Kníhkupec z Kábulu - Asne Seierstad (recenzia)

Nevidela rozdiel medzi tým, keď človek podvádza manžela, a tým, keď číta zaľúbené listy od mladého nápadníka. Obe skutočnosti boli protizákonné, obe boli zlé, obe prinášali hanbu. (s. 244)

Asne Seierstad je jednou z najobľúbenejších autoriek vydavateľstva Absynt, myslím si, že nielen pre mňa.
Svojím zaujímavým štýlom písania, odvahou a akousi zarytosťou si získa nejedného čitateľa. Tentokrát nám Absynt priniesol knihu, ktorá jej získala slávnu. Kníhkupec z Kábulu.

Asne je skvelou rozprávačkou a každý jeden fakt, každú situáciu dokáže opísať do detailov a veľmi pútavo. Už dávnejšie som písala v niektorej recenzii, že Asne ma dokáže zaujať aj témami, ktoré mi nie sú blízke a vôbec ma nezaujímajú, ako ekonomika či politológia.
V tejto knihe však vsadila na niečo, čo akýmsi spôsobom už opísala aj v jej knihe Dve sestry, no opäť zas prišla s niečím novým.

Štyri mesiace prežila v rodine miestneho kníhkupca a akosi splynula so životom, ktorý žili ľudia v Kábulu. Vo svojej knihe sa snaží opísať ich život, ktorý je diametrálne odlišný od toho nášho a my ho nedokážeme pochopiť. Svojou úprimnosťou a tým, ako podáva fakty, Vám naskočia zimomriavky a budete musieť na chvíľu túto knihu odložiť, pretože Vás zasiahne na najskrytejších miestach.

"Môžete  mi páliť knihy, môžete mi strpčovať život, môžete ma aj zavraždiť, ale nikdy nezničíte históriu Afganistanu!" (s. 25 - 26)

Čitateľ je teda oboznámený s tým, ako funguje kníhkupcova rodina. Na jednej strane je kníhkupec muž, ktorý prečítal množstvo kníh, zaujíma sa o históriu, krajinu, lepší život, no na strane druhej je to patriarchálne založený despota, ktorý si vysoko váži svoje slovo, neprijíma nikoho názory, odpor voči nemu, jeho názorom je márny a taktiež je neľútostný.

Asne teda podáva príbeh muža, ktorý je jeden veľký kontrast. Zdá sa ako kultúrne a umelecky založený novodobý človek, no na druhej strane príliš dbá na tradície.

Spolu s jeho charakterom a rozkazmi odkrýva čitateľ aj charaktery jednotlivých členov rodiny, no najmä to, ako v ich meste, krajine berú ženy. Ženy bez práva. Ženy bez práva nájsť si milujúceho človeka. Ženy, ktorým vyberajú budúcich ženíchov rodičia na základe majetku a často aj omnoho staršieho. Ženy, ktoré sú na to, aby rodili, boli ticho a poslúchali.
Pri jednotlivých slovách, situáciach čitateľa až zamrazí a uvedomí si, že môže byť šťastný, že žije život taký, aký má. Hlavne ženy môžu byť rady, že žijú v krajine, ktorá im dáva voľnosť, v ktorej môžu pracovať, ktorá si ich váži ako ľudské bytosti.

Skutočné slzy takmer nepozná, lebo potlačila všetky želania, túžby a sklamania. (s. 162)

Spolu s rodinou kníhkupca prežívame ťažké rozhodovania, väzbu, krádež, zlé zaobchádzanie so ženami, svadbu, milenecké pletky, lásku, vojnu, zdevastovanú krajinu, zdevastovaný spôsob života. Autorka si nekladie servítku pre ústa, podáva informácie, ktoré majú čitateľa posúriť k tomu, aby sa zamyslel, aby nebral nič na ľahkú váhu.

Svoje rozprávanie zachytáva opismi prírody, mesta, domova, prachu, oblečenia. Počas deja viackrát odbočí, spomenie nejaký fakt, históriu mesta, krajiny, zameriava sa nielen na manželstvá a každodenný život, ale zároveň aj na dôvody, prečo to tak je, ako to bolo v minulosti a kto sa ako s tým všetkým vyrovnáva.

Počas knihy spoznáte charaktery, ktoré pilne zachovávajú tradície, ale aj charaktery, ktoré by sa veľmi radi vyradili a začali žiť iný život. No nemôžu.
No prečo?
Lebo sú to ženy.

...presviedča sa, že nič necíti, lebo vie, že nesmie nič cítiť. Naučila sa, že človek sa za pocity musí hanbiť. (s. 240)

>Sima<

Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujeme vydavateľstvu Absynt. Knihu si zakúpite aj u nich na stránke, tu.