíva prázdnotou, chudobou a hladom. Kapuściński veľmi dobre vykreslil pomery v krajine, neúspešné prevraty, načrtol charakteristiku niektorých postáv (ako aj samého Cisára), nastavil zrkadlo každej spoločnosti a ukázal, že všetko sa dá, len sa musí chcieť, a že v každom z nás sídli strach.
>Sima<
Za knihu by som chcela poďakovať kníhkupectvu Panta Rhei. Knihu si môžete zakúpiť tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára