Zraňujúca láska - Elena Ferrante (recenzia)

Elena Ferrante je fenoménom v knižnom svete, pretože nielenže jej osobnosť je zahalená do rúška tajomstva, ale je aj výborným rozprávačom, ktorý zaujme a dodá takú tú pravú taliansku atmosféru.

Zraňujúca láska je o Delii, ktorá po predčasnej a záhadnej smrti svojej matky sa vydáva hľadať pravdu do chaotických, dusivých ulíc svojho rodného Neapola. Dospeje k rôznym znepokojivým zisteniam, ale zároveň si pospomína na staré časy, či už boli dobré alebo zlé, to sa dozviete v tejto knihe.

Roky sme všetky tri žili v rozdielnych mestách, každá so svojím životom a spoločnou minulosťou, ktorú sme nemali rady.

Ak by som mala opísať túto knihu pár náhodnými slovami či slovnými spojeniami, tak by som určite nevynechala tajomstvá, Taliansko, talianská rodina, násilie, smútok, plač, detská naivita, žiarlivosť, staroba, mladosť, problémy, úkryty, psychické násilie, obeť či kat?, nejednoznačnosť...a tak ďalej. 

Kniha je doslova zmesou postojov, paradoxov, násilia - fyzického aj psychického, rozpamätávania sa a miestami až takej detektívnej zápletky. Elena opäť zas a znova ukázala svoj talent písania. Dej je jednoduchý, pokrytý tajomstvami, ktoré spoločne odhaľujeme, ale aj tak niektoré ostanú skryté. Číta sa veľmi rýchlo, autorka dosť často píše o tom, ako postavy hovorili v nárečí, zakladá si na malých detailoch a na pravej atmosfére Talianska, ktorá je výnimočná, ale aj miestami strašidelná.

Pochopila som, že definitívne strácam svoju matku a je to presne to, čo chcem.

Delia aj napriek tomu, že je rozprávačkou príbehu, tak moc sa neprejavuje. Dej sa skôr sústredí na odhaľovaní právd, poloprávd, či lží, ale postupom času nám ona predostrie to, čo je zamlčané a že všetko má svoju podstatu, prečo je to tak. Napriek tomu, že bola miestami nerozvážna, tak aj tak mala v sebe taký ten charakter, ktorý u vás vytvorí sympatie. Napriek tomu, že jej otec nebol ukážkový a nebránil sa používaniu násilia, tak aj tak mala k nemu určitú úctu. Keď prekračoval medze, tak radšej odišla, ako by to malo dopadnúť inak. 

Svoju matku milovala, ale miestami jej aj závidela a z toho sa vyvinuli nepríjemné dôsledky. 

Na mňa pôsobila vcelku príjemne. Mala temperament, ktorý ju dotváral a bola priama, nedala si skákať po hlave. 

Bola som s ňou identická, a predsa som trpela neúplnosťou tej identity.

Elena v knihe využíva zúrivý prúd reči, všetko sa snaží poňať autenticky, postupom času nás zoznámiť so všetkými tajomstvami, ale zároveň nám necháva prúd otázok v hlave, na ktoré si máme odpovedať sami.

Dej plný vzťahov, rodiny, lží, detailov, skúmania, hľadania si vás získa. Nebudete vedieť prestať čítať, chcete sa hneď dozvedieť pravdu, a keď sa ju už dozviete, tak vám začne všetko do seba zapadať a v tom je presne to čaro tejto autorky. 

Ako prvé som počula tiecť vodu v kuchyni a na zlomok sekundy zmizla hranica medzi skutočným a vymysleným a mne napadlo, že matka nezomrela, že jej smrť je len dôsledkom dlhej, úzkostnej fantázie, ktorá sa začala veľmi dávno. 

>Sima<

Za knižočku ďakujeme PantaRhei. Kúpite ju tu.