"Od začiatku som vedela, že on je moja budúcnosť. Keď tu nebol, hľadala som ho a on sa vždy zjavil pri mne. To je láska." (s. 335)
Ďalšia pozoruhodná kniha, ktorá zachytáva vojnové a povojnové obdobie a zrod jednej veľkej lásky, ktorú nezastavilo nič. Ani niekoľko kilometrov, ani to, že sa mohli stretávať raz za rok. Túto veľkú lásku nezničila ani vojna, ani gulag, ani ľudia. A preto je tak veľmi vzácna.
Listy z Gulagu je krásna kniha v tom, že zachytáva hrdinstvo dvoch ľudí, ktorí si zachovali medzi sebou lásku aj napriek tomu, že im povojnové obdobie neprialo.
Lev Mischenko bol odsúdený za vlastizradu. Najskôr sa veľmi bál, či Sveťa ešte žije a či vôbec by mala záujem o neho. Po niekoľkých rokoch však jeho nádej bola vypočutá a Levovi prišiel prvý Svetin list.
V konečnom dôsledku sme šťastnejší než mnohí iní - šťastnejší ako tí, ktorí vôbec nepoznajú lásku alebo ktorí ju nevedia nájsť. (s. 142)
Kniha teda zachytáva strastiplnú cestu, počas ktorej musel Lev znášať ťažký život v gulagu, odlúčenie od svojej milovanej, musel hľadať rôzne cestičky, aby listy dokázal poslať a nezadržala ich cenzúra. Spoločne s jeho kamarátmi sa mu darilo a Sveťa mu každým listom vnášala do života svetlo a nádej, že všetko spolu zvládnu.
Sveťa je hrdinka nielen tým, že jej láska k Levovi bola nekonečná, ale aj preto, lebo pre svojho milovaného dokázala urobiť čokoľvek, hoci aj obetovať život a ísť proti zákonu, len aby ho na chvíľku zazrela.
Pre kolegov na univerzite a v práci si možno len spomienka, ale život je život a Ty si môj život, pretože neprejde ani deň bez toho, aby som na Teba nemyslela ráno, poobede aj večer. (s. 94)
Nenechajte sa zmýliť. Tento príbeh nie je len o oslave lásky v jej najkrajších podobách, ale aj o strachu, odvahe, smútku, depresii, vzdávaní sa, ale aj o smrti.
Lev a Sveťa aj napriek tomu, že nežijú spolu niekoľko rokov, dokážu si uchovať k sebe cit, ktorý v tejto dobe veľa ľuďom chýba. Nech druhí ľudia im hovorili čokoľvek, oni vedeli, že to, čo robia, je správne a pre nich veľmi dôležité.Spolu zapísali vyše 600 listov. Riešili nielen ich lásku, to, že si veľmi chýbajú, ale zároveň Sveťa podávala Levovi informácie mimo Pečory (mimo gulagu), o Moskve, o svojej práci. Lev zas písal Sveti, ako funguje gulag, akí sú spoluväzni a ako nadväzuje priateľstvá, či ako ich trápia rôzne choroby.
Sveťa mu posielala nielen listy, ale často aj lieky, knihy, oblečenie či iné drobnosti.
Je pravda, že na každého dobrého človeka na svete je niekoľko zlých, avšak v jednom človeku vie byť toľko dobrého, že to vykompenzuje všetko zlo v iných. (s. 269)
Čo môžem brať za jediné mínus tejto knihy je fakt, že celá kniha je postavená iba na ich láske, na potrebe liekov, jedla, na opisovaní krajiny či strastiplnej cesty, ktorú musela Sveťa absolvovať, ak chcela Leva vidieť. Autor sa veľmi nevenuje gulagu ako celku a celkovo moc nerozoberá fungovanie väzňov. V listoch Leva sa takéto informácie nachádzajú, čo si dokonca môžete prečítať aj na konci knihy.Originalitu tejto knihy to však neuberá. Lev a Sveťa prežili veľa zlého, no stále dokázali nájsť v sebe silu bojovať proti ľuďoch, systému, krajine, nepriazni, smrti. Dokázali si zachovať najčistejší cit - lásku, aj keď všetko bolo proti nim.
Príbeh nie je však len príbehom týchto dvoch úžasne silných ľudí, ale zároveň aj odrazom doby, či príbehom ďalších ľudí, ktorí bojovali, plakali, ochoreli, strácali silu, ale stále dokázali nájsť v sebe kúsok ľudskosti a hlavne pomôcť.
V tridsiatke som sa dostal - aj keď nie zo svojej vôle - do tej istej pozície ako dieťa, ktoré ľudia kŕmia lyžičkou, a pritom malo byť mojou povinnosťou starať sa o nich... Čo by mohlo byť mučivejšie než toto? (s. 98)
>Sima<
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme Vydavateľstvu Motýľ. Knižočku si zakúpite tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára